Dobré noviny
Miriam vyrastala v detskom domove: Ako liečebná pedagogička chce pomáhať týraným deťom a deťom z domovov
Júlia Böhmová
Júlia Böhmová

Miriam vyrastala v detskom domove: Ako liečebná pedagogička chce pomáhať týraným deťom a deťom z domovov

Miriam ukončila v máji 2021 prvý ročník štúdia Liečebnej pedagogiky na Univerzite Komenského. Chce sa špecializovať na arteterapiu a pomáhať znevýhodneným deťom a deťom z detských domovov.
Miriam ukončila v máji 2021 prvý ročník štúdia Liečebnej pedagogiky na Univerzite Komenského. Chce sa špecializovať na arteterapiu a pomáhať znevýhodneným deťom a deťom z detských domovov. — Foto: archív M. Kalinayovej

Deti z detských domov majú mnohé talenty. Po dovŕšení osemnástky im však chýba podpora rodiny, s ktorou by mohli pokračovať v štúdiách, osamostatniť sa, či vedieť, ako žiť. Tieto sympatické projekty im chcú so štartom do dospelosti pomáhať. 

BRATISLAVA, VEĽKÝ KRTÍŠ, 30. júna - Miriam Kalinayová je výnimočný zjav. Jej láskavosť, ochota pomáhať a jemnocit z nej robia dcéru, po akej túžia snáď všetci rodičia. Možno aj preto si ju z Centra pre deti a rodiny (bývalý detský domov) v štrnástich rokoch jedny vybrali. Jej výtvarný talent a život v detskom domove v nej utvrdili túžbu venovať sa znevýhodneným deťom aj po škole. Rozhodla sa pre  medicínsko-pedagogický odbor, vďaka ktorému chce využívať umenie na to, aby mohla ďalej pomáhať. Už v máji úspešne ukončila prvý ročník odboru Liečebná pedagogika na Univerzite Komenského.

Získaní milujúci rodičia

Miriam sa narodila a vyrastala v Centre pre deti a rodiny v Banskej Bystrici. V štrnástich rokoch ju preložili do profesionálnej rodiny do Veľkého Krtíša. „Zo začiatku to bolo pre mňa náročné. Ťažko som si zvykala na to, že mám rodičov. Aktuálnu situáciu som nechcela prijať. Vedela som, že mám stále biologickú mamu a hoci existovala malá nádej, že by som sa k nej vrátila, nechcela som sa pútať na svojich  „nových“ rodičov. Okolnosti sa však zmenili a aj ja som „vyrástla“. Dnes viem, že to, že som prišla do náhradnej rodiny, bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať.“

V profesionálnej rodine vo Veľkom Krtíši vyrastá Miriam s ďalšimi, dvoma súrodencami vo veku dva a tri roky. Všetci spoločne, aj s mamou, si doma kreslia a maľujú.
V profesionálnej rodine vo Veľkom Krtíši vyrastá Miriam s ďalšimi dvoma súrodencami vo veku dva a tri roky. Všetci spoločne, aj s mamou, doma kreslia a maľujú. Foto: archív M. Kalinayovej

O svojich najbližších hovorí už ako o svojej rodine. „Mám ešte dvoch maličkých súrodencov z náhradnej osobnej starostlivosti. Mojim rodičom hovorím mama a otec. Svoje deti milujú nadovšetko. Nezáleží im na to, aké sme, odkiaľ sme, komu sme sa narodili. Prijali nás a milujú nás ako svoje vlastné deti. My sme ich a oni sú naši.

Radosť a hrdosť je v rodine vzájomná. Miriam úspešne ukončila prvý ročník vysokej školy a dnes už presne vie, čomu sa chce po jej skončení venovať. „Arteterapii, terapii pomocou výtvarného umenia. Chcem sa zamerať na deti, ktoré pochádzajú z rodín so závislými členmi, boli zneužívané alebo týrané. Buď vo vlastnej ambulancii alebo priamo v detských domovoch.“

Talentom a cieľavedomosťou presvedčila porotu

Miriamina osobnosť, nastavenie a zameranie na cieľ oslovili aj porotu súťaže pre mladých ľudí, ktorí pochádzajú z Centier pre deti a rodiny, z bývalých detských domovov. Miriam so svojim talentom a plánom pomáhať súťaž vyhrala. Charitatívny projekt Prvej stavebnej sporiteľne Predveď svoj talent a my ti pomôžeme splniť tvoj sen o vlastnom bývaní je určený mladým dospelým vo veku od 18 do 25 rokov, ktorí bývajú alebo bývali v Centrách pre deti a rodiny alebo v Domove na polceste. Jeho cieľom je podporiť v rozvoji talentu mladých ľudí z detských domovov a pomôcť im pri štarte do samostatného života.

V tohtoročnej súťaži Predveď svoj talent porota ocenila okrem Miriam (na 1. mieste) aj Denisu Halajovú (2.miesto), ktorej prirástol k srdcu volejbal a jej životným snom je stať sa členkou policajného zboru. 3. miesto pripadlo Jánovi Šovčíkovi, ktorý sa venuje thajskému boxu, ale svoju budúcnosť vidí ako kvalitný kuchár.
V tohtoročnej súťaži Predveď svoj talent porota ocenila okrem Miriam (na 1. mieste) aj Denisu Halajovú (2.miesto, na foto vľavo), ktorej prirástol k srdcu volejbal a jej životným snom je stať sa členkou policajného zboru. 3. miesto pripadlo Jánovi Šovčíkovi, ktorý sa venuje thajskému boxu, ale svoju budúcnosť vidí na pozícii kvalitného kuchára. Foto: Prvá stavebná sporiteľňa

Na to, aby sa talent mohol rozvíjať, potrebuje mať vytvorené podmienky. Som veľmi rád, že môžeme takouto formou pomôcť mladým ľuďom, ktorí nám ukázali, že chcú pracovať na sebe a svojej budúcnosti,“ hovorí David Marwan, člen predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne,  ktorý aktívne pôsobí v odbornej porote projektu. 

Vo finále prvého ročníka sa stretlo jedenásť mladých ľudí z celého Slovenska. Mladí dospelí získali podporu, ktorá im pomôže pri plánovaní vlastnej budúcnosti. Tiež poradenstvo a mentoring od ambasádorky projektu Renáty Názlerovej a tiež účet stavebného sporenia môjDOMOV s finančným príspevkom, ktorý môže počas rokov vytvoriť základ pre budúce bývanie.

Systém nie je rodina

Podľa mediátorky a ambasádorky projektu Renáty Názlerovej chýba mladým dospelým okrem zázemia v podobe bývania najmä vlastná rodina. „Tá, v ktorej sme obklopení láskou a pozornosťou, v ktorej máme vzory v našich rodičoch. Tá, ktorá nás systematicky pripravuje na dospelosť. Na úrovni štátu a tretieho sektora sme vytvorili systém pre deti, ktoré prišli o rodičov, alebo ich rodina bola pre ne patologickým prostredím. Vždy je to len „systém“. Hoci by v ňom pracovali najláskavejší a najobetavejší, rodinu v pravom zmysle slova dokážu len ťažko nahradiť.“

Miriam má jasno v tom, po čom v živote túži. Venovať sa liečebnej pedagogike a pomáhať znevýhodneným deťom a deťom z detských domovov. A tiež si nájsť dobrého, milujúceho muža, ako jej otec z profesionálnej rodiny, a založiť si vlastnú rodinu.
Miriam má jasno v tom, po čom v živote túži. Venovať sa liečebnej pedagogike a pomáhať znevýhodneným deťom a deťom z detských domovov. A tiež si nájsť dobrého, milujúceho muža, ako jej otec z profesionálnej rodiny, a založiť si vlastnú rodinu. Foto: archív M. Kalinayovej

