Dobré noviny
Mali oslavovať narodeniny syna, no manžela vzala ŠtB. Anna zažila neľudskosť režimu na vlastnej koži
Alexandra Valková
Alexandra Valková

Mali oslavovať narodeniny syna, no manžela vzala ŠtB. Anna zažila neľudskosť režimu na vlastnej koži

Anna Šestáková
Anna Šestáková — Foto: pamatnaroda.cz

Prednedávnom oslávila krásnych 103 rokov a navyše získala vyznamenanie od prezidentky Zuzany Čaputovej.

BRATISLAVA 13. júla - Príbeh Anny Šestákovej siaha ku koncu prvej svetovej vojny. Narodila sa 2. júla 1918 v Myjave. Dievčatko pochádzalo zo živnostníckej rodiny, jej otec Pavel Ušiak bol majiteľom malej kaviarne, ktorá sa nachádzala priamo v mestečku. Starý otec Ján pracoval ako remeselník. Anna bola najstarším dieťaťom v rodine, mala ešte troch mladších bratov a jednu mladšiu sestru. Keďže išlo o veľkú rodinu, ich otec mal čo robiť, aby ju celú uživil.

Prvá svetová vojna zasiahla aj túto rodinu. Otec musel narukovať ako dobrovoľník a slúžiť v Bratislave, po skončení vojny prišla Anna ako 4-ročná o svoju milovanú mamu. V týchto časoch bolo zvykom druhýkrát sa oženiť - či už muž chcel, alebo nie.

Jeho deti museli mať mamu a niekoho, kto sa o ne postará, keď on bude preč. A tak sa Pavel oženil, no Anne to neprekážalo: „Tá moja druhá mama bola veľmi dobrá žena. Vzorne a s láskou sa o nás starších starala a s otcom mali ešte jednu dcéru, moju jedinú sestru.“

Museli sa presťahovať 

Vo svojom rodnom meste chodila Anna do ľudovej školy, na ktorú má krásne spomienky: „Ako sa hovorilo, že nás za prvej republiky prišli Česi utláčať a počeštiť, to vôbec nebola pravda. Ja som mala veľmi dobrých učiteľov pôvodom z Čiech. Mali nás veľmi radi a dodnes si ich nadovšetko vážim.“

Situácia sa však zmenila a rodina sa musela na začiatku 30. rokov presťahovať do metropoly východného Slovenska - do Košíc. Annin otec tu prevzal staničnú reštauráciu a vstúpil do Živnostenskej strany. 

Život v Košiciach za prvej Československej republiky

Anne však presun do Košíc vôbec neprekážal, práve naopak: „Košice boli mestom s mnohými národnosťami a vierovyznaniami, ale všetci vedeli žiť spolu, vo vzájomnej úcte.“ Z myjavskej ľudovej školy tak dievča prestúpilo na verejnú meštiansku školu pre dievčatá. Na konci štúdia tu žiaci dostali záverečné vysvedčenie, ktoré bolo vstupnou bránou k zamestnaniu.

S Antonom Srholcom.
S Antonom Srholcom. Foto: Archív Anny Šestákovej.

V roku 1937 ju však otec poslal do Českého Tešína do nemeckej obchodnej školy. Prečo to urobil? Chcel, aby si dcéra zdokonalila nemčinu a získala zručností s obchodom. Toto obdobie sa Anne spája s úmrtím a pohrebom prezidenta Masaryka: „Bolo to úplne niečo iné ako dnes, ľudia ho mali vo veľkej úcte, veď to bol pán prezident! Koľko sme plakali, keď umrel, a tie zástupy na ceste, kadiaľ ho viezli... Dnes nemáme takú úctu k politikom.“

Okrem toho v tomto meste na konci 30. rokov na vlastnej koži pocítila mocenské snahy nacistického Nemecka a taktiež aj rast antisemitizmu a spoločenského napätia medzi národnosťami: „Pamätám si, ako šikanovali našich židovských spolužiakov a tiež, ako sa v meste stupňovala negatívna atmosféra voči Židom. To boli Sudety, nemecké prostredie, oni mali k Hitlerovi bližšie.“ Preto sa Anna vrátila domov a v Košiciach zažila aj zmenu v republike po „mníchovskom diktáte“.

Viac sa dočítate na ďalšej strane.

Časť 1 / 4

Už ste čítali?