Dobré noviny
Spoveď alkoholičky: Ak premýšľate nad tým, či vaše pitie nie je za hranicou, asi ste ju už prekročili
Alexandra König
Alexandra König

Spoveď alkoholičky: Ak premýšľate nad tým, či vaše pitie nie je za hranicou, asi ste ju už prekročili

Michaela Duffková, ilustračné foto
Michaela Duffková, ilustračné foto — Foto: archív M.D./pixabay/epicantus

Češka Michaela Duffková (29) sa ako mladá mama stala alkoholičkou. Prečítajte si rozhovor, ktorý vás možno nakopne k tomu, aby ste začali konať, ak patríte aj vy k ľuďom, ktorí si každý večer dajú za pohárik. 

BRATISLAVA, PRAHA, 3. MÁJA - Svoj boj s alkoholom Michaela Duffková vyhráva a o svojej skúsenosti napísala aj knihu Zápisník alkoholičky a neskôr, po liečení, aj Zápisník abstinentky. Momentálne otvára centrum na liečbu legálnych závislostí.

Poďme však na začiatok jej príbehu. S manželom sa kvôli ekonomickej situácii prisťahovali k svokrovcom, čo asi nie je predstava mladej ženy o ideálnom bývaní. Onedlho sa im narodila dcérka, no Michaela sa vo svojom vnútri cítila nešťastná a tak tú nespokojnosť začala zapíjať. Zlé psychické rozpoloženie plus alkohol – to je zlá kombinácia a je to aj učebnicový príklad začiatkov ženských závislostí. Začalo sa to pohárikom vždy večer a za krátku dobu prešla k totálnemu opíjaniu sa. Pila sama, tajne, fľašky skrývala – presne ako z filmu, až na to, že toto sa stalo realitou jednej sympatickej mladej mamy... a takých mám je veľa. Samozrejme, Miškin problém zasiahol celú rodinu a značne naštrbil aj vzťah medzi ňou a jej manželom. Ten najhorší moment však prišiel vtedy, keď nastúpila na liečbu na psychiatriu, kde jej naplno došlo, čo sa vlastne stalo a čo celej rodine, vrátane dcéry, spôsobila.

Liečenie Michaely prebehlo úspešne, aj keď sama priznáva, že jednoduché to vždy nebolo a stalo sa, že chuť na pohárik dostala. Obrovskou ranou a skúškou zároveň bolo, keď jej otec spáchal samovraždu. Tesne pred tým, ako mal on sám nastúpiť na protialkoholické liečenie. Aj vtedy so sebou zvádzala boj, no odolala. Ako sama hovorí, abstinencia je boj už na celý život. Mišin príbeh má však šťastný koniec, pretože jej manželstvo sa podarilo zachrániť a dnes už je dvojnásobnou mamou. O jej príbehu sa dokonca chystajú v Česku natočiť film, autorkou scenáru je sama Michaela Duffková.

Kedy ste si po prvý krát uvedomili, že máte problém s alkoholom?

Oveľa skôr to spozorovalo okolie, ja sama som si to priznala až povedzme rok pred liečbou, teda po asi dvoch rokoch, čo som pila.

Skúšali ste ho najskôr vyriešiť sama? 

Áno, to bol práve ten rok, kedy som vedela, že mám problém, ale bola som presvedčená o tom, že to zvládnem sama, čo bola chyba. To je vlastne jediné, čo naozaj ľutujem, že som nevyhľadala odbornú pomoc skôr.

Ako sa rýchlo z "bežného popíjania" vyvinul problém? Tá hranica je asi veľmi tenká…

To sa takto veľmi ťažko hovorí, že kedy to už bol problém. To sa asi ani nedá presne povedať, práve preto, že je tá hranica veľmi tenká a vo chvíli, keď začnete premýšľať nad tým, že či už vaše pitie nie je za hranicou, tak dosť pravdepodobne už ste tu tenkú hranicu prekročili.

Existuje podľa vás niečo ako bezpečné pitie?

Podľa mňa nie, pretože tá hranice toho „bezpečného“ je tak individuálna, že sa nedá určiť, čo vlastne bezpečné je. Aj odborníci už dnes upúšťajú od toho, že existuje nejaká zdravá miera pitia, ako sa skôr hovorievalo, že pohárik červeného je dobrý na krvinky a podobne. Dnes už sa od toho ustupuje.

Ako dieťa, videli ste svojich rodičov doma piť? Pýtam sa preto, lebo ja si doma pred dcérou vínko nalejem, ale asi nerobím dobre, že?

Úprimne to, čo sa ma pýtate, je niečo, čo mne osobne vlastne najviac vadí, že rodičia deťom vlastne odovzdávajú tú normálnosť pitia alkoholu, bežne pred deťmi pijú a vo chvíli, kedy  k tomu ešte dodáte ešte „to bol ale náročný deň, musím si dát panáka, alebo pohárik“, tak vlastne dieťaťu ukazujete model, že alkohol je vlastne liekom na ťažkosti a riešením problémov a to je niečo, čo určite ako rodič dieťaťu odovzdať nechcete. Aj ja som videla piť otca, ale nie nejak často, pil skôr tajne.

Koľko trvalo, než ste sa vyliečili a ako to prebiehalo?

Dôležité je povedať, že z alkoholizmu sa v podstate nedá vyliečiť, človek je iba liečený alkoholik, ale nie vyliečený, jediným istým „liekom“ je abstinencia. Inak som prešla najskôr detoxom, ktorý trval asi sedem alebo osem dní a hneď nato 7 týždenným stacionárom, teda dohromady dva mesiace intenzívnej liečby a ďalší rok a pol doliečovania v skupine a individuálne.

Je pravda, že alkoholikovi stačí aj jeden pohár a je späť?

Nedá sa to povedať úplne všeobecne, ale áno, jeden pohárik stačí, aby sa znovu roztočil ten kruh závislosti, ktorý s každou ďalšou recidívou väčšinou končí v horšom stave daného alkoholika.

Je veľa žien, ktoré sa vyslovene tešia, ako si večer nalejú pohár vína. Je aj toto forma alkoholizmu? Sú ľudia, ktorí pijú len tak trošku, ale pravidelne, ale sú aj takí, ktorí sa dajú "úplne na blato", ako bolo toto u vás?

Chvíľa, kedy celé popoludnie premýšľate a tešíte sa na to, ako si dáte večer víno, je dosť na zamyslenie. Ale povedať, že je to forma alkoholizmu si netrúfam, to musí posúdiť vždy odborník podľa konkrétnej situácie. U mňa to začalo práve tým, že som popíjala ten jeden, dva pohárika vína večer, tak ako to množstvo žien, ktoré spomínate, ale potom to postupne narastalo až do stavu, kedy som sa opíjala úplne.

Čo by ste odkázali ženám, ktoré doma popíjajú a niekde v sebe vedia, že už je to veľa?

Nech bez akejkoľvek hanby vyhľadajú čo najskôr odborníka, pretože čím skôr, tým lepšie sa to dá riešiť. Hlavne sa nehanbiť, pretože žien, ktoré majú problém s alkoholom je naozaj veľa a nie je to nič výnimočné, s čím by si odborníci nevedeli poradiť a nasmerujú ženy na tu správnu a adekvátnu pomoc.

Viete, že...

  • ženy pijú rovnako často ako muži (nie menej, ako to bolo kedysi)?
  • z alkoholu ženy pijú najčastejšie víno a likéry?
  • okrem alkoholu bývajú ženy často závislé na tabletkách na upokojenie?
  • ženy pijú často osamote?
  • to, že vás deti vidia piť je oveľa horšie, ako genetické predispozície?

Ako si overím, že mám problém? Napríklad akcie tipu suchý február a podobne, čo na ne hovoríte?

Ja ich vnímam ako určitú výzvu, ako nejaký „hec“, ale nepoznám veľa ľudí, respektíve nikoho, kto by to bral ako niečo, čím si overia že či majú problém. Keď vydržíte nepiť najkratší mesiac v roku a 1. apríla sa už trasiete za alkoholom, nie je to nič moc. Vo chvíli, kedy vám alkohol akokoľvek narušuje vzťahy v rodine, obmedzuje vás v niečom, odsúvate napríklad niektoré veci na druhú koľaj, už je určite na mieste odborníka vyhľadať.

Keď premýšľate nad minulosťou, čo vás na tom celom najviac mrzí?

Aj keď to u mňa bolo tak, že som pila vtedy, keď Izabela spala, čiže to nebolo o tom, že by som sa opila a nevenovala som sa jej, aj tak mi veľa krát mi napadlo, že to mohlo byť celé ináč, že som jej mohla dať v tom období oveľa viac kvalitného času.  

Čo teraz robíte, čomu sa aktuálne venujete? 

Ja momentálne otváram Centrum Alkos, ktoré sa zameriava na liečbu legálnych návykových látkach, teda predovšetkým na alkohole a liekoch, kde tím odborníkov z radov psychológov a adiktológov bude s klientami pracovať v rámci programu, ktorý sme zostavovali takmer dva roky a liečbu poskytujeme stacionárnu. To znamená, že k nám klient dochádza, alebo je ubytovaný na dobu 6 až 8 týždňov, tiež budeme poskytovať liečbu ambulantnú a ďalšie programy pre rodiny či partnerov, ktorých sa alkoholizmus člena rodiny týka a ktorí to vôbec nemajú ľahké.

 

Už ste čítali?