Šéf SAV: Tu ležia peniaze na ulici, ale my vytvoríme toľko prekážok, aby ste sa pre ne zohli a zdvihli, až sa vám to nepodarí
Marián Balázs
Marián Balázs

Šéf SAV: Tu ležia peniaze na ulici, ale my vytvoríme toľko prekážok, aby ste sa pre ne zohli a zdvihli, až sa vám to nepodarí

Pandémia ukázala, aké dôležité je podporovať vedu a výskum.

BRATISLAVA 16. apríla – Pandémia ukázala, aké dôležité je podporovať vedu a výskum. Tá slovenská je dlhodobo podhodnotená, napriek tomu máme doma aj v zahraničí množstvo úspešných vedcov. Aj o tom bola reč v relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom, ktorej hosťom bol profesor Pavol Šajgalík, predseda Slovenskej akadémie vied.

Šajgalík tvrdí, že základom sú jednoducho peniaze. „Potrebujete isté nadkritické množstvo financií a kvalifikovaných vedeckých pracovníkov, aby ste mohli niečo robiť zmysluplne. Aby ste boli konkurencie schopní nielen v okresnom ‚prebore‘, ale aby ste niečo znamenali aj v európskom priestore,” vysvetľuje situáciu pre Dobré noviny.

V rozhovore s Pavlom Šajgalíkom sa dozviete:

  • Ako sú na tom vedci na Slovensku?
  • Vďaka čomu sú na tom susedia lepšie?
  • Čo by sme mali robiť, aby sme prilákali mladých vedcov späť?
  • Aký je jeho názor na kritické názory, ktoré na vedcov padli?

Ak sa napríklad porovnáme s Českom, SAV dostáva v porovnaní s Akadémiou vied Českej republiky dve tretiny peňazí, pričom dodáva, že u susedov sú schopní získať veľa peňazí aj od súkromného sektora. Aj vďaka tomu sa nám vraj začínajú vzďaľovať. „Musíme naozaj veľmi intenzívne pracovať na tom, aby sme boli schopní udržať krok aspoň v stredoeurópskom priestore, hoci ambíciou by malo byť, aby sme boli lídrom,” hovorí vedec.

Úspechy slovenských vedcov

Predseda SAV pripomína aj úspechy slovenských vedcov, o ktorých sa až tak nehovorí. Ján Tkáč z Chemického ústavu SAV je napríklad jediným držiteľom prestížneho ERC (European Research Council) grantu na Slovensku. „Je to presne ten typ človeka, ktorého potrebujeme a po ktorom spoločnosť baží. Je to vysoko kvalifikovaný vedec, ktorý však má aj biznisové myslenie – je schopný svoje vedomosti postupne a pomaly pretavovať do nejakého praktického výsledku,” tvrdí Šajgalík.

Ján Tkáč.
Ján Tkáč. Foto: sav.sk

Tkáč pracuje na markeroch pre rakovinu prostaty, ktoré by mali určovať túto chorobu oveľa jednoduchším spôsobom. „A toto je presne tá časť vedeckej práce, ktorá je nevyhnutná pre to, aby spoločnosť oceňovala tých vedcov. Lebo čo spoločnosť oceňuje? Okamžitý prínos,“ hovorí a dodáva, že dnes napríklad ľudia spoznávajú Pavla Čekana - a to najmä preto, že po návrate domov sa pokúsil zmaterializovať vedomosť, ktorú mal, v prospech spoločnosti.

Máme toho viac

Podľa šéfa SAV je takýchto príkladov viac. Ešte rád spomínam biodegradovateľné plasty – to je v súčasnosti vážna téma, pretože sa ukazuje, že plastami máme zahltenú veľkú časť planéty. Obaly z týchto biodegratovateľných plastov v konečnom dôsledku skončia ako hnojivo, čo je ďalší bonus,” vysvetľuje. Takýchto projektov vraj majú viacero.

Dôležité teda je, aby sme vyhľadávali týchto talentovaných ľudí a boli sme ich schopní podporiť spôsobom, aby boli v európskom výskumnom priestore schopní konkurencie: „Predstava, že vedecký pracovník sedí na Kamčatke, má ceruzku a kus papiera a vymyslí niečo prevratné, je už dávno preč. Keď sa chcete hýbať na špici prieskumu, naozaj potrebujete oveľa viac tímov ako iba ten jeden, ktorému v tom momente šéfujete. Keď máte dostatok prostriedkov, tie tímy si pritiahnete sám, lebo im ponúknete možnosť participácie.”

Osloboďme sa od byrokracie

Šajgalík si myslí, že by sa mal urobiť „audit” výskumného priestoru na Slovensku a zistiť, v čom vynikáme, resp. sa blížime k niečomu výnimočnému, pričom tieto tímy by sme mali začať podporovať. Najväčším problémom je však byrokracia, od ktorej by sme sa mali oslobodiť. „Keď sa dnes pýtate, aké percento času líder vedeckého tímu venuje vedeckej práci, tak ak sa dostane na číslo 40%, tak je to veľa,” upozorňuje.

V zahraničí je to často inak. Šajgalík to ilustruje aj na osobnej skúsenosti, keď bol v 90. rokoch skoro dva roky v Nemecku a mal stopercentný vedecký výkon každý deň. Práve v Nemecku existujú napríklad desaťročné programy - keď ich vedecký navrhovateľ získa, desať rokov pracuje na nejakej téme. Tá je síce priebežne oponovaná, ale vedec má pravidelný prísun peňazí a keďže ide o vedu, má zjednodušené aj verejné obstarávanie.

Problémom je systém

Dnes väčšina vedeckých pracovníkov, resp. vedúcich tímov získa projekt a už začína rozmýšľať nad tým druhým, pretože potrebuje kontinuitu financovania. Je to problém časového horizontu a podvýživy. „Máme tú vážny nedostatok v systéme. A ten systém nás do veľkej miery brzdí,” konštatuje predseda SAV.

Viac si môžete prečítať na ďalšej strane.

Časť 1 / 2

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…