Dobré noviny
Praktické rady, ktoré pomohli štvrtákovi zvládať učenie. Od kedy ich jeho mama aplikovala, dieťa nemá problém
Alexandra König
Alexandra König

Praktické rady, ktoré pomohli štvrtákovi zvládať učenie. Od kedy ich jeho mama aplikovala, dieťa nemá problém

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. — Foto: Pexels/Andrea Piacquadio

Naučiť sa básničku naspamäť či počítať jednoduché príklady nemusí totiž zvládať každé dieťa "iba tak". 

 

BRATISLAVA, 16. APRÍLA - Syn mojej sestry sa v prvých ročníkoch veľmi trápil a samostatnú prípravu do školy nezvládal, zatiaľ čo jeho spolužiaci už áno. Stres, slzy, nervozita, sklamanie - to všetko bolo v ich domácnosti na dennom poriadku. Pre niektoré deti aj rodičov je učenie doslova peklom. Trvá celé hodiny, zatiaľ čo spolužiaci trávia nad knižkami oveľa menej menej času. Učí sa dlho a aj tak dostane nakoniec zlú známku. Niekedy to však nie je chyba dieťaťa, ani učiteľky, ale nás rodičov, pretože sme na to od začiatku nešli dobre. Nie je to o tom, že by bolo to dieťa hlúpe, alebo nešikovné. Niektoré deti totiž potrebujú pri učení oveľa väčšiu oporu, ako druhé a potrebujú vyslovene to, aby ich niekto naučil učiť sa. A ten niekto by ste mali byť vy. Zostavili sme zoznam jednoduchých rád, ktoré nám veľmi pomohli a pomôcť môžu aj vám. 

Domáce úlohy

Robenie domácich úloh nie je len o utvrdení si prebratého učiva z hodiny, ale aj o tom, že dieťa sa naučí samostatne pracovať, plánovať a zodpovedne plniť zadania, ktoré sa od neho očakávajú – podobne, ako to majú dospelí ľudia v práci. Vytvorte im preto čo najpríjemnejšie prostredie, bez hluku, ktorý by ich zbytočne rozptