Klimatológ: V Česku býva aj 5 tornád ročne. Na Slovensku nás pred nimi chráni jedna vec
Susedným Českom sa vo štvrtok prehnalo ničivé tornádo. Je to prejavom klimatických zmien? Môžeme očakávať zvýšený výskyt tohto javu aj na Slovensku? Aj o tom nám porozprával klimatológ Jozef Pecho.
BRATISLAVA 25. júna - Nezvyčajne studenú jar vystriedali predčasné letné horúčavy, ktoré však križujú búrky. Iba kúsok za našimi hranicami na južnej Morave sa navyše prehnalo ničivé tornádo, na ktoré v našich končinách nie sme zvyknutí. Sú takéto teplotné výkyvy a zmeny už trvalou súčasťou nášho sveta, ktorý je poznačený klimatickou zmenou?
Hosťom v relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom bol klimatológ Jozef Pecho, ktorý sa vyjadril aj k týmto pálčivým otázkam. Tvrdí, že silné búrky patria k letu, čo sa však týka tornád, tých sa u nás vyskytne iba 1 až 2 za rok, u susedov 1 až 5. „Zatiaľ nemáme dostatočne dlhé štatistické rady na to, aby sme vedeli jednoznačne povedať, že sa výskyt tornád na Slovensku zvyšuje, no v podmienkach pokračujúceho otepľovania môžu byť termodynamické podmienky pre ich vznik a vývoj silných búrok v budúcnosti lepšie (najmä na jar a na začiatku leta), poukazuje na to aj nedávny výskum,“ povedal pre Dobré noviny.
Tornáda na Slovensku
Tornádo sa u nás môže vyskytnúť aj v budúcnosti, a hoci geografické podmienky na Slovensku väčšinou skôr znemožňujú ich častejší výskyt (vysoké pohoria), tiež platí, že tornáda z posledných rokov sa u nás vyskytli už chladnej polovici roka: „Teda nemusí nevyhnutné platiť, že sa aj v budúcnosti sa bude ich výskyt sústreďovať len do jarných alebo letných mesiacov. Ako som však už spomínal, s pokračujúcim otepľovaním sa veľmi pravdepodobne budú zlepšovať podmienky pre výskyt silných konvekčných búrok a tie môžu so sebou prinášať aj tornáda.“
Jozef Pecho tvrdí, že klimatické zmeny na Slovensku pociťujeme od roku 1991. „Zdá sa, že globálne otepľovanie a regionálny nárast teploty, ktorý sledujeme aj u nás, túto situáciu ďalej zhoršuje, pretože ďalším a ďalším rokom sledujeme stále väčšie odchýlky od bežného režimu, na ktorý boli zvyknutí naši otcovia,” vyjadril sa.
Z extrému do extrému
Podľa neho je na tomto počasí nebezpečné najmä to, že ideme od krajnosti do krajnosti. „V tomto roku sme zažili teplú zimu a potom ju vystriedala pomerne studená jar, ktorá skomplikovala situáciu mnohým ľuďom na Slovensku – najmä farmárom,” upozorňuje, že tie škody ešte len budeme zrátavať.
Teplá zima, chladná jar – a to všetko ako keby rýchlo skončilo 1. júna. „No a to leto štartovalo naozaj veľmi rýchlo, z podnormálnych teplôt sme sa v podstate v priebehu dvoch-troch dní dostali výrazne nad normál,“ vysvetľuje Pecho.
Každý rok nás niečím prekvapí, tento to vraj demonštruje podobným spôsobom. „Teplotný skok, ktorý sme zaregistrovali v priebehu mája, bol obrovský. To si vyberá daň aj v tom, že ľudia začínajú byť z tohto počasia veľmi unavení,“ myslí si. Tým, že sú ročné obdobia pomerne teplejšie, tak sa javy ako vlny horúčav vyskytujú častejšie a sú dlhšie a extrémnejšie, hovorí Pecho. V prípade extrémnych zrážok to platí rovnako.
Nový normál
Hrozba globálneho otepľovania nie je novinkou posledných rokov, aj keď sa o nej hovorí čoraz častejšie. Vedeli sme o nej už v 19. storočí, hoci vedecké upresnenie tohto fenoménu prišlo až s príchodom numerických predpovedných modelov, teda až v 2. polovici 20. storočia.
Ako ľudia navýšili množstvo skleníkových plynov v atmosfére, tak sa to od istého obdobia začalo prejavovať v tom, že sa zvyšuje priemerná teplota: „Docielili tak kritický bod, resp. kritickú koncentráciu hodnoty, že sa to začalo prejavovať dlhodobým otepľovaním planéty. Tento veľký zlom sa začal prejavovať už v 40-tych rokoch minulého storočia.“
Viac si môžete prečítať na ďalšej strane.
