Prežil najväčšie hrôzy a dnes má 95 rokov. To, že ho v koncentračnom tábore potetovali, znamenalo šťastie
Prečítajte si ďalší srdcervúci príbeh.
PRAHA 30. júna - Hanuš Gaertner je Čech židovského pôvodu, ktorý strávil svoje detstvo v Hamburgu, kam sa rodičia presťahovali kvôli podnikaniu. Počas vojny zažil hrôzy hneď v niekoľkých koncentračných táboroch.
Prešiel Terezínom, Osvienčimom aj pracovným Schwarzheidom, nakoniec sa musel vydať na pochod smrti. Aj napriek všetkým strašným okamihom, ktorými si musel v mladosti prejsť, tento rok oslávil už 95. narodeniny.
Svoj pôvod tajil
Jeho otec v prístave prevádzkoval špedičnú firmu a mama bola ženou v domácnosti. Rodine sa darilo dobre. Ešte v roku 1933, keď sa dostal k moci Adolf Hitler, na emigráciu vôbec nepomyslel. Mladý Hanuš navštevoval elitnú nemeckú školu, tam sa dokonca s niektorými nemeckými chlapcami skamarátil, svoj židovský pôvod pred nimi ale, samozrejme, tajil. „Hovoril som, že som Čech. To síce bolo tiež zlé, ale nie až tak,“ prezradil preživší pre Pamäť národa.
O päť rokov neskôr sa už Hanuš nevrátil z prázdnin, ktoré každý rok trávil v Čechách u starých rodičov. V Nemecku bola situácia napätá a mama ho radšej prihlásila na školu v Prahe, nechodil tam však dlho, pretože hneď nasledujúci rok už židovským deťom nacisti zakázali školskú dochádzku. Naposledy sa s rodičmi stretol na svojom bar micva, mama potom odišla do Švajčiarska a otec sa vrátil do Hamburgu.
Do Terezína sa dostal v roku 1942, mal vtedy šestnásť rokov. Tam sa o mládež staral pedagóg Fredy Hirsch, ktorého už Hanuš poznal zo židovského skautského oddielu, ku ktorému sa pripojil v Prahe. „V mojom živote zohral veľkú úlohu,“ povedal o Hirschovi. Ten v Terezíne vystriedal niekoľko zamestnaní, potom však prišla obávaná chvíle.
Osvienčim, pracovný tábor aj pochod smrti
Musel nastúpiť do transportu do Osvienčimu, kde skončil v tzv. „Rodinnom tábore“. „Zaviedli nás do sprchy, kde tiekla voda, a potom nás otetovali. Dostal som číslo 170284. Avšak to, že nás otetovali, bolo, ako sa ukázalo, šťastie, pretože tých, ktorých posielali do plynu, vôbec netetovali. Poslali ich do plynu a bol to bol ich koniec,“ spomína.
Tam sa opäť stretol s pedagógom Fredym Hirschom, ktorý v tábore tiež, doteraz za nevyjasnených okolností, zomrel. Po pol roku v Osvienčime Hanuša vybrali ako pracovnú silu do pracovného tábora Schwarzheide.
„Postavil som sa do pozoru, a hlásil:, 170287, achtzehn Jahre, Schlosser. 'Osemnásť rokov, zámočník. On ukázal na jednu stranu, a tak som tam išiel,“ opísal, ako prebiehala selekcia. Podmienky v pracovnom tábore boli o niečo lepšie ako v Osvienčime, k jedlu dostávali kapustovú polievku a dozorcovia neboli tak krutí.
Osudový pochod smrti
Ako píše blesk.cz, ku koncu vojny musel podstúpiť tiež pochod smrti. „Išli sme niekoľko dní, spali sme po ceste, kde sa dalo. Počas pochodu Nemci postrieľali dosť ľudí,“ uviedol pán Gertner, ktorý po vojne zistil, že vojnu neprežilo dvadsať jeho príbuzných vrátane otca. Mamička a brat prečkali vo Švajčiarsku a tak sa za nimi vypravil. Stal sa prekladateľom a aktívne pripomína odkaz tábora Schwarzheide.
