Dobré noviny
Spomínate si na legendárnu Magdu Pavelekovú? Dnes by sa dožila krásnych 90 rokov
TASR
TASR

Spomínate si na legendárnu Magdu Pavelekovú? Dnes by sa dožila krásnych 90 rokov

Magda Paveleková
Magda Paveleková — Foto: Archív RTVS, TASR/Radovan Stoklasa

Obľúbená herečka sa narodila pred 90 rokmi.

Levice/Bratislava 6. júna (TASR) – Profesionálny život herečky Magdy Pavelekovej bol spätý s Krajským divadlom v Nitre (dnešné Divadlo Andreja Bagara), s bratislavskými scénami ako Tatra revue, Nová scéna, Divadlo West a Teatro Wüstenrot, kde nezabudnuteľne stvárnila matku predstavenú v muzikáli Mníšky.

Jej hlas bol známy aj z dabingu vďaka televíznemu kreslenému seriálu Miazgovci. Veľký zmysel pre humor prejavovala nielen v divadle, vo filme či v televíznych inscenáciách, ale aj v osobnom živote, a to aj napriek tragickým udalostiam, ako bola napríklad smrť jej jedinej dcéry.

Venovala sa aj tenisu a lyžovaniu

Od narodenia herečky Magdy Pavelekovej, ktorú mnohí oslovovali Majda či pani Majda, uplynie v pondelok 7. júna 90 rokov. Magda Paveleková, rodným menom Magda Lörinczová, sa narodila 7. júna 1931 v Leviciach, kde v roku 1951 absolvovala gymnázium.

Magda Paveleková.
Magda Paveleková. Foto: TASR/Vladimír Benko

V tinedžerskom veku sa okrem hre na klavíri venovala aj tenisu či lyžovaniu. Maturovala už ako kmeňová herečka Krajského divadla v Nitre (dnešné Divadlo Andreja Bagara), ktorého členkou bola od jeho vzniku v roku 1949. Popri pôsobení v nitrianskom divadle študovala aj hru na klavíri na Konzervatóriu v Bratislave, ktoré ukončila v rokou 1956.

Sedemnásť rokov v Nitre

Na doskách nitrianskeho divadla strávila 17 sezón. Do roku 1965 stvárnila na jeho javisku viac ako 70 postáv. Komediálny herecký naturel predviedla v hrách Škola žien (1950), Kocúrkovo (1952), Večer trojkráľový (1955), Morálka pani Dulskej (1956), Veselé panie z Windsoru (1958), Kubo (1958) či Tanec nad plačom (1962).

V roku 1965 odišla do Bratislavy, kde do roku 1970 účinkovala v kabaretno-estrádnych predstaveniach v legendárnej Tatra revue, ktorú v roku 1971 vymenila za činohru bratislavskej Novej scény, na doskách ktorej strávila viac ako 40 nasledujúcich rokov.

Účinkovala aj vo filmoch a seriáloch

V činohre Novej scény zúročila hereckú bezprostrednosť v širokom spektre prejavu od situačnej komiky až po grotesku či tragikomédiu. Stvárnila Žofiu v hre Statky-zmätky (1972), Tetu Nifu v Sicílskej komédii (1974), Slivkovú v hre Čaj u pána senátora (1976), či Marcelínu vo Figarovej svadbe (1980). Na javisku Novej scény sa predviedla aj v spevohrách Ťululum (1972), Siedme nebo (1972), Dobrodružstvo pri obžinkoch (1974) alebo Plné vrecká peňazí (1975).

Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.

Časť 1 / 2

Už ste čítali?