Spomínate si na legendárnu Magdu Pavelekovú? Dnes by sa dožila krásnych 90 rokov
Obľúbená herečka sa narodila pred 90 rokmi.
Levice/Bratislava 6. júna (TASR) – Profesionálny život herečky Magdy Pavelekovej bol spätý s Krajským divadlom v Nitre (dnešné Divadlo Andreja Bagara), s bratislavskými scénami ako Tatra revue, Nová scéna, Divadlo West a Teatro Wüstenrot, kde nezabudnuteľne stvárnila matku predstavenú v muzikáli Mníšky.
Jej hlas bol známy aj z dabingu vďaka televíznemu kreslenému seriálu Miazgovci. Veľký zmysel pre humor prejavovala nielen v divadle, vo filme či v televíznych inscenáciách, ale aj v osobnom živote, a to aj napriek tragickým udalostiam, ako bola napríklad smrť jej jedinej dcéry.
Venovala sa aj tenisu a lyžovaniu
Od narodenia herečky Magdy Pavelekovej, ktorú mnohí oslovovali Majda či pani Majda, uplynie v pondelok 7. júna 90 rokov. Magda Paveleková, rodným menom Magda Lörinczová, sa narodila 7. júna 1931 v Leviciach, kde v roku 1951 absolvovala gymnázium.
V tinedžerskom veku sa okrem hre na klavíri venovala aj tenisu či lyžovaniu. Maturovala už ako kmeňová herečka Krajského divadla v Nitre (dnešné Divadlo Andreja Bagara), ktorého členkou bola od jeho vzniku v roku 1949. Popri pôsobení v nitrianskom divadle študovala aj hru na klavíri na Konzervatóriu v Bratislave, ktoré ukončila v rokou 1956.
Sedemnásť rokov v Nitre
Na doskách nitrianskeho divadla strávila 17 sezón. Do roku 1965 stvárnila na jeho javisku viac ako 70 postáv. Komediálny herecký naturel predviedla v hrách Škola žien (1950), Kocúrkovo (1952), Večer trojkráľový (1955), Morálka pani Dulskej (1956), Veselé panie z Windsoru (1958), Kubo (1958) či Tanec nad plačom (1962).
V roku 1965 odišla do Bratislavy, kde do roku 1970 účinkovala v kabaretno-estrádnych predstaveniach v legendárnej Tatra revue, ktorú v roku 1971 vymenila za činohru bratislavskej Novej scény, na doskách ktorej strávila viac ako 40 nasledujúcich rokov.
Účinkovala aj vo filmoch a seriáloch
V činohre Novej scény zúročila hereckú bezprostrednosť v širokom spektre prejavu od situačnej komiky až po grotesku či tragikomédiu. Stvárnila Žofiu v hre Statky-zmätky (1972), Tetu Nifu v Sicílskej komédii (1974), Slivkovú v hre Čaj u pána senátora (1976), či Marcelínu vo Figarovej svadbe (1980). Na javisku Novej scény sa predviedla aj v spevohrách Ťululum (1972), Siedme nebo (1972), Dobrodružstvo pri obžinkoch (1974) alebo Plné vrecká peňazí (1975).
Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.