Zlomový bod u týchto detí nastáva, keď dovŕšia dospelosť. Mnohým chýbajú praktické zručnosti, vedomosti o tom, aké majú možnosti a materiálne zázemie. Práve tu vidí Renáta Názlerová zmysel projektov ako je „Predveď svoj talent“, ktorý sa rozhodla podporiť. „Na jednej strane mobilizuje v mladých ľuďoch potenciál, na druhej strane im poskytuje konkrétnu pomoc v podobe príspevku na vlastné bývanie.“

Domovy na polceste a vlastné bývanie

Práve vlastné bývanie je často pre mladých dospelých z detských domovov jedným z najväčších, niekedy nedostupných, snov.Každý mladý dospelý po dovŕšení 18. roku života môže v Centre pre deti a rodinu ešte zotrvať a využívať samostatnú skupinu, kde mu odborní pracovníci pomáhajú osamostatniť sa. V prípade potreby môže zostať až do dvadsiateho siedmeho roku života.  Môže študovať, pracovať a pripravovať sa na budúce povolanie za asistencie sociálnej pracovníčky pre mladých dospelých,“ objasňuje riaditeľ Centra pre deti a rodiny v Prievidzi, Tomáš Smatana. Keď sa chcú mladí ľudia osamostatniť, ako štart môžu využiť aj sociálne byty pre mladých dospelých. Prievidza má v meste dva. 

„Všetci potrebujeme vedieť, že ak bude najhoršie,  je pri nás niekto, kto nás podrží, pochopí, pomôže,
„Všetci potrebujeme vedieť, že ak bude najhoršie, je pri nás niekto, kto nás podrží, pochopí, pomôže," upozorňuje mediátorka Renáta Názlerová. Mladým z Centier pre deti a rodiny sú časťou priateľou, bútľavou vŕbou a oporou dobrovoľníci, alebo tzv. buddy, ktorým sa môže stať prakticky ktokoľvek. Ilustračná foto: Pexels / T. Mossholder

Domovy na polceste sú pre mladých dospelých praktickým riešením. Pomôžu im preklenúť obdobie, počas ktorého sa rozhodujú pre ďalšie štúdium alebo začínajú pracovať a šetriť si na vlastné bývanie. Navyše, pod vedením odborníkoch tu môžu získať aj praktické zručnosti a návyky. Prevádzkovatelia  Domovov na polceste často organizujú rôzne odborné kurzy vrátane kurzov finančnej gramotnosti, digitálnych zručností alebo varenia. Problémom je, že ich nie je dosť, aktuálne ich je na Slovensku osem. Navyše, jedného dňa musí mladý človek aj tento typ dočasného bývania opustiť.

Anjel, Sprievodca, Zážitkár

Okrem materiálnej pomoci potrebuje mladý človek blízku osobu, ktorá ho v období prechodu do samostatného života bude sprevádzať. Pre deti „z domovov“ je podľa Renáty Názlerovej dôležité, „aby neboli hodené do rozbúreného mora dospelého života len tak. Bez toho, aby vedeli plávať či mali záchranné koleso pre prípad, že by im došiel dych.“

Mnohé centrá pre deti a rodiny využívajú pomoc dobrovoľníkov a tzv. buddies, ktorí sú ochotní s mladým človekom tráviť pravidelne čas, byť mu priateľom, vzorom, viesť ho a usmerňovať v praktickom živote. Dobrovoľníkom sa môžete stať cez Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, najstaršiu mimovládnu organizáciu pôsobiacu v oblasti náhradnej starostlivosti a pomoci ohrozeným rodinám. Môžete sa z vás stať Anjel, Sprievodca alebo Zážitkár.

Víťazka Miriam Kalinayová, ambasádorka projektu a predsedníčka poroty Renáta Názlerová a David Marwan, člen predstavenstva PSS
Víťazka Miriam Kalinayová, ambasádorka projektu a predsedníčka poroty Renáta Názlerová a David Marwan, člen predstavenstva PSS Foto: Prvá stavebná sporiteľňa

Anjel je pre mladého človeka z detského domova niečo ako priateľ, ochranca a vzor. S dieťaťom si buduje dlhodobý vzťah, stáva sa mu pozitívnym vzorom, radcom, oporou. Sprievodca je bútľavou vŕbou, veľkým bratom, motivátorom a priateľom, ktorý ho inšpiruje a vždy poradí. Zážitkár príležitostne vypomáha pri rôznych akciách. Dobrovoľnícky program ponúka aj Buddy.

Keď mladý nevie, na koho sa obrátiť

Všetci potrebujeme vedieť, že ak bude najhoršie,  je pri nás niekto, kto nás podrží. Pre mladých ľuďoch, ktorí opúšťajú brány centier, je to o to dôležitejšie. Potrebujú láskavú ochrannú ruku. Nežili v šťastnej a harmonickej rodine, každého z nich postretla vážna tragédia alebo trauma. To, čo kedysi niekto v ich vnútri rozbil a sa v Centre možno podarilo ako tak pozliepať. O to viac je dôležité, aby to niekto znovu nerozdupal hneď potom, čo toto zariadenie opustia,“ zamýšľa sa mediátorka Renáta Názlerová.

Ľahko sa podľa nej totiž môže stať, že „keď mladí jedného dňa vstúpia do dospelosti, nemajú sa o čo oprieť. Chýbajú im vlastné alebo sprostredkované skúsenosti. Ich prvá a najväčšia túžba po dosiahnutí plnoletosti je často založiť si rodinu. Logicky. Veď to je to hlavné, čo im po celý čas chýbalo. Lenže realita je pre niektoré z týchto detí, žiaľ, odlišná.“ Renáta Názlerová spomína mnohé prípady, kedy mladí dospelí nepoznali svoje práva, netušili, ako sa zachovať.

Vo voľnom čase jej robí spoločníka aj objektív fotoaparátu. Niekedy stojí Miriam za ním, inokedy pred ním.
Vo voľnom čase jej robí spoločníka aj objektív fotoaparátu. Niekedy stojí Miriam za ním, inokedy pred ním. Foto: Christián Ďuriš 

Napríklad mladé dievča, s ktorým pracovala ako mediátorka. „Partner, mimochodom o dvadsať rokov starší, ju zneužil, aby s ňou splodil dieťa. Keď sa narodilo, vyhodil ju z bytu a oznámil jej, že dieťa zostáva jemu. On má prácu, príjem, bývanie. Tvrdil jej, že sociálka by jej aj tak dieťa nenechala, keďže nemá nič. So svojou partnerkou sa im dieťa nedarilo mať. A tak si ho „zadovážili“ týmto spôsobom,“ opisuje mediátorka. „Dievča zneužili ako „náhradnú matku“, ktorá im vynosila a porodila potomka. Vôbec netušila, že ako matka má svoje práva tiež a jediný, kto o ich obmedzení môže rozhodnúť, nie je otec dieťaťa, ale súd. Nevedela, čo má robiť, na koho sa obrátiť, ako sa brániť.“

Podľa Renáty Názlerovej potrebujeme mladým dospelým pomáhať intenzívne ako spoločnosť formou sociálnej pomoci a pomoci s bývaním. Podporiť ich však môže aj každý z nás. „Tým, že si ich budeme všímať, že ich budeme vidieť, budeme sa o nich zaujímať. Tým, že nebudeme mať voči nim predsudky. Budeme im dôverovať a podporovať ich v ich odhodlaní v živote obstáť. To môže spraviť každý z nás.“

Článok bol pripravený v spolupráci s Prvou stavebnou sporiteľnou. 

Galéria

Galéria

Už ste čítali?