Dobré noviny
Prežila štyri koncentračné tábory: V sprche sme čakali, či pustia vodu alebo plyn. Pustili nám vodu
Alexandra Valková
Alexandra Valková

Prežila štyri koncentračné tábory: V sprche sme čakali, či pustia vodu alebo plyn. Pustili nám vodu

Helga Hošková-Weissová
Helga Hošková-Weissová — Foto: Instagram/durbaj, Facebook/Daniel Stach

Neskutočne silný príbeh o žene, ktorá prežila peklo a v istom momente jej bolo jedno, či zomrie. Podľa nej však o holokauste treba hovoriť.

Každý večer o siedmej pani Helga myslela na otca: „Ešte než odišiel transportom, povedali sme si, že každý deň o siedmej hodine večer na seba budeme myslieť.“

Dodala, že sa s matkou nikdy nedozvedeli, kedy otec zahynul. „Pravdepodobne išiel hneď po príchode do Osvienčimu rovno z rampy do plynu. Jeden z dôvodov mohol byť, že nosil okuliare, čo je znak inteligencie. Po druhé mal cez celú pažu dlhú jazvu z prvej svetovej vojny, takže bol podľa nich bol neschopný práce. Mal 46 rokov,“ hovorí.

Vo Freibergu

Po Osvienčime sa pani Helga a jej matka dostali do nemeckého Freibergu. Na miesto dorazili po celodennej jazde. Dehydrovaná Helga po príchode omdlela. Obe ženy tam potom pracovali v továrni na lietadlá.

V denníku si vtedy poznamenala, že v čase, keď bola vo Freibergu, začala byť ku všetkému ľahostajnou. „Myslím, že už sme ani nemali strach,“ podotkla a dodala: „Keď bol nálet, Nemci a esesáci hneď utekali do krytu. My sme zostali v továrni. Zhasli. Utekala som za mamičkou. Sedeli sme spolu a chvíľu nám bolo úplne jedno, či tam tá bomba spadne alebo nie. Hlavne, že sme boli spolu.“

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/hydeparkcivilizace/photos/a.154002801390535/2558417537615704/

Keď sa na jar 1945 blížila nemecká porážka, chceli nacisti pani Helgu, jej matku a ďalších väzňov previezť do Flossenbürgu. Trate už boli ale rozbité a vlak sa tam nemohol dostať: „Väčšinou išli ľudia pešo. To boli tie preslávené pochody smrti. Ja som mala šťastie v nešťastí, že sme nešli pešo. Bol to síce takisto transport smrti, ale išli sme. V otvorených vagónoch od uhlia a bolo nás tam snáď 50. Trate boli rozbité, tak to s nami skúšali rôzne. Najskôr sme stáli na slepej koľaji a zase išli iným smerom. Nakoniec sme po 16 dňoch došli do Mauthausenu.“

Mysleli si, že idú na smrť

Obe ženy zostali nažive vďaka tomu, že dva dni pred ich príchodom v tábore prestala fungovať plynová komora. „Mauthausen, to bol koniec. Mysleli sme si, že sme na konci života. Bol to hrozný pohľad. Ľudia už ani nevyzerali ako ľudia. Boli to vychudnuté kostry, živé mŕtvoly. Nedokážete si ani len predstaviť, čo sa môže s človekom stať. Niečo strašné. Už sme boli tak odovzdané.“

5. mája 1945 Mauthausen oslobodila americká armáda. Podľa pani Helgy to bol úžasný pocit. „Prvé, čo mi napadlo, bolo - my sme prežili, prežil aj otecko?“ povedala.

Nevedeli, kam majú ísť

Ako píše portál ct24.ceskatelevize.cz, do Prahy sa Helga Hošková-Weissová dostala v noci 21. mája 1945. „Nikto už nečakal, že sa vrátime,“ uviedla. „Povedali nám, bežte domov, ste voľní, a my sme nevedeli, kam ísť, žiadny domov nebol,“ dodala. Nakoniec im pomohli ich predvojnoví susedia.

Časť 3 / 3

Už ste čítali?