Najmladšia špiónka pochádzala z Bratislavy. 18-ročná Trixi nacistov klamala šarmom a dôvtipom

Po atentáte na Heydricha, zatkli aj mladú Trixi. Aj v tomto prípade vedela dievčina využiť svoj šarm a pred vyšetrovateľmi sa tvárila, že je len obyčajné dievča. Z výsluchu ju prepustili so slovami „Pekná, ale hlúpa.“ Z obavy o bezpečnosť sa Trixi zbalila a odišla do Bratislavy, kde si musela zmeniť meno Beatrix na Božena, pretože gestapo z Prahy požiadalo Bratislavu o jej vydanie.

Trixi ale ostala v odbore a mala pred sebou najťažšiu úlohu z celej špionážnej kariéry – pomôcť Spojencom, aby zničili strategický podnik Apollo. Celá produkcia tejto rafinérie totiž putovala nemeckým vojskám na východnom fronte. Ak Apollo zničia, Nemcov to oslabí. Trixina úloha nebola jednoduchá. Mala zastávať takú funkciu, na ktorej by zistila presné údaje ako sú výrobné kapacity, či polohy cieľov, ktoré by mali americkí letci trafiť.

Odfarbiť si vlasy pre riaditeľa

Dostať sa na tak vysokú pozíciu však nebolo vôbec jednoduché. Ako spojenca si Trixi vybrala personálneho riaditeľa rafinérie, Vojtecha Hudeca, ktorý mal slabosť na plavovlásky. Odbojári predpokladali, že nie je fašistom – za ženu mal Češku, študoval v Prahe a bol vlastníkom hudobného vydavateľstva Gejzu Dusíka. Trixi urobila všetko, čo mohla.

Dala sa odfarbiť na blond, dvaja utečenci jej zložili piesne a pod zámienkou, že ich vytvorila ona sa vybrala za Hudecom, aby jej pomohol piesne vydať. Hudec zhodnotil, že piesne je potrebné len upraviť a bude to v poriadku. Trixi mu na ďalšom stretnutí priznala, prečo za ním v skutočnosti prišla. Hudec chcel na ňu zavolať bezpečnostnú službu, no Trixi a jej šarm ho dokázali presvedčiť.

Útok sa blíži

Aj tentokrát to Trixi vyšlo a už o dva dni úradovala na oddelení technickej a finančnej kontroly. Tam zistila, že všetky produkty z rafinérie idú na východný front. Prišla na všetky detaily ako sú napríklad trasy prevážania ropy. Plány a dôležité informácie dokonca odfotila a cez odboj ich dokázala dostať až do Londýna. Tak ako v Barrandove, tak aj v Petržalke si dokázala získať mocných ľudí, dokonca aj samotného generálneho riaditeľa podniku.

Aj napriek tomu, že Trixi o plánovanom útoku rafinérie vedela, 16. júna 1944 odchádza do práce, ako keby bol bežný deň. Americké letectvo krátko po desiatej hodine zhodí na rafinériu bomby. Bolo to prvé bombardovanie Bratislavy, dovtedy išlo iba o plané poplachy, preto ľudia ani toto upozornenie na možné bombardovanie nebrali vážne. Ani robotníci z Apolky sa nestihli skryť, pretože by išlo o zbytočné zdržovanie výroby.

Vyhla sa trestu smrti

Následky útoku boli fatálne. Letectvo totiž po zhodení prvej bomby a následnej dymovej clone nevedelo presne trafiť ďalšie ciele, a tak zasiahli aj blízke ulice. V rafinérii zahynulo sedemdesiatdva zamestnancov a medzi nimi boli aj Trixini priatelia a kolegovia.

Po vojne, kedy nastúpil ďalší totalitný režim, nastražila komunistická Štátna bezpečnosť na odbojárov v Bratislave pascu. V roku 1951 dvoch členov odsúdili na smrť, iných uväznili na doživotie. Trixi bola v tej dobe v siedmom mesiaci tehotenstva a žila s manželom v Trenčíne. Na pozvánku vedúceho odboja Kocha, aby sa vrátila do Bratislavy, odpovedala nie, a tým si zachránila život, ktorý strávila v Trenčíne, kde vychovala troch synov.