Titul z medicíny jej nechceli dať, pretože je žena. Helen Taussing zachránila tisíce „modrých detí“
Vrodeným poruchám srdca sa niekedy nevenovala pozornosť. Deti iba zomierali.
USA 29. mája – Vďačíme jej za rozvoj detskej kardiológie, vďačíme za životy detí, ktoré umierali bez šance na život. Doktorka Helen Taussing sa narodila v dobe, ktorá ženám v medicíne nepriala. Nevzdala sa, postavila sa proti systému, prekonala vlastné zdravotné obmedzenia a svet na ňu už nikdy nezabudne.
Kto teda bola Helen Tuassing?
Narodila sa v roku 1898. Kvôli infekcii uší prišla čiastočne o sluch, mama jej ešte v detstve zomrela na tuberkulózu. Štúdium bolo pre ňu kvôli dyslexii náročnejšie, ale zvládala ho s prehľadom. Od malička vedela, že chce byť lekárkou. Dostala sa síce na Harvard, ale vyučujúci žiadnej žene nedovolili odísť s titulom. Dekana sa raz opýtala, prečo by niekto vôbec nastupoval na školu, ak by vedel, že mu nedovolia získať titul. „Presne v to dúfame,“ odpovedal. Helen potom zmenila školu, z nej však kvôli diskriminácii a na vlas rovnakým dôvodom musela odísť. Vyučujúci jej napríklad nedovolili sedieť spoločne s chlapcami v prednáškovej sále. Dostala odlúčené miesto vzadu a nemohla sa s nikým zhovárať. Lekárske vzdelanie nakoniec dosiahla na univerzite, ktorá bola jednou z mála, ktorá v tom čase udeľovala tituly aj ženám.
Študovala tisíce prípadov
Od roku 1930 nastúpila na pediatrické oddelenie a začala skúmať „syndróm modrého dieťaťa.“ Vrodené ochorenie srdca, ktorým sa lekári vôbec nezaoberali. Deti iba umierali. Helen však nadobudla presvedčenie, že pri lepšej starostlivosti, by aj tieto deti mali šancu na život. Novorodenci mali modrú farbu z nedostatku kyslíka, aj napriek tomu, že dýchali bez ťažkostí. Pri štúdiu tisícov pacientov si všimla, že deti, ktoré mali aj druhú vadu – cieva, ktorá ostala medzi aortou a pľúcnou tepnou, žili dlhšie ako deti, ktoré tento defekt nemali. Navrhla preto chirurgom, aby jednu cievu presunuli do novej polohy a zabezpečili tak viac potrebného kyslíka. Následne pracovali na postupoch, v roku 1946 uskutočnili prvú operáciu a o rok na to napísala knihu Vrodené chyby srdca. Kniha sa dodnes považuje za základ detskej kardiológie.
Operačný postup bol tak úspešný, že rodičia z celého sveta nosili svoje deti do jej nemocnice. Priaznivý efekt sa ukázal okamžite na operačnej sále. „Nikdy ma nič nepotešilo viac, ako keď som videla svojho prvého pacienta ako sa priamo na operačnej sále mení z modrej na ružovú,“ spomínala. Helen Taussing sa vedeckej práci venovala aj ďalšie desaťročia. Prednášala, skúmala, napísala 129 vedeckých prác a z toho 41 vyšli po jej odchode do dôchodku.
