Klimatológ: V Česku býva aj 5 tornád ročne. Na Slovensku nás pred nimi chráni jedna vec

Na Slovensku sme to prvýkrát pocítili v spomínanom roku 1992, resp. v lete, tvrdí Pecho. „Bola tam veľmi dlhá vlna horúčav, ktorá bola ukončená v septembri. Pravidelne sa začali vyskytovať tieto veľmi nepríjemné a dlhé periódy tepla a ak ten stav z hľadiska globálneho otepľovania v priebehu tohto storočia minimálne nestabilizujeme, tak sa môžeme dostať až do situácie, že tak extrémne vlny horúčav, ako sme mali napr. v roku 2015, 2012, 2003, či 2007 môžeme zažívať každý druhý rok. Stane sa to novým normálom,“ upozorňuje

Problém známy skoro 200 rokov

Celý problém zmeny klímy je známy už skoro 200 rokov, problémom však vraj bolo, že nebol dostatočne popísaný vo svojich dôsledkoch, aby to ľudia začali vnímať percepčne ako hrozbu. „Zásadný problém bol aj v tom, že veľmi konkrétne prejavy zmeny klímy a prejavy či už na obyvateľstvo, ekonomiku, alebo poľnohospodárstvo sa začali popisovať až za posledných 30 rokov. Predtým to nefungovalo. Nevedelo sa, čo presne globálne otepľovanie ohrozí,” myslí si Jozef Pecho.

Prečítajte si tiež: Klimatológ: Sucho môže byť oveľa vážnejšie a kritickejšie ako korona. Už toto leto možu byť u nás teploty nad 40 stupňov

Taktiež sa tieto problémy nedokázali dostatočne ľudsky a s empatiou odkomunikovať ako verejnosti, tak aj politikom. „Oni presne nevedeli, čo majú robiť, aj napriek tomu, že počnúc rokom 1992 prebiehajú obrovské medzinárodné globálne rokovania. Za tých 30 rokov sa to veľmi dopredu neposunulo. Stále prešľapujeme na jednom mieste a sú tam nejaké záujmové skupiny, ktoré síce v tejto hrozbe vidia problém, ale zatiaľ sú skôr ochotní - vzhľadom na investície - odporovať,” hovorí.

Kým by sme sa mohli inšpirovať?

Teraz by podľa Pecha boli na mieste veľmi konkrétne a špecifické kroky: „Napríklad krajiny, ktoré sú výrazne závislé od fosílnych palív, by si mali na najbližšie obdobie výrazne a rýchlo prehodnotiť svoju energetickú stratégiu. Toto sú kľúčoví hráči - Čína, Spojené štáty, Austrália."

Medzi tých, ktorými by sme sa mali inšpirovať, patria Holandsko, Fínsko, či Švédsko. „Napríklad Fínsko má vynikajúcu politiku komunikácie hrozby zmeny klímy smerom do škôl a štátnych inštitúcií,” tvrdí Pecho a dodáva, že Slovensko na tom nie je až tak zle - máme podľa neho veľmi dobrý energetický mix a aj pokles emisií je nadštandardný. Stále však máme kus práce pred sebou.

Čo môžeme urobiť my?

„V diskusiách často zaznievajú protiargumenty, že jednotlivec nemá až taký význam. Ale stačí sa pozrieť na činnosti konkrétnych komunít. Ako samostatný človek síce môžete ušetriť isté kilowatt hodiny vo svojej domácnosti, ale oveľa väčšiu mieru dôležitosti nadobúda vaša práca, pokiaľ je zdieľaná v komunite. Treba sa viac vzdelávať, viac sa zaujímať, čo vaša komunita potrebuje, ako ju budovať, ako pripraviť ľudí aj prostredie na to, že tu budú panovať trošku iné podmienky ako napríklad pred 40 rokmi,” burcuje Pecho.

Tvrdí, že v rámci osvety sa dá robiť veľa. Samotný človek tým, že sa viac vzdeláva a viac vie o tomto probléme, tak nielen v komunite, ale aj v spoločnosti hľadá určité bublinky ľudí, ktorí veľmi podobne zmýšľajú. „Jednotlivec môže veľa ovplyvniť - či už v komunite, vo svojom dome, alebo aj na úrovni toho, že si zvolím konkrétny politický subjekt, ktorý ma bude reprezentovať,” uzatvára.

Viac sa dozviete v priloženom videorozhovore.