Dobré noviny
Necítim hnev, ani nenávisť, hovorí žena, ktorá po skoku muža v nákupnom centre ostala na vozíčku
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Necítim hnev, ani nenávisť, hovorí žena, ktorá po skoku muža v nákupnom centre ostala na vozíčku

Grace hnevá, keď si v nemocnici mýlia s pacientkou.
Grace hnevá, keď si v nemocnici mýlia s pacientkou. — Foto: Twitter: Grace Spence Green

Mladá lekárka sa snaží teraz búrať všetky stereotypy o ľuďoch, ktorí skončili na invalidnom vozíčku. 

LONDÝN 27. mája – Jediná návšteva nákupného centra zmenila jej život na nepoznanie. Deň, ktorý si pre ňu prichystal najtraumatizujúcejší zážitok v živote, nazýva chvíľou, kedy zachránila inému človeku život a ďakuje za získanú empatiu aj priateľov.

Grace sa v jedno októbrové popoludnie vybrala do nákupného centra. Netušila, že práve v okamihu, keď prechádzala vestibulom, sa rozhodne z o tri poschodia nad ňou vyskočiť muž. Dopadol priamo na ňu. Zlomil jej chrbát, poranil miechu, zlomil krk. Grace sa prebudila až v nemocnici.

Na tele nemala škrabanec, nevidela modrinu ani stopy krvi. Závažnosť svojho zranenia si nechcela uvedomiť.

Tím lekárov sa ju niekoľko týždňov snažil stabilizovať. „Nikdy si nepomyslíš, že to budeš práve ty, kto utrpí tento druh zranenia. Stále som si vravela, že nie, nie som to ja. Ja predsa nemôžem skončiť na invalidnom vozíčku,“ spomína Grace. Jej príbeh priniesol The Guardian.

Grace musela na rok prerušiť štúdium medicíny, týždne strávila v nemocnici ako pacientka.
Grace musela na rok prerušiť štúdium medicíny, týždne strávila v nemocnici ako pacientka. Foto: Grace Spence Green

Život na vozíku

Po osemhodinovej operácii chrbtice sa v jednej miestnosti stretli s jej rodičmi aj priateľom. Lekár im chcel ukázať výsledky magnetickej rezonancie. Grace vtedy prvýkrát pochopila, že osobou, ktorá zo dňa deň skončí na vozíčku, je skutočne ona. Pohltil ju smútok, zaplavili slzy. Ostala zase sama, uväznená v nemocnici, a premýšľala nad svojim ďalším životom. Bol čierny, smutný, pochmúrny. Aký iný by predsa mohol byť život vozičkára?

Grace sa vynorili všetky negatívne správy o ľuďoch na vozíku. O ich utrpení, životných prekážkach. „Nebolo to ľahké. Cítila som obrovskú stratu a nevedela som si predstaviť, že by som na invalidnom vozíku mohla mať dobrý život. Jediné, čo ma držalo pri živote bol fakt, že sa vraciam k štúdiu medicíny,“ spomína Grace. Štúdium musela kvôli úrazu na rok prerušiť.

Časť 1 / 2

Už ste čítali?