Riaditeľka ZŠ: Pandémia odhalila charaktery. Rodičia žiakov sa poskladali na internet pre sociálne slabších
Marián Balázs
Marián Balázs

Riaditeľka ZŠ: Pandémia odhalila charaktery. Rodičia žiakov sa poskladali na internet pre sociálne slabších

Školy sa opäť otvárajú, žiaci sa po dlhom čase vrátili do škôl. Aké škody zanechala dištančná výučba?

BRATISLAVA 14. mája - Školy sa opäť otvárajú, žiaci sa po dlhom čase vrátili do škôl. Aké škody zanechala dištančná výučba? Ako sa darí adaptovať nielen žiakom, ale aj pedagógom? Témou najnovšieho dielu relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom bola práve neľahká situácia detí počas pandémie.

O situácii prišla porozprávať riaditeľka ZŠ Ostredková v Bratislave, Erika Drgoňová. Ako hovorí, situácia bola na Slovensku rôzna. „Boli situácie, kde pani učiteľka chodila po dedine a roznášala pracovné listy žiakom,“ povedala pre Dobré noviny.

Čo bolo problémom?

Drgoňová však tvrdí, že aj vďaka vzájomnej komunikácii s rodinami žiakov to učitelia zvládli. „Nikdy sme neboli bližšie k tým rodinám ako počas pandémie,“ hovorí. Učitelia napríklad leto trávili rôznymi školeniami na platformy a pripravovali sa tak na ďalšiu vlnu.

Podľa riaditeľky by sa mal nastaviť nový vzdelávací obsah, aby boli vypustené veci, ktoré už možno nie sú aktuálne a potrebné. „Niektoré predmety by sa mohli odbúrať a pridať, napríklad praktické zručnosti u detí či predmety so zameraním na manuálnu výchovu," hovorí.

Pandémia podľa nej ukázala slabý článok školstva, ktorým je prehustenosť vzdelávacieho obsahu. „Zrazu sa ukázalo, že v pohode vieme, hoci so zníženým počtom hodín, odučiť nejaký vzdelávací obsah. Väčším problémom sa ukázal ten sociálny aspekt a psychická nastavenosť detí, sociálne kontakty a väzby s deťmi,“ upozorňuje.

Krízová situácia odhaľuje charaktery

Riaditeľka ZŠ ale hovorí, že pandémia ukázala, aký je kto človek. „Krízová situácia naozaj odhaľuje charaktery. Tu sa odhalili charaktery aj učiteľov, rodičov či riaditeľov. Keď bol problém, vedeli sme si vzájomne pomôcť. Každý mal obavu z toho, ako to bude. Rodičia mojich žiakov sa napríklad poskladali a kúpili internetové pripojenie sociálne slabším rodinám. Zapožičali sme im zo škôl notebooky. Vedeli sme si pomáhať,“ povedala.

Drgoňová kritizuje spôsob, akým sa niekedy dozvedali novinky od našich politikov: „Ten návrat sme tiež museli nejak pripraviť. Nemôže by to byť iba tak, že sa nejaký z politikov postaví a na obed na tlačovej konferencii oznámi, že zajtra na obed sa majú udiať nejaké zmeny. To sa takto nerobí. My od tých politikov očakávame jasne formulované nariadenia a pravidlá, aby sme sa aj my drobnejší manažéri, potom vedeli zariadiť, konštatuje.

Na druhú vlnu sme pripravení neboli

Ako vysvetľuje, Slovensko na druhú vlnu nebolo pripravené ani v školstve, pričom tento problém videli už počas letných prázdnin. O druhej vlne sa vedelo, ale kompetentní podľa nej neurobili nič. „My, učitelia a riaditelia, sme tak trochu cítili, tušili. Riaditelia jednotlivých škôl sa snažili pripravovať na druhú vlnu – či už formou webinárov alebo školení pre učiteľov, aby sme sa nastavili na tie výučbové platformy v dištančnom vzdelávaní,“ vymenováva.

A ako sa pripraviť na tretiu vlnu pandémie? „Určite by som opäť potrebovala, aby učitelia mali dostatočne silné pripojenie na internet, aby mali technické vybavenie, aby mohli absolvovať školenia na zlepšenie ovládania jednotlivých platforiem alebo edukačných softvérov. Taktiež možno pripraviť aj pre deti nejaký digitálny príspevok, aby sme mohli rodinám pomôcť aj týmto spôsobom,“ hovorí.

Pomohlo by aj zúženie celého obsahu vzdelávania: „Išli sme do základu a vynechali sme všetko ostatné. Toto máme pripravené, keby náhodou, a budeme to cez prázdniny pripravovať znovu, ak by prišla tretia vlna pandémie.“

Problémové hodnotenie

Dôležitá otázka bola vraj aj to, ako si nastaviť systém hodnotenia a klasifikovania žiakov počas dištančného vzdelávania. „V prvej vlne sme mnohí z nás pritakali ministerstvu školstva, ktoré nás motivovalo a viedlo k tomu, aby sme v jednotlivých školách nastavili hodnotenie žiakov spätnou väzbou, aby sme nedávali písomky, aby sme hodnotili slovne,“ spomína.

Tu sa podľa nej ukázalo, že to bola obrovská chyba. „Síce sme dokázali a dokážeme na základných školách hodnotiť spätnou väzbou aj slovne, ale základná otázka bola, či keď budú učitelia takto hodnotiť, či to nebude problém pri prijímaní na stredné školy. A ukázalo sa, že je to problém,“ uzatvára Erika Drgoňová.

Viac sa dozviete v priloženom videorozhovore.

Už ste čítali?

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…

25 rokov predáva kapustu na Miletičke: Pochádzam z generácie,…

Ak ste pravidelnými návštevníkmi známej Miletičky, meno…

Slovák Marek pracuje pre Teslu: Tvrdú morálku v práci vydržíte,…

Marek Vančo pracuje v americkej centrále Tesly v tíme autopilota pre samojazdiace…

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…