Ekologička: Planéte pomôžeme dobrovoľnou skromnosťou. Veci nemusíme vlastniť, dajú sa požičať
Júlia Böhmová
Júlia Böhmová

Ekologička: Planéte pomôžeme dobrovoľnou skromnosťou. Veci nemusíme vlastniť, dajú sa požičať

Dobré noviny oslovili na Deň Zeme ľudí, pre ktorých je ekológia povolaním, láskou aj poslaním. Prezradili tipy z domácnosti a každodenného života, ktorými ušetríte peňaženku a zlepšíte životné prostredie.  

„Nakupujme len to, čo potrebujeme. Ideálne v minimálnom balení. Ak už daná vec obal musí mať, nech je jednodruhový, nie vytvorený z viacerých rôznorodých typov materiálov," inšpiruje Petra Csefalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. — Foto: Archív P. Csefalvayovej / Sóda O2, Pexels / Cottonbro

BRATISLAVA, 22. apríla - Ing. Petra Csefalvayová  je spoluzakladateľkou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. Slovenským firmám pomáha nastaviť pravidlá tak, aby fungovali ekologickejšie a chránili životné prostredie.

V rozhovore s odborníčkou na ochranu životného prostredia sa dozviete:

  • ako ovplyvnila pandémia náš vzťah k životnému prostrediu
  • ktoré ekologické aktivity na Slovensku výborne fungujú
  • aký vzťah k ekológii majú firmy pôsobiace na Slovensku
  • čo potrebujeme zmeniť na školách
  • aké jednoduché a účinné pravidlá môže zaviesť každý vo svojom živote
  • čím sa riadi Petra vo svojej rodine

Na akú známku by ste ohodnotili ekologické správanie Slovákov?

Na trojku, teda dobre. Uplynulý rok sme prežili v pandémii, ktorá výrazne ovplyvnila naše environmentálne správanie. Viac sme sa snažili zostať zdraví a v bezpečí. Populárnejšou sa stala aj téma ochrany životného prostredia a znižovania vzniku odpadu. Z nedávneho prieskumu vyplynulo, že pre 61% Slovákov je ochrana životného prostredia rovnako dôležitá ako ekonomická výkonnosť Slovenska po koronakríze. Najväčšou prioritou by pre vládu malo byť triedenie odpadu. Myslí si to 72 percent respondentov. Ako krajina sa začíname prebúdzať a stotožňovať sa s ochranou životného prostredia. Hoci stále ešte skôr v teoretickej forme vzdelávania ako v praktickej realizácii nápadov.

Pandémia nás inšpirovala k pozornejšiu vzťahu k životnému prostrediu.
Pandémia nás inšpirovala k citlivejšiemu vzťahu k životnému prostrediu. Foto: Pexels / C. Coming

Čo všetko pandémia zmenila v našich životoch?

Obmedzili sme sa v spotrebe. Mnohí ľudia sa dostali do finančných problémov a obdobia priškrcovania opaskov. Začalo sa viac hovoriť o zlom stave životného prostredia, nedostatočnej ochrane divo žijúcich živočíchov, o odlesňovaní a znečistenom ovzduší. Ako spoločnosť sme viac začali vnímať životné prostredie ako súčasť našich vlastných životov. Akoby sme konečne pochopili, že človeka a životné prostredie nie je možné oddeliť.

Robte si nákupný zoznam potravín

Tip od Silvie Yoder Križanovej, Slovakia Going Zero Waste

Zníženie tvorby odpadu začína už pri nákupe. Ja som si napríklad osvojila 3 jednoduché kroky pri nákupe potravín: 1. Premyslím si, čo budem variť a pre koľko ľudí. 2. Robím si nákupný zoznam. 3. Pravidelne ku koncu týždňa skontrolujem chladničku. Potraviny, ktorým sa blíži koniec expirácie, premiestnim dopredu, aby som ich v priebehu týždňa spotrebovala. Varím primárne z nich. Je jedno, v ktorej oblasti začnete žiť zodpovednejšie, časom sa vám „zodpovedná spotreba“ dostane aj do ostatných oblastí života.

