Dentálny hygienik: Reklamy často zavádzajú. Zubná pasta je skôr deodorant a môže obsahovať karcinogény

BRATISLAVA 9. júla - Peter Kramárik je dentálny hygienik, ktorý sa svojej práci venuje už viac ako 10 rokov. Študoval na Prešovskej Univerzite, a počas štúdia sa venoval prednáškovej a školiteľskej činnosti, v ktorej pokračuje dodnes. V roku 2013 získal certifikát iTOP od doktora Jiřího Sedelmayera, ktorá ho oprávňuje vykonávať praktickú a teoretickú výučbu prevencie v oblasti stomatológie.

Svoje skúsenosti a vedomosti odovzdáva ďalej a my sme sa ho opýtali na zopár praktických rád, ale takisto na najväčšie chyby, ktorých sa pri starostlivosti o ústnu dutinu dopúšťame.

Aké sú podľa vás najväčšie mýty o starostlivosti o ústnu dutinu?

Podľa mňa je pri hľadaní odpovedí na problémy so zubami najčastejší mýtus dedičnosť. Pravdou však je, že genetika nezohráva až takú veľkú úlohu v tom, či budem mať kaz, alebo parodontitídu. Na druhej strane dedičnosť návykov v starostlivosti o chrup hrá veľkú úlohu.

Ktoré sú to tie najväčšie zmeny oproti tomu, ako nás to učili naši rodičia?

Naši rodičia boli tí, ktorí nás učili, ako si máme čistiť zuby a robili to najlepšie, ako vedeli v danom čase. Avšak dnes už je starostlivosť o zdravie našich úst na inej úrovni. Záleží, či sa chceme zlepšiť a tým zlepšiť aj zdravie ústnej dutiny našich detí, ktorým nové návyky a techniky v čistení neskôr odovzdáme.

Ktorých každodenných chýb sa pri čistení najčastejšie dopúšťame?

Z mojich skúseností z ambulancie si myslím, že najväčším problémom je, že ľudia nepoužívajú medzizubné kefky, alebo ich používajú menej ako je potrebné. Najviac kazov sa štatisticky vyskytuje práve v medzizubných priestoroch a aj parodontitída ma svoj začiatok najčastejšie práve medzi zubami. Na druhej strane musím povedať, že je dôležité, aby bola veľkosť medzizubnej kefky správne vybraná dentálnym hygienikom, alebo zubným lekárom a nemala by chýbať ani inštruktáž k správnemu používaniu.

Platí, že čím viac si zuby umývame, tým zdravšie a krajšie budú?

Skôr by som povedal, že záleží akou technikou a pomôckami si zuby čistíme. Ak si zuby vyčistíme aj tri krát denne, ale zakaždým vynecháme dôležité miesta ako medzizubný priestor, alebo ďasnový žliabok, tak ďasná zdravé mať nebudeme, čo sa časom s veľkou pravdepodobnosťou prejaví aj na zdraví zubov. Ak si zuby umyjem dvakrát denne, ale správnou technikou a pomôckami, tak viem docieliť, že budem mať zdravé zuby, ktoré budú mať svoj prirodzený odtieň bez zafarbenia.

Ako viem, aká kefka je pre mňa tá najvhodnejšia?

Na zubnú kefku sa treba pozerať ako na nástroj, ktorý mi má vyčistiť zuby, ale nemal by poškodiť sklovinu a ďasná. Zuby si čistíme každý deň a preto by sme to mali robiť tak, aby sme si ich nezničili. Preto by mala byť kefka čo najjemnejšia, so zaoblenými vláknami na konci a čo najväčším počtom vlákien v hlavičke. Často som sa stretol s tým, že pacient už takúto kefku vyskúšal, no veľmi rýchlo sa mu opotrebovala, alebo mal pocit, že takáto zubná kefka nečistí dostatočne. Takáto skúsenosť býva najčastejšie spojená s nesprávnou technikou. Ešte by som rád upozornil na to, že nie každá mäkká kefka je naozaj mäkká aj keď je to napísané na obale.

