Ženy vojakov si nechali vyrobiť svadobné šaty z padákov, ktoré ich mužom vo vojne zachránili život
Svadobné šaty boli v tých časoch pretkané veľkým kusom histórie.
V 40. rokoch minulého storočia bol populárny zvláštny svadobný trend. Prístup k hodvábu a nylónu bol počas Druhej svetovej vojny veľmi obmedzený, pretože všetky zásoby sa používali na výrobu padákov a iných vojenských potrieb. Nevesty mohli nájsť vhodný materiál na svoje nové šaty len veľmi ťažko. Mnoho z nich sa rozhodlo požičať si šaty, ale boli tu aj vynaliezavé nevesty, ktoré recyklovali padáky svojich snúbencov, ktorí bojovali vo vojne. Už počas vojny sa stali svadobné šaty vyrobené z padáku veľkým trendom.
To bol prípad Ruth Hensinger, ktorej budúci manžel, major Claude, letel lietadlom B-29, ktoré v auguste 1944 začalo horieť nad japonskou Yowatou. Na záchranu použil padák, ktorý mu pomohol nie len pri páde z lietadla. Claude sa pri pristátí ťažko zranil a vďaka padáku dokázal zastaviť silné krvácanie. Keď sa vojna skončila, vrátil sa do rodnej Pensylvánie, kde sa znovu spojil s kamarátkou z detstva - dievčaťom Ruth. Keď ju požiadal o ruku, v ruke nemal prsteň ale svoj „šťastný padák“. Claude chcel, aby si zo špinavého, krvou zafarbeného nylónu vyrobila svadobné šaty, aby im padák aj pri začiatku manželstva priniesol šťastie.
Ruth nevedela, ako má šaty z ťažkého materiálu vyrobiť. Inšpirovala sa šatami, ktoré nosila Scarlett O'Hara vo filme Odviate vetrom a spolu s krajčírkou nakoniec „padákové šaty“ vyrobili. Ženích šaty videl až pri samotnom svadobnom obrade. Pár bol ženatý 49 rokov až do smrti Clauda, ktorý zomrel v roku 1996. Medzitým sa v šatách vydali ďalšie dve generácie žien. Teraz sú tieto svadobné šaty, ktoré Claudovi priniesli šťastie, vystavené v Múzeu amerických dejín.
Padák ako nepriestrelná vesta
Článok pokračuje na ďalšej strane:
