Klaudiu zachránil darca kostnej drene z Nemecka. Smrteľne choré deti potrebujú ďalších 1000 statočných

BRATISLAVA 6. júla - Nie všetky deti a mladí ľudia prežijú bezstarostné detstvo. Sú aj také deti, ktoré môžeme právom nazývať hrdinami. Takýmito hrdinami sú aj „Transplanťáci” – deti a mladí ľudia s transplantovanou kostnou dreňou. Transplantácia kostnej drene nie je operácia v pravom zmysle slova ako napríklad transplantácia obličky, srdca alebo iných orgánov. Keďže sa krvotvorné kmeňové bunky môžu po podaní krvotvorného rastového faktoru voľne pohybovať v krvi, je možné ich veľmi jednoducho prepraviť do organizmu príjemcu – podajú sa priamo do krvného obehu.

Obdobie liečby, ale aj samotnej transplantácie je veľmi náročné pre pacientov aj rodičov. „Traumou si prechádzajú deti aj rodičia, ktorí sú s deťmi v nemocnici, ale aj rodinní príslušníci, ktorí sú doma. Je to výrazný vplyv na chod celej rodiny,“ povedala psychologička Milica Malá. Pomôcť rodinám môže „Tisíc statočných”, ktorí im finančným príspevkom pomôžu zvládnuť toto obdobie.

Bojuje celá rodina

„Transplantácia prebieha len u detí, ktoré sú smrteľne choré. Inú šancu už nemajú. Bojujeme s nimi do poslednej chvíle a aj keď môžu pri transplantácii nastať komplikácie, je to naša posledná nádej,“ povedala vo videu iniciatívy 1000 statočných doktorka Júlia Horáková, primárka kliniky hematológie a onkológie v Bratislave. „Transplanťákov“ trápia choroby ako leukémia, anémie alebo rôzne druhy rakoviny. Vysoké dávky chemoterapie pri liečbe práve znižujú funkciu kostnej drene.

Statočnosť znamená vytrvať

Klaudia bola zdravé šestnásťročné dievča. Diagnóza prišla úplne nečakane v čase, keď si život skutočne užívala. S mamou chodili trikrát do týždňa cvičiť, zdravo sa stravovali, cez víkendy chodievali do prírody. No v decembri roku 2019 začala Klaudia chradnúť a začiatkom januára už ledva prešla od auta k ambulancii na odber krvi. Dve hodiny po odbere nasledoval telefonát, ktorý ich okamžite nasmeroval do nemocnice.

„Keď som sa tam odrazu ocitla, ani som nepomyslela, že by to mohlo byť vážne - veď som bola vždy zdravá. Až podozrenie na leukémiu ma z toho vytrhlo, bolo to skľučujúce. Presunuli ma z onkologického oddelenia na hematologické. Myslela som si, že dostanem niekoľko transfúzii, nejaké lieky a všetko bude ako predtým. Dnes sa nad touto spomienkou vždy pousmejem,“ popísala na blogu iniciatívy Klaudia.

Darca z Nemecka

Klaudiina diagnóza znela ťažká aplastická anémia a jedinou možnou liečbou bola transplantácia krvotvorných buniek. „Postupne som zistila, aký náročný zákrok to je. A naučila som sa moju diagnózu aj celú situáciu prijať.“

Lekári začali ihneď hľadať vhodného darcu. Približne štvrtina pacientov nájde darcu vo svojej rodine a prvým kandidátom bol aj u Klaudii jej mladší brat. Mal zhodných všetkých desať z desiatich HLA znakov, čo bolo výborné. Výsledky jeho krvného obrazu však opakovane neboli optimálne a problémom bola aj odlišná krvná skupina, proti ktorej mala Klaudia silné protilátky. Jej darca sa nakoniec našiel v medzinárodnom registri - bol ním mladý muž z Nemecka.

Silná vôľa všetko zdolá

Klaudia podstupovala transplantáciu krvotvorných buniek v čase najprísnejšej karantény z dôvodu šíriaceho sa koronavírusu. „Okrem kontaktu s rodičmi a najbližšími, ktorí pri mne celý čas stáli, mi pomohlo umenie. Najprv to začalo vyrábaním náramkov a postupne som začala maľovať na plátené tašky. To mi pomáhalo počas celého skoro päťmesačného pobytu v nemocnici a venujem sa tomu dodnes. A jednoznačne príjemný prístup personálu – ten mi to tiež uľahčil,“ popísala obdobie transplantácie.

Viac si môžete prečítať na ďalšej strane.