Boris Valábik o najťažších chvíľach života: Pri myšlienke, že ju môžem stratiť, sa mi podlomili kolená
Známy moderátor opísal najhorší moment vo svojom živote, kedy si myslel, že príde o to najmilovanejšie.
BRATISLAVA 19. apríla - Boris Válabik spolu s manželkou Luckou zažili pred tromi týždňami nočnú moru každého jedného rodiča. Ich dcérka Viktória prestala zo sekundy na sekundu dýchať. A vtedy sa doslova začal boj o život.
Nočná mora v realite
O takejto ťažkej téme určite nie je jednoduché hovoriť na verejnosti. No známy moderátor sa rozhodol, že prehovorí a svoju hrôzostrašnú skúsenosť opísal týždenníku Život, kde sa okrem toho, aký je život s novorodencom rozprávali aj o strachu, ktorý ide ruka v ruke s rodičovstvom „Keď sme načrtli tému strachu, chcem povedať ľuďom, aby zainvestovali do monitorov dychu. Tie najkvalitnejšie stoja asi sto eur, a hoci to nie je málo peňazí, nám to malinkú zachránilo. Stalo sa to asi pred tromi týždňami. Síce som o tom nechcel hovoriť, ale keď nad tým rozmýšľam, tak si myslím, že je fér povedať o svojej vlastnej skúsenosti,“ začal s opisom hrozného príbehu, ktorý zažili na vlastnej koži.
Myslel, že ide o planý poplach
„Stalo sa to v jedno bežné piatkové popoludnie. Bol som na poschodí a počul som pípať alarm. Keďže máme ten najkvalitnejší monitor na trhu, nemá falošné poplachy. Pípa len vtedy, keď malinkú vyberieme z postieľky a monitor zabudneme vypnúť. Manželka bola dole, tak som si myslel, že podložku nevypla a ide o planý poplach,“ pokračuje ďalej.
„Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS), tiež známy ako smrť v postieľke, je náhla nevysvetliteľná smrť dieťaťa mladšieho ako jeden rok. “ Wikipedia
„Po chvíli som však počul, ako manželka v panike kričí: „Dýchaj, Viky, dýchaj! Preber sa!“ Asi za pol sekundy som bol dole. Obaja sme sa snažili robiť všetko možné. Najskôr malú prevrátiť, pobúchať jemne po chrbátiku, polohovať, ale nič nefungovalo. Začala nám červenieť a okolo očiek a ústočiek modrať. Privinul som si ju k sebe a začal som jej dávať umelé dýchanie. Keď som ju držal v náručí, až sa mi podlomili kolená, pretože myšlienka, že ju nezachránim, že ju môžem stratiť, tej som sa neubránil… Zatiaľ čo som jej dával umelé dýchanie, a to sa už rozprávame o dlhom časovom úseku, ktorý si netrúfam odhadnúť, manželka volala na 112, kde nám poradili po tom všetkom, čo sme vyskúšali, dať malú na rovnú tvrdú podložku a začať s masážou srdca. Vtedy nám opäť začala dýchať. “
