Už 76 rokov máme dôvod na oslavu: Spoznajte príbehy tých, ktorých vojna nezlomila
Post Bellum
Post Bellum

Už 76 rokov máme dôvod na oslavu: Spoznajte príbehy tých, ktorých vojna nezlomila

Dnes je deň, kedy si pripomíname ukončenie 2. svetovej vojny, deň kedy ľudstvo zvíťazilo nad nacizmom.

Pani Klára Chlamtáčová — Foto: Post Bellum

BRATISLAVA 8. mája - Dnes je deň, kedy si pripomíname ukončenie 2. svetovej vojny, deň kedy ľudstvo zvíťazilo nad nacizmom. Pripomeňme si túto udalosť hodnú oslavy cez príbehy Slovákov a Sloveniek, ktorí vojnu prežili.

V Post Bellum dokumentujeme osudy ľudí, ktorí prežili útrapy totalitných režimov 20. storočia a zverejňujeme ich v medzinárodnej databáze Memory of Nations.

Ján Chudík: Pri bojoch v spojeneckej armáde ho zasiahla črepina granátu tesne pri srdci

Ján Chudík (v uniforme).
Ján Chudík (v uniforme). Foto: Post Bellum

Narodil sa v roku 1926 v obci Jakubany na Severovýchodnom Slovensku. Od detstva pracoval na poli a pomáhal pri všetkých potrebných prácach. Keď vznikol slovenský štát, nemal ešte ani 13 rokov, ale vnímal nespokojnosť ľudí. Obyvatelia obce sympatizovali s partizánskym hnutím a Ján sa ho aktívne zúčastnil v skupine Jačeslava Antonoviča Kvitinského na Východnom Slovensku. Ján pomáhal pri podmínovaní železničných tratí využívaných nacistami na prevoz munície na východný front. Napriek maximálnej opatrnosti sa ocitli v lesoch pri Nižných Ružbachoch v nemeckom obkľúčení. Našťastie vyviazli.

Keď východný front prešiel na Východné Slovensko, Ján sa rozhodol pridať k Červenej armáde. V apríli 1945 nastúpil ako dobrovoľný vojak, pretože ešte nemal odvodový vek. Výcvik absolvoval v Poľsku a potom bojoval pri oslobodzovaní Ostravy, kde ho 6. mája, dva dni pred koncom vojny, zasiahla črepina nemeckého granátu. Niektorí jeho druhovia výbuch neprežili. „Pozerať sa na to trápenie ako zdravý človek zomiera, to vyžadovalo nezblázniť sa,“ spomínal pamätník. Jemu zachránilo život to, že žiadna črepina nezasiahla tepnu alebo životne dôležitý orgán. Črepinu pri srdci mu vybrali až v roku 1946, telo si už okolo nej vytvorilo akýsi ochranný obal. Ponechal si ju na pamiatku.

Celý príbeh Jána Chudíka nájdete tu.

Klára Chlamtáčová: Neustále na úteku, porodila v Terezíne, manžel svoju dcéru nikdy nevidel

Klára Chlamtáčová.
Klára Chlamtáčová. Foto: Post Bellum

Klára Chlamtáčová bola dcéra úspešného a obľúbeného podnikateľa v Zlatých Moravciach, ktorý zamestnával veľa miestnych ľudí. Jej rodičia boli talentovaní a ona to po nich zdedila. Prežila krásne detstvo. Po vzniku Slovenského štátu a protižidovských zákonoch, sa začala situácia meniť a postupne prichádzala o všetky práva. Jej budúci manžel kvôli nej neodišiel so svojimi rodičmi do Palestíny, budúceho Izraela a ona si potom do konca života vyčítala, že vlastne nepriamo spôsobila jeho smrť.

Keď situácia začala byť neúnosná a bolo iba otázkou času, kedy ich aj s manželom odvezú do tábora smrti, utiekli do Maďarska. Bola väznená vo viacerých pracovných táboroch na Slovensku aj v Maďarsku. Koncom roku 1944 ju transportovali do Terezína, kde porodila zdravé dievčatko a so šťastím aj s dcérkou prežili. Jej muž, ktorého deportovali do Bergen Belsenu, však zahynul na pochode smrti, čo sa dozvedela až po vojne. Na to však prišla až po vojne a obrovskej snahe vypátrať ho. Pani Klára zdôrazňuje neuveriteľnú sériu šťastných

náhod, ktoré jej a dlho aj jej manželovi pomáhali vyviaznuť z beznádejných situácií, ale o životnú lásku prišla. Neskôr sa znovu vydala a v roku 1964 emigrovala do Izraela. Pani Klára mala v tom čase 98 rokov. Opustila nás v roku 2020.

Podcast s výpoveďami Kláry Chlamtáčovej nájdete tu.

Už 76 rokov máme dôvod na oslavu.
Už 76 rokov máme dôvod na oslavu. Foto: Post Bellum

Emil Letko bol pri seleckej tragédii: Nacisti odvliekli z obce 160 mužov, 39 sa nevrátilo

Emil Letko tesne po 2. svetovej vojne.
Emil Letko tesne po 2. svetovej vojne. Foto: Post Bellum

Nacisti sa 30. novembra 1944 pomstili občanom obce Selec pri Trenčíne za pomoc účastníkom SNP. Z dediny odvliekli 160 mužov, 39 sa nevrátilo. Očitým svedkom bol Emil Letko, ktorý mal v tom čase 11 rokov.

V obci učupenej pod svahmi Považského Inovca nachádzali útočisko partizáni. To sa donieslo Nemcom, a tí podnikli 30. novembra 1944 na Selec trestnú výpravu.

Pred kostol nahnali chlapov z domov aj drevorubačov, vracajúcich sa z hory. Všetko sledoval malý Emil. Našťastie jeho otec sa dozvedel o prepadnutí obce a prespal u sestry, vydatej v Hámroch.

Ešte v ten večer Nemci odvliekli zo Selca približne 130 mužov od 16 do 60 rokov. Niektoré ženy im ešte stihli pred cestou prehodiť teplejší kabát či podať kúsok chleba, ale rozlúčiť sa s nimi im nedovolili. Počas dlhého pochodu niektorých poprepúšťali. Avšak 67 mužov, z toho až 54 Selčanov, také šťastie nemalo. Po niekoľkých dňoch zadržiavania a vypočúvania Nemci pustili ďalších niekoľko chlapov pre ich zlý zdravotný stav. Ostatných natlačili do dobytčích vagónov a poslali do koncentračného tábora v Seredi (dnes Múzeum holokaustu).

Napokon 48 Selčanov deportovali do koncentračného tábora Oranienburg pri Sachsenhausene. V tábore bol veľmi krutý režim až do 21. apríla 1945, keď ho evakuovali a asi 30-tisíc väzňov poslali na pochod smrti. Konečné vykúpenie prišlo až 4. mája 1945, vtedy pochod prerušil sovietsky tank a jeho posádka zmäteným väzňom oznámila, že sú slobodní a že sa pre nich vojna skončila. Čakala ich však ešte dlhá a namáhavá cesta domov. Z celkovo 48 Selčanov, ktorí sa dostali až do Sachsenhausenu, sa domov postupne vrátilo iba deväť mužov. Jeden z nich na následky zranení a psychickej traumy zomrel krátko po návrate do rodnej obce.

Celý príbeh Emila Letka nájdete tu.

Príbehy spracovali dokumentaristi z organizácie Post Bellum, ktorá vyhľadáva a dokumentuje spomienky pamätníkov na totalitné režimy 20. storočia. Aj vďaka vašej podpore budú môcť zaznamenať ďalšie príbehy, aby sa na ne nezabudlo a minulosť nemohol nikto spochybniť.

Už ste čítali?

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…

25 rokov predáva kapustu na Miletičke: Pochádzam z generácie,…

Ak ste pravidelnými návštevníkmi známej Miletičky, meno…