Dobré noviny
Nestresujte svoje deti: Stres v detstve môže mať ničivé následky v dospelosti
Alexandra Valková
Alexandra Valková

Nestresujte svoje deti: Stres v detstve môže mať ničivé následky v dospelosti

Vystresované dieťa
Vystresované dieťa — Foto: freepik

Nadmerný stres počas vývoja plodu alebo v ranom detstve môže mať dlhodobé dôsledky pre ďalší vývoj mozgu.

BRATISLAVA 12. júna - Stres v detstve zvyšuje podľa výskumu vedcov celý rad problémov - ale až neskôr v živote, takže rodičia vlastne priame následky svojich chýb vo výchove nevidia; prejavia sa až príliš neskoro na to, aby sa dali napraviť. O aké problémy sa jedná najčastejšie?

Stres dnes, následky zajtra

Výrazne stúpa pravdepodobnosť výskytu úzkosti, depresie alebo drogovej závislosti neskôr v živote - vedci teraz uvádzajú, že dvoj až štvornásobne. Podobne rizikové je, keď nastávajúca matka trpí stresom počas tehotenstva - to môže zvýšiť riziko, že sa u dieťaťa vyvinie ochorenie autistického spektra alebo niekoľko ďalších psychických ochorení. Prečo sa o tom skôr nevedelo? Odpoveď je pomerne jednoduchá: vedci vďaka čím ďalej tým pokročilejším zobrazovacím metódam zisťujú viac o mechanizmoch, ktorými detský alebo fetálny stres narušuje vývoj mozgu a vedie k týmto poruchám. Je to veľmi pozitívny vývoj: môže to totiž tiež pomôcť nájsť nové terapeutické stratégie.

Ako píše portál zoommagazin.iprima.cz, je ale nutné poznamenať, že veľké množstvo štúdií, z ktorých vedci vychádzajú, vzniklo na myšiach. Avšak, venovali sa tej časti biológie, ktorá by mala byť u ľudí aj u malých cicavcov, ako sú myši, veľmi podobná.

Stres v hlave a problém v črevách

Zásadným sa ukazuje byť prepojenie medzi stresom a dopadom na črevné baktérie a na vývoj DNA. Najmä črevný mikrobióm, teda komplexný bakteriálny život v ľudskom zažívacom trakte, je pre vedcov nesmierne zaujímavou oblasťou: ukazuje sa, že to, čo sa tu deje, môže mať obrovský vplyv na mnoho oblastí ľudského života. Nedávno napríklad lekári upozornili na to, že ľudia s odoperovaným slepým črevom majú o dvadsať percent menšiu pravdepodobnosť, že u nich vypukne Parkinsonova choroba.

Ruka v ruke so stresom 

Črevný mikrobióm reaguje nesmierne citlivo práve na stres; mení sa jeho zloženie, vlastnosti a predovšetkým funkcionalita. Ako sa ukazuje, ide o zmeny značne dlhodobé a len ťažko pozorovateľné, ktorých vplyv sa prejaví až po mnohých rokoch. Podľa lekárov by mali byť tieto posledné objavy pre rodičov výzvou, aby sa zamysleli nad zdrojmi stresu, ktoré majú na ich deti dopad. Neznamená to, že by sa mali snažiť z detského života stres úplne vytesniť, to je samozrejme nezmysel - takéto dieťa by bolo v neskoršom živote nepoužiteľné. Dôležité ale je, aby dieťa nebolo v dlhodobom a nezvládnuteľnom strese, bez toho aby vedelo, ako sa s ním vyrovnávať alebo ako ho spracovávať či znižovať.

Už ste čítali?