V liptovskom kroji a deravých teniskách obehla celý svet. Pani Ľudka pretekala aj medzi tučniakmi
Posledný maratón zabehla na Antarktíde v deravých topánkach.
Keď sa vrátila na letisko vo Viedni, nik ju nečakal. Kúpila si lístok na autobus do Bratislavy a potom odišla trolejbusom k dcére. Nikto okolo netušil, že táto nenápadná žena je športovkyňou svetového formátu, ktorá zabehla svoj 115. maratón v živote a v slovenskom kroji reprezentovala svoju krajinu až na Antarktíde.
Prepašovala slaninu
Práve v dnešný deň pred dvadsiatimi rokmi zabehla svoj 101. maratón na Majstrovstvách sveta veteránov v ľahkej atletike v Brisbane. Maratón odbehla ako 69-ročná. „Austrálske pohraničné sily nám to snáď prepáčia, no v tom čase sa Ľudke podarilo v kufri prepašovať slovenskú slaninu a počas svojho pobytu u krajanov navarila aj halušky,“ prezradili o bežkyni na profile Slovenského veľvyslanectva v Austrálii.
Okrem toho, že behala maratóny, musela behať aj za sponzormi. „Keby sa spočítalo, koľko kilometrov som už nabehala za sponzormi, bolo by to možno ďalších sto maratónov. Ale čo mám robiť? Keď chcem vyžobrať aspoň na letenky, musím prosíkať. Veď len štartovné v Amerike stojí okolo sto dolárov. Nepýtam si na jedlo ani na hotely, vyspím sa aj v spacáku na lavičke v parku alebo na stanici, aj poživeň si prepašujem z domu. Vždy nejakú klobásku a slaninku. Ale letenky sú drahé. Tak stále skúšam, vypisujem listy, behám, zháňam," povedala.
Vďaka pestrofarebným stuhám a výšivkám si ju v dave ľudí vždy každý všimol. Aj vďaka jej výkonu si v zahraničí vytvorili o Slovákoch mienku, že sú vytrvalí, skromní a správni ľudia.
