Mário učí hrať na gitaru v krízovom centre: Deti by inak o umeleckej škole mohli len snívať
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Mário učí hrať na gitaru v krízovom centre: Deti by inak o umeleckej škole mohli len snívať

Mário sa rozhodol venovať čas deťom, ktoré by sa na hodiny hudby nikdy nedostali.

Dobrovoľníctvo mu nie je cudzie. Mário už v minulosti pomáhal v rodinnom centre v Dúbravke. — Foto: Archív: Mário Polonyi/ ilustračná - Pexels.com

BRATISLAVA 6. júna – Chýbali mu žiaci, a tak začal v krízovom centre učiť hrať deti na gitaru. Bratislavčan Mário Polonyi pracuje ako úradný prekladateľ, ale od malička má aj veľmi blízko k hudbe. Už po prvej hodine klavíra vedel, že ho muzika nikdy neprestane baviť. „Sem-tam aj dnes dostanem nejaké peniaze za hudbu, ale sú to len nejaké príležitostné symbolické zárobky,“ začína svoje rozprávanie Mário.

Hru na hudobných nástrojoch zvykol učiť aj na školách, avšak kvôli nedostatku času musel učenie zanechať. Nie však na dlho. Kontakt s deťmi mu chýbal natoľko, že si povedal, že by jedno popoludnie týždenne vedel venovať deťom, ktoré nemajú veľa možností. A tak sa dostal k projektu DobroZUŠka, ktorá spája dobrovoľníckych učiteľov hudby či kreslenia s deťmi, ktoré by o umeleckých školách mohli len snívať.

Sám mal mnohých učiteľov hudby, ale jednu vec mali všetci spoločnú a práve tú túži odovzdať deťom. Každý z nich má svoj vlastný prístup k učeniu, ale jednu základnú vec ponúkali všetci bez rozdielu. Ak chcem niečo vedieť, musím tomu venovať čas a energiu. A toto je motivácia aj pre deti zo znevýhodneného prostredia. Nemusí to byť práve umelecký smer, môže to byť kľudne aj šport alebo varenie, ale dôležité je, že sa tomu deti pravidelne venujú dlhší čas, že ich to baví a že pri tom vnútorne bohatnú a rastú,“ hovorí Mário.

Mário má hudbu rád od detstva a aj dnes stále hrá, skladá texty či pesničky. Deti zo znevýhodneného prostredia nemajú veľa možností, ako premeniť svoj záujem o hudobný nástroj.
Mário má hudbu rád od detstva a aj dnes stále hrá, skladá texty či pesničky. Deti zo znevýhodneného prostredia nemajú veľa možností, ako premeniť svoj záujem o hudobný nástroj. Foto: Archív Mário Polonyi

Vidia výsledky svojej snahy

A tak sa každý týždeň stretáva so svojimi dvomi žiakmi z krízového centra vo Vrakuni. Učí 16-ročného Benjiho a 17-ročnú Sáru hrať na gitare. Hudobný nástroj si zvolili sami. Vyberie im piesne, ktoré by sa im mohli páčiť, chvíľu o nich hovoria a potom sa pustia do cvičenia. „V krízovom centre je pomerne prísne rozvrhnutý denný režim, takže nie je príliš veľa času na individuálne aktivity, preto podľa mňa nemá zmysel trvať na dosahovaní nejakých konkrétnych výsledkov. Najlepší pocit z vyučovania mám vtedy, keď sa nám podarí vyvážiť nejaké napredovanie a radosť z toho, že si môžeme zahrať a byť spolu,“ hovorí Mário pre Dobré noviny.

Veľmi ho potešilo, keď mu už od začiatku navrhli skupinové hodiny, čo bolo pre neho nové. Spoločne tak objavili, že v takomto zložení prichádza aj viac podnetov, zvedavosti a inšpirácie. „Viackrát sa mi stalo, že som si na hodinu pripravil nejaký materiál a nakoniec som ho ani nemusel použiť, pretože keď raz hodina začala žiť svojím životom, stačilo byť v strehu a reagovať,“ spomína.

Raz aj na ozajstný koncert

Pandémia však zapríčinila, že sa aj tieto hodiny museli premiestniť do online prostredia. Spočiatku to bol pre neho šok, lebo sa nevedel vcítiť do pocitov žiakov a chýbala mu okamžitá spätná väzba. Po pár stretnutiach sa však dokázali vrátiť až do pôvodného rytmu a dokonca objavili aj jednu veľkú výhodu online hodín. „Všetky zdroje mám okamžite poruke, odkazy na youtube alebo na noty/tabulatúry som mohol hneď poslať do chatu a vedeli sme sa tak venovať konkrétnym veciam,“ vysvetľuje Mário.

Na diaľku sa však, samozrejme, nedalo pracovať s detailmi. Obraz a zvuk pri prenose niekedy pôsobili skresľujúco. V pôvodnom pláne mali aj spoločnú návštevu nejakého koncertu alebo predstavenia. Keď bolo jasné, že sa im to nepodarí, spoločne s kolegyňami pripravili záznamy z koncertov gitaristov a spevákov a navštívili aj online výstavy výtvarného umenia.

„Na toto stretnutie neprišli iba naši žiaci, ale celé osadenstvo krízového centra spolu s personálom. Všetkým sa to veľmi páčilo a dohodli sme sa, že to určite zopakujeme,“ dodáva Mário s tým, že keď to epidemiologická situácia dovolí, pôjdu spoločne aj na živý koncert.

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…