Šéf SAV: Tu ležia peniaze na ulici, ale my vytvoríme toľko prekážok, aby ste sa pre ne zohli a zdvihli, až sa vám to nepodarí
Pandémia ukázala, aké dôležité je podporovať vedu a výskum.
Väčšina prekážok je vraj založená na nedôvere štátnych inštitúcií voči vedeckému pracovníkovi. „Keď získate projekt za milión eur, každý má pocit, že určite máte záujem časť z toho minúť nejakým nevhodným spôsobom. A preto vás neustále kontrolujú, pričom stále musíte vykazovať a plánovať, čo chcete kúpiť. Ale to nie je tvorivá činnosť,” myslí si Šajgalík.
Naše kritériá sú vraj prísnejšie a byrokratickejšie ako tie európske: „Tu ležia peniaze na ulici, ale my vytvoríme toľko prekážok, aby ste sa pre ne zohli a zdvihli, až sa vám to nepodarí.”
Ako udržať mladých vedcov?
Slovenská akadémia vied sa v súčasnosti usiluje riešiť aj nedostatok kvalitných študentov. Tí si totiž na doktorandské štúdium častejšie vyberú školu, na ktorej pôsobili doteraz. Rozhodla sa preto prevádzkovať projekt s názvom SASPRO, prostredníctvom ktorého ponúkali štipendiá slovenským alebo zahraničným postdoktorandom.
„Pre Slováka bola podmienka, že musel zahraničí stráviť aspoň tri roky a potom si mohol uplatniť svoj projekt. Keď bol úspešný vo veľmi prísnom hodnotení, tak mohol prísť na Slovensko a štyri roky bol relatívne nadštandardne financovaný. Vrátilo sa nám 38 úspešných projektov, z toho bolo 16 rodených Slovákov, ktorí sa vrátili domov,” sumarizuje Šajgalík.
Hlavným dôvodom, prečo sa ľudia hlásili, bolo to, že im umožnili riešiť vlastný projekt a vytvoriť si vlastný tím. To je dôležité pre ľudí, ktorí nemajú napríklad stabilné miesto v nejakej inštitúcii v zahraničí: „Títo ľudia sa vám vrátia domov, keď im vytvoríte podmienky, aby si mohli vytvoriť svoje tímy a mali dostatočné zázemie na to, aby štyri roky vedeli riešiť svoj vlastný projekt, o ktorom si myslia, že je dobrý.”
Status vedcov sa zmenil
Podľa Šajgalíka sa situácia vedcov na Slovensku zmenila najmä po páde železnej opony. Pred rokom 1989 bol vraj status profesora istý honor. Dnes je to inak: „Profesori a vedeckí pracovníci sa stávali stále chudobnejší a chudobnejší, až v spoločnosti stratili svoj status. Toto je problém, s ktorým bojujeme aj teraz a snažím sa tým ľuďom vracať status.”
Pomohla im v tom, paradoxne, pandémia a jej začiatok. „Vtedy sa ukázalo, že ľudia, o ktorých nikto nič nevedel a riešili svoje vedecké problémy základného výskumu v laboratóriách virologického ústavu, sa zrazu stali kľúčovými ľuďmi, ktorí vracali spoločnosti dôveru v to, že sme schopní túto vec zvládnuť,” pripomína šéf SAV.
Čo bude po pandémii?
Dôležitou úlohou teraz je, ako sa vysporiadať s tým, že keď opadne vlna pandémie, opadne aj vlna záujmu o vedcov. „Keď pominie pandémia, spoločnosť bude mať iné otázky, ktoré ju budú zaujímať a trápiť. A my to musíme trpezlivou prácou z autority vedeckého pracovníka vysvetľovať. Tým si budeme podľa mňa získavať na tom našom statuse.”
Šajgalík hovorí, že vždy je zlé, keď sa zrazí odbornosť s politikou, ale na to má jednoduché riešenie - aby si vedci udržali nadhľad. „Pokojné reagovanie s vysokou kvalifikovanosťou by malo v konečnom dôsledku - keď to robíte dostatočne dlho a trpezlivo - zvíťaziť nad všetkými pochybovačmi, hoaxmi a vecami, ktorými sme obklopení,” myslí si a dodáva, že nekvalifikované názory sa odhalia rýchlo.
Ako udržať rešpekt
Šéf SAV tvrdí, že v poslednej dobe sú vedci častejšie pozývaní do debát, pričom sa to netýka iba spoločenských a humanitných vied. Názor vedcov vraj chcú častejšie počúvať aj politici. Má preto pocit, že sa hýbeme správnym smerom, hoci to ide u nás pomaly: „Verím, že keď pominie pandémia, budú sa vedeckí pracovníci vyjadrovať aj k iným veciam a určite kvalifikovane,“ uzatvára Pavol Šajgalík.
Viac si môžete vypočuť v priloženom videorozhovore.
