Ekologička: Planéte pomôžeme dobrovoľnou skromnosťou. Veci nemusíme vlastniť, dajú sa požičať

BRATISLAVA, 22. apríla - Ing. Petra Csefalvayová  je spoluzakladateľkou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. Slovenským firmám pomáha nastaviť pravidlá tak, aby fungovali ekologickejšie a chránili životné prostredie.

Na akú známku by ste ohodnotili ekologické správanie Slovákov?

Na trojku, teda dobre. Uplynulý rok sme prežili v pandémii, ktorá výrazne ovplyvnila naše environmentálne správanie. Viac sme sa snažili zostať zdraví a v bezpečí. Populárnejšou sa stala aj téma ochrany životného prostredia a znižovania vzniku odpadu. Z nedávneho prieskumu vyplynulo, že pre 61% Slovákov je ochrana životného prostredia rovnako dôležitá ako ekonomická výkonnosť Slovenska po koronakríze. Najväčšou prioritou by pre vládu malo byť triedenie odpadu. Myslí si to 72 percent respondentov. Ako krajina sa začíname prebúdzať a stotožňovať sa s ochranou životného prostredia. Hoci stále ešte skôr v teoretickej forme vzdelávania ako v praktickej realizácii nápadov.

Čo všetko pandémia zmenila v našich životoch?

Obmedzili sme sa v spotrebe. Mnohí ľudia sa dostali do finančných problémov a obdobia priškrcovania opaskov. Začalo sa viac hovoriť o zlom stave životného prostredia, nedostatočnej ochrane divo žijúcich živočíchov, o odlesňovaní a znečistenom ovzduší. Ako spoločnosť sme viac začali vnímať životné prostredie ako súčasť našich vlastných životov. Akoby sme konečne pochopili, že človeka a životné prostredie nie je možné oddeliť.

Čo z filozofie cirkulárnej ekonomiky by sme mohli zaviesť do každodenného života?

Jednoznačne dobrovoľnú skromnosť. Nakupujme len to, čo potrebujeme. Ideálne v minimálnom balení. Ak už daná vec obal musí mať, nech je jednodruhový, nie vytvorený z viacerých rôznorodých typov materiálov. Znížme podiel najazdených kilometrov v dopravných prostriedkoch so spaľovacím motorom. Využívajme hromadnú dopravu, bicykle, carpooling. Zvyšujme  podiel kompostovania a recyklácie. Využívajme zdieľanú ekonomiku. Veci predsa nemusím len vlastniť, môžem si ich požičať. Na tento účel fungujú už aj u nás knižnice vecí. Populárnymi sa stávajú aj v malých dedinkách, kde si záhradnícke potreby požičiava sused medzi susedmi. Každý tak nemusí vlastniť všetky nástroje na obrábanie pôdy, môže si ich požičať.

Posunulo sa vpred aj ekologické správanie firiem pôsobiacich na Slovensku?

Slovenské firmy rozumejú udržateľnej stratégii lepšie ako kedysi. Niektoré túto tému vnímajú v zmysle konkurencieschopnosti a marketingového budovania značky. Mnohé si budujú ekologické stratégie práve preto, aby posilnili svoje meno na trhu. Celkovo sa však zlepšilo ich ekologické vnímanie. Na Slovensku vznikla aj nová platforma cirkulárnej ekonomiky, Platforma Obehové Slovensko, mnohé spoločnosti sa postupne stávajú jej členmi. Chcú veci zmeniť a rovnako na zmeny poukázať. Mnohé spoločnosti začali výrazne znižovať produkciu odpadov. Vidíme však priestor na to, aby práve firmy prevzali na seba celospoločenskú zodpovednosť a aktivizovali k ekologickejšiu správaniu nielen vlastných zamestnancov, ale aj našu spoločnosť a jej občanov.

Dávame už väčší priestor témam o ekológii na školách?

Tu máme ešte stále veľké rezervy. Existujú inštitúcie a organizácie, ktoré sa naplno venujú aj aktivitám na školách, ide však skôr o lokálne a dobrovoľné projekty. Ochrana životného prostredia a témy s tým súvisiace by mali byť povinnými predmetmi.

V čom z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja potrebujeme ako krajina posilniť?

Slovensko má stále nízku mieru recyklácie. Najväčší podiel komunálnych odpadov putuje stále na skládky. Ukladáme ho na povrch našej zeme namiesto toho, aby sme ho premenili na odpad ako zdroj a nahradili ním primárne suroviny. Na druhej strane, prijali sme zákon o zálohovaní plastových fliaš a smernicu o uzákonili sme zákaz vybraných jednorazových plastových výrobkov. Takéto obmedzenia sme zaviedli ako jedna z prvých krajín v Európskej únii. Stále nám však chýbajú ekologickí lídri. Prvé lastovičky vidíme v našej prezidentke a v jej agende. Prezidentská kancelária sa profiluje ako uhlíkovo neutrálna, ostatným ide príkladom. Potrebujeme však viac takýchto osobností a ťahúňov.

Ktoré mestá a obce môžu ísť svojím ekologickým správaním ostatným príkladom?

Na Slovensku ich máme viac. Jedným z pozitívnych príkladov je Bratislava. Hlavné mesto schválilo nedávno stratégiu cirkulárnej ekonomiky obehového hospodárstva. Snaží sa o tzv. regeneratívnu ekonomiku. Snaží sa zamedzovať vzniku odpadu.  Podporuje vznik re-use centier, miest, ktoré dávajú opotrebovaným veciam nový život namiesto toho, aby skončili ako odpad.

Akými ekologickými pravidlami sa v bežnom živote riadite vo vašej rodine?

Žijeme podľa pravidiel 5R: 1. Odmietni to, čo nepotrebuješ (Refuse), 2. Obmedz sa na to, čo v skutočnosti potrebuješ (Reduce), 3. Ak to viem použiť znovu, použijem (Reuse), 4. Použi všetko, čo sa znovu použiť dá (Repurpose), 5. Ak viem vytriediť odpad, ktorý mi vznikne a nemohla som mu predísť, tak ho vytriedim, aby sa zrecykloval (Recycle).  V rámci rodiny nás zaujíma svet a dianie okolo seba a v našom meste. Aktívne sa podieľame na zveľaďovaní prostredia, v ktorom žijeme. Nesťažujeme sa na to, čo sa nedá. Robíme všetko, čo sa dá.

Čo je Inšitút cirkukárnej ekonomiky? 

Inštitút cirkulárnej ekonomiky  (INCIEN) pomáha nastavovať obehové hospodárstvo verejnej správe, spolupracuje s obcami a mestami, firmami. Vytvára vzdelávacie programy v oblasti cirkulárnej ekonomiky. Funguje ako „watch dog“, dohliada na pôsobenie pracovných skupín, tvorby zákonov a ich pripomienkovanie, implementáciu stratégie, ktorá má viesť k vytvoreniu zmeny v súčasnom systéme v prospech obehového. Experti Inštitútu popularizujú tému odpadov. V súčasnosti sa venuje projektu Miesta Preč, ktorá má širokej verejnosti priniesť informácie o odpadoch a ich živote za kontajnerom.

Práve iniciatíva MIESTA PREČ, ktorú tvoria organizácie INCIEN, Slovakia Going Zero Waste a NATUR-PACK, vyhlasuje pri príležitosti Dňa Zeme (22. 4. 2021) kreatívnu súťaž pre materské, základné a stredné školy, aj pre širokú verejnosť.

Článok bol pripravený v spolupráci s NATUR-PACK.