Racionálne a nie emociálne nakupovanie. Vkladanie do košíka len to, čo skutočne potrebujeme a spotrebujeme. Aj to jeden z dôležitých krokov k zdravšej planéte.
Racionálne a nie emocionálne nakupovanie. Vkladajme do košíka len to, čo skutočne potrebujeme a spotrebujeme. Aj to jeden z dôležitých krokov k zdravšej planéte. Foto: Pexels / Cottonbro, Unsplash

Čo z filozofie cirkulárnej ekonomiky by sme mohli zaviesť do každodenného života?

Jednoznačne dobrovoľnú skromnosť. Nakupujme len to, čo potrebujeme. Ideálne v minimálnom balení. Ak už daná vec obal musí mať, nech je jednodruhový, nie vytvorený z viacerých rôznorodých typov materiálov. Znížme podiel najazdených kilometrov v dopravných prostriedkoch so spaľovacím motorom. Využívajme hromadnú dopravu, bicykle, carpooling. Zvyšujme  podiel kompostovania a recyklácie. Využívajme zdieľanú ekonomiku. Veci predsa nemusím len vlastniť, môžem si ich požičať. Na tento účel fungujú už aj u nás knižnice vecí. Populárnymi sa stávajú aj v malých dedinkách, kde si záhradnícke potreby požičiava sused medzi susedmi. Každý tak nemusí vlastniť všetky nástroje na obrábanie pôdy, môže si ich požičať.

Menej mäsa a viac pohybu v prírode

Tip od Mareka Brinzíka, NATUR-PACK

Jedna z možností, ako pomôcť životnému prostrediu, je obmedziť spotrebu mäsa. Nikoho by som nenútil stať sa vegetariánom, ale ak vieme okrem priamej tvorby odpadov niečo ovplyvniť na osobnej úrovni, tak je to práve spotreba mäsa. Jeho produkcia je pre životné prostredie výraznou záťažou.  

Za veľmi dôležité považujem aj utužovanie vzťahu k prírode. V NATUR-PACKu vytvárame množstvo vzdelávacích programov a aktivít pre verejnosť. Lásku k prírode si chránime aj v našej rodine. Vštepujeme ju od malička aj našim trom deťom. Nikdy nevyhodia v lese odpad. Vedia, čo to môže spôsobiť, zároveň však cítia úctu a rešpekt voči prírode. PS: a samozrejme, odpad triedime celá rodina.

Posunulo sa vpred aj ekologické správanie firiem pôsobiacich na Slovensku?

Slovenské firmy rozumejú udržateľnej stratégii lepšie ako kedysi. Niektoré túto tému vnímajú v zmysle konkurencieschopnosti a marketingového budovania značky. Mnohé si budujú ekologické stratégie práve preto, aby posilnili svoje meno na trhu. Celkovo sa však zlepšilo ich ekologické vnímanie. Na Slovensku vznikla aj nová platforma cirkulárnej ekonomiky, Platforma Obehové Slovensko, mnohé spoločnosti sa postupne stávajú jej členmi. Chcú veci zmeniť a rovnako na zmeny poukázať. Mnohé spoločnosti začali výrazne znižovať produkciu odpadov. Vidíme však priestor na to, aby práve firmy prevzali na seba celospoločenskú zodpovednosť a aktivizovali k ekologickejšiu správaniu nielen vlastných zamestnancov, ale aj našu spoločnosť a jej občanov.


Dávame už väčší priestor témam o ekológii na školách?

Tu máme ešte stále veľké rezervy. Existujú inštitúcie a organizácie, ktoré sa naplno venujú aj aktivitám na školách, ide však skôr o lokálne a dobrovoľné projekty. Ochrana životného prostredia a témy s tým súvisiace by mali byť povinnými predmetmi.

Bioodpad nepatrí do zmesového odpadu

Tip od Laury Martinkovej a Michaely Krížovej, bezobalový obchod Odvážené  

Šupy z ovocia a zeleniny, škrupinky od vajíčok, kávová usadenina, zvädnuté rezané kvety, či časti interiérových rastlín. Z celkového množstva odpadu, ktorý tvoríme, je práve bioodpadu 40 - 60%. Ak sa dostane na skládku odpadov, pri jeho rozklade vzniká metán, nebezpečný skleníkový plyn. Zmeňme bioodpad na vysokokvalitné hnojivo zvané kompost. Pri dome to vyrieši kompostér. V bytovkách máme na výber komunitné kompostovanie, vermikompostovanie alebo zvoz bioodpadu na záhradu. Ja (Laura) som dlhé roky vozila nazbieraný bioodpad na našu záhradu za mestom. Nepohodlné, ale účinné. Pred siedmymi rokmi som spoznala kalifornské dážďovky a začala som vermikompostovať v domácnosti. Skvelé, ale dážďovky nestačili na množstvo nášho bioodpadu. V Prešove sa nám podarilo presadiť komunitné kompostovanie. Odvtedy nielen môj, ale aj odpad mojej kolegyne Mišky a viac ako 200 obyvateľov Prešova končí v komunitnom kompostéri pri bytovke.

Veci nemusíte za každú cenu vlastniť, môžeme (si) ich požičať. Napríklad v rámci rodiny, medzi susedmi alebo z knižníc vecí, ktoré už nájdeme aj na Slovensku.
Veci nemusíte za každú cenu vlastniť, môžete (si) ich požičať. Napríklad v rámci rodiny, medzi susedmi alebo z knižníc vecí, ktoré už nájdeme aj na Slovensku. Foto: Pexels / A. Shvets, S. McCutcheon

V čom z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja potrebujeme ako krajina posilniť?

Slovensko má stále nízku mieru recyklácie. Najväčší podiel komunálnych odpadov putuje stále na skládky. Ukladáme ho na povrch našej zeme namiesto toho, aby sme ho premenili na odpad ako zdroj a nahradili ním primárne suroviny. Na druhej strane, prijali sme zákon o zálohovaní plastových fliaš a smernicu o uzákonili sme zákaz vybraných jednorazových plastových výrobkov. Takéto obmedzenia sme zaviedli ako jedna z prvých krajín v Európskej únii. Stále nám však chýbajú ekologickí lídri. Prvé lastovičky vidíme v našej prezidentke a v jej agende. Prezidentská kancelária sa profiluje ako uhlíkovo neutrálna, ostatným ide príkladom. Potrebujeme však viac takýchto osobností a ťahúňov.

Pestujte opeľovacie rastlinky

Tip od Martiny Badidovej, Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie

Jedným z nápadov, ako pomôcť planéte, je pestovať vhodné rastliny. Na parapete, na balkóne, v záhradke. Určite ich navštívia rôzne druhy opeľovačov ako včely, osy, muchy, chrobáky či motýle. Prilákame ich aj pestovaním bylín, ktoré využijeme aj my. Je dobré tiež menej kosiť – skúsme aspoň časť trávnika nechať tak a pokosiť ho neskôr. Vytvoríme tak zaujímavú mozaiku, v ktorej dostanú rastliny priestor vykvitnúť. Poskytneme aj potravu opeľovačom a umožníme im prežiť.

Výsadbou rastliniek a byliniek na záhradách. terasách či balkónoch môžeme zlepšiť život opeľovacieho hmyzu.
Výsadbou rastliniek a byliniek na záhradách, terasách či balkónoch môžeme zlepšiť život opeľovacieho hmyzu. Foto: Pexels / D. Hablützel, Lisa

Ktoré mestá a obce môžu ísť svojím ekologickým správaním ostatným príkladom?

Na Slovensku ich máme viac. Jedným z pozitívnych príkladov je Bratislava. Hlavné mesto schválilo nedávno stratégiu cirkulárnej ekonomiky obehového hospodárstva. Snaží sa o tzv. regeneratívnu ekonomiku. Snaží sa zamedzovať vzniku odpadu.  Podporuje vznik re-use centier, miest, ktoré dávajú opotrebovaným veciam nový život namiesto toho, aby skončili ako odpad.

Tvorte menej potravinového odpadu

Tip od Alexandry Madrovej, Planet Lover

Ak by bol potravinový odpad krajina, bol by tretím najväčším tvorcom CO2 (hneď po Číne a USA). Približne 50 % odpadu potravín pochádza z domácností, zodpovednosť je na každom jednom z nás. Neplytvajme potravinami, uprednostňujme tie lokálne. Ak menej nakupujeme, šetríme vodu, pretože veľa potravinových produktov má vysokú vodnú stopu. Napríklad na výrobu pollitrovej Coly sa minie približne 175 litrov vody.

U nás doma netvoríme takmer žiadny odpad. Do obchodu idem až v momente, keď domíňam posledné čerstvé potraviny. Podporuje to kreativitu, som totiž nútená vymyslieť také jedlo, na aké mám suroviny. Pointa je, že nevarím vždy to, na čo mám chuť, ale z toho, čo mám. 

Odvážite si zmerať svoje ekologické znalosti? Zahrajte si online ekologický kvíz na hra.ekokviz.eu. Zábavnou formou získate veľa zaujímavých poznatkov z oblasti ekológie, a navyše, môžete vyhrať atraktívne ceny. Kvíz je bezplatný a podporilo ho množstvo neziskoviek, ekologických expertov a známych osobností angažujúcich sa v ochrane životného prostredia.
Foto: Pexels / B. Kadylzhanov

Otestujte sa v EkoKvíze

Odvážite si zmerať svoje ekologické znalosti? Zahrajte si online ekologický kvíz. Zábavnou formou získate veľa zaujímavých poznatkov z oblasti ekológie, a navyše, môžete vyhrať atraktívne ceny. Kvíz je bezplatný a podporilo ho množstvo neziskoviek, ekologických expertov a známych osobností angažujúcich sa v ochrane životného prostredia.

Akými ekologickými pravidlami sa v bežnom živote riadite vo vašej rodine?

Žijeme podľa pravidiel 5R: 1. Odmietni to, čo nepotrebuješ (Refuse), 2. Obmedz sa na to, čo v skutočnosti potrebuješ (Reduce), 3. Ak to viem použiť znovu, použijem (Reuse), 4. Použi všetko, čo sa znovu použiť dá (Repurpose), 5. Ak viem vytriediť odpad, ktorý mi vznikne a nemohla som mu predísť, tak ho vytriedim, aby sa zrecykloval (Recycle).  V rámci rodiny nás zaujíma svet a dianie okolo seba a v našom meste. Aktívne sa podieľame na zveľaďovaní prostredia, v ktorom žijeme. Nesťažujeme sa na to, čo sa nedá. Robíme všetko, čo sa dá.

Čo je Inšitút cirkukárnej ekonomiky? 

Inštitút cirkulárnej ekonomiky  (INCIEN) pomáha nastavovať obehové hospodárstvo verejnej správe, spolupracuje s obcami a mestami, firmami. Vytvára vzdelávacie programy v oblasti cirkulárnej ekonomiky. Funguje ako „watch dog“, dohliada na pôsobenie pracovných skupín, tvorby zákonov a ich pripomienkovanie, implementáciu stratégie, ktorá má viesť k vytvoreniu zmeny v súčasnom systéme v prospech obehového. Experti Inštitútu popularizujú tému odpadov. V súčasnosti sa venuje projektu Miesta Preč, ktorá má širokej verejnosti priniesť informácie o odpadoch a ich živote za kontajnerom.

Práve iniciatíva MIESTA PREČ, ktorú tvoria organizácie INCIEN, Slovakia Going Zero Waste a NATUR-PACK, vyhlasuje pri príležitosti Dňa Zeme (22. 4. 2021) kreatívnu súťaž pre materské, základné a stredné školy, aj pre širokú verejnosť.

Článok bol pripravený v spolupráci s NATUR-PACK. 

Už ste čítali?

Nikdy nezabudne, ako na pláži uvidel krásnu Slovenku. Mario…

Pozrela sa na mňa s tými svojimi úžasnými modrými očami, až sa…

Denisa je jediná horská vodkyňa u nás: Niektorí ráno pred túrou…

Denisa neraz na dlhú túru vstávala aj o druhej hodine ráno.

O rysej elegancii aj perverzných vydrách s fotografom divej…

Kvetoslava Šlavku známi okolo Liptova volajú Kvetko. Poznajú ho…

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…