Aký máte názor na rôzne domáce bielenia a bieliace zubné pasty? Naozaj to pomáha alebo to radšej treba nechať na odborníka?

Podľa môjho názoru patrí bielenie zubov do zubnej ambulancie. Domáce bielenie, ak je zakúpené mimo zubnú ambulanciu, bez dôkladnej inštruktáže zubným lekárom, alebo dentálnym hygienikom, tak môže spôsobiť citlivosť zubov, nerovnomerné vybielenie zubov, podráždenie ďasien, bolesť zubov pri nedostatočne tesniacich výplniach, ale aj trvalé poškodenie skloviny.

Bieliace zubné pasty ja neodporúčam, pretože nedokážu dlhodobo a šetrne vybieliť zuby ako ambulantné bielenie. Často žiaľ tieto pasty fungujú na princípe mikro čiastočiek v paste, ktoré plnia úlohu abrazíva, čiže mechanicky obrusujú sklovinu a tým aj pigmentácie (zafarbenia) zubov. Zuby síce vyzerajú belšie, ale sklovina sa stenšuje, zostáva drsnejšia a na drsnú sklovinu sa rýchlejšie usádzajú ďalšie farbivá a zubný plak plný baktérií. Časom môžu byť zuby aj citlivé.

Sú však aj zubné pasty, ktoré bielia pomocou enzýmov, alebo pomocou aktívneho uhlia. Ja ich však skôr považujem za udržiavacie pasty po bielení zubov alebo po vyčistení skloviny na dentálnej hygiene. Pozor však pri výbere zubných pást s aktívnym uhlím, pretože aj tieto vedia byť vysoko abrazívne a vsadil by som radšej na overené značky, ktoré používajú kvalitnú technológiu pri výrobe.

Je pravda, že naša „zubná lekárnička“ by mala obsahovať pastu, medzizubné kefky, medzizubné nite, škrabku na jazyk a ústnu vodu?

Nie tak úplne :) Ja považujem za to naozaj potrebné pre zdravie našich úst na prvom mieste medzizubnú kefku a potom zubnú kefku, prípadne kvalitnú sonickú kefku. Zubná pasta je pre mňa len akýsi deodorant, ktorý máme všetci radi, ale treba dbať aj na to, či nie je tento "deodorant" zdraviu škodlivý, pretože veľa zubných pást obsahuje rôzne karcinogény. Zubné pasty samozrejme obsahujú aj rôzne remineralizačné zložky, no málokto si uvedomuje, že zub musí byť čistý aby sa tieto zložky dostali na sklovinu. Voskovali by ste svoje auto drahým voskom cez vrstvu nánosov na kapote? :)

Zubné nite odporúčam iba v určitých prípadoch, pretože nevyčistia medzizubný priestor tak dôkladne ako medzizubná kefka. Okrem toho, pri nesprávnom zaobchádzaní, ako je namotávanie si nite na prsty, si dokážeme prehlbovať ďasnový žliabok a tým si vytvoriť ideálne miesto pre ďalšie množenie baktérií. Škrabka na jazyk je ideálny pomocník na vyčistenie povrchu jazyka, najmä u ľudí s dáviacim reflexom. Tí, ktorí zvládnu, môžu jazyk vyčistiť aj zubnou kefkou a z časti sa zbaviť nepríjemného zápachu z úst spôsobovaného našimi baktériami. Čo sa týka ústnej vody, tak ja osobne pacientom neodporúčam ich používanie. Ak sa nejedná o terapeutické ústne vody, ktoré často odporučí zubný lekár. Tieto sú však odporúčané používať na približne 14 dní. Bežné ústne vody môžu narúšať mikroflóru v našich ústach tým, že nepresiaknu cez zubný povlak, ktorý je hustej konzistencie. Takže si ničíme mikroflóru len určitých baktérií a tie najškodlivejšie ponechávame.

Viac sa dočítate na ďalšej strane: