Nehoda mu úplne vymazala pamäť. Po desiatich rokoch prišla vďaka hudbe prvá spomienka
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Nehoda mu úplne vymazala pamäť. Po desiatich rokoch prišla vďaka hudbe prvá spomienka

Thomas mal šťastie, že hrôzostrašnú nehodu prežil. Roky sa však trápil s tým, že nepozná ani vlastnú rodinu.  

Thomasovi po nehode sa prejavila slepota tváre. Nerozozná aj najbližších ľudí. — Foto: Instagram: Thomasleedsbook

LONDÝN 16. júna – Bol večer. Thomas sa nachádzal v centre Londýna a smeroval na stanicu metra. 19-ročný mladík bol tesne pred nástupom na univerzitu a ešte v ten večer sa mal stretnúť s priateľmi. Vkročil na cestu a zrazu sa na neho vrútilo auto. Policajt, ktorý nehodu videl, opísal, ako Thomasa odhodilo cez strechu taxíka, ako dopadol rovno na hlavu, ako kapota auta bola úplne zničená a strecha kontúrovala chlapcovo telo. Thomasov príbeh opísalo BBC. Chlapec mal šťastie, vyzeralo, že vyviazol iba s ľahkými zraneniami hlavy. Hneď ráno ho z nemocnice prepustili. Policajt, ktorý nehodu videl, sa pár dní na to zaujímal o to, ako sa Thomasovi darí. Správa o tom, že ho hneď prepustili z nemocnice ho šokovala. Thomas sa doma sťažoval na bolesť hlavy aj chrbta a nevoľnosť. Mama ostala po rozhovore s policajtom znepokojená. Okamžite ho vzdala späť do nemocnice a dožadovala sa vyšetrenia. Rezonancia na mozgu ukázala krvnú zrazeninu. „Od smrti ho delilo 24 hodín,“ ozrejmuje Anthony, Thomasov otec.

Hneď podstúpil operáciu, po ktorej však nastal v jeho živote zlom. Tešil sa z návštev v nemocnici, ale vôbec si nedokázal vybaviť, že má piatich súrodencov a kto sú jeho rodičia. Po príchode domov si nepamätal dom, aj keď v ňom žil od detstva. Všetky príhody, všetky zážitky, ktoré sa mu snažili blízki pripomenúť, boli pre neho cudzie. Nepamätal si nič a nikoho z celého obdobia pred osudnou nehodou. Ostala mu však schopnosť čítať, písať aj počítať. Odišlo mu však gro všetkých rozhovorov a vzťahov, ktoré si počas života vytvoril. Zmenila sa dokonca aj jeho osobnosť. Z chladného a zdržanlivého chlapca sa stal emotívnym a láskavým. Predstava budúcnosti ho však desila. Mal síce nastúpiť na štúdium dizajnu, ale keď videl svoje staré kresby, nič mu nehovorili. Boli pre neho cudzie. „Je to, ako keď si pozeráš staré fotografie svojich predkov. Vieš, že existovali, ale necítiš, že sú skutoční,“ hovorí Thomas. Budúcnosť neprichádzala. Jeho rovesníci končili školy, zakladali si rodiny, on stál na mieste. „Mal som šťastie, že som bol na žive, ale čelil som budúcnosti bez nejakého začiatku a to mi prišlo veľmi nespravodlivé.“

Jediná, ktorú si zapamätal

Rozhodol sa nájsť svoj zmysel aspoň v láske. Prihlásil sa na zoznamku. Krátko na to si dohodol stretnutie so Sophie. Londýnčankou, ktorá mala tiež piatich súrodencov. Dopadlo to dobre a rovno sa chceli dohodnúť na ďalšom rande. „Je mi ľúto, že ťa zajtra nespoznám,“ upozorňoval Thomas. Po operácii sa v ňom totiž vyvinula aj slepota tváre. Nie je schopný na základe tváre rozoznať ľudí. Nedokáže spoznať ani vlastných rodičov a nie to ešte dievča, ktoré práve stretol. Ľudí si rokmi začal priraďovať na základe kontextu a polohy, kde sa práve nachádza. Napríklad, že osoba doma, bude jeho mama alebo otec. Sophie si však zafarbila vlasy žiarivo červenou farbou. Bola rozpoznateľná z diaľky a po prvý raz sa stalo, že si ju zapamätal aj Thomas. Po dvoch rokoch sa vzali, majú dve dcérky a Sophie si stále farby vlasy rovnako ako na začiatku. „Je úžasná. Vždy mi dáva pocítiť, že je šťastná, že ma má,“ teší sa Thomas. Za desať rokov sa mu však nevynorila jediná spomienka z minulosti. Potom však nastal zlom. Thomas sa dostal k hudbe z 80-tych rokov. Teda k hitom, s ktorými vyrastal, ktoré pred nehodou počul miliónkrát. Všetky piesne zrazu poznal naspamäť. Zrazu sa mu vynorili aj obrazy a útržky z minulosti. Ďalšie spomienky sa mu vrátili pri soundtracku z detstva a dalo mu to veľkú nádej do budúcnosti.

Dnes sa venuje hlavne starostlivosti o svoje dve deti. Slepota tváre mu však sťažuje napríklad orientáciu, keď na ne má dávať pozor v parku. Pomáha mu, keď s nimi chodí do parku. Na rovnaké miesta, kde sa hral v detstve on. Vďaka deťom si tak znova vytvára spomienky, ako asi vyzeralo jeho detstvo. V zlých dňoch čelí aj epileptickým záchvatom. Dal sa však na tvorivé písanie. Chce svoj príbeh prerozprávať v literatúre pre deti. Znova tak prežíva svoj príbeh skrz hrdinu, ktorý má epilepsiu a bez pamäte sa ocitne v ríši elfov. Teraz, roky po nehode, sa cíti oveľa lepšie. Stihol si vytvoriť nové spomienky, má útržky z minulosti a na jeho dušu to pôsobí ako pohladenie. „Už len vedomie toho, že mám niečo skutočné, čo sa stalo na začiatku môjho príbehu, mi veľmi pomáha postaviť sa čelom k budúcnosti.“       

Už ste čítali?

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…

25 rokov predáva kapustu na Miletičke: Pochádzam z generácie,…

Ak ste pravidelnými návštevníkmi známej Miletičky, meno…

Slovák Marek pracuje pre Teslu: Tvrdú morálku v práci vydržíte,…

Marek Vančo pracuje v americkej centrále Tesly v tíme autopilota pre samojazdiace…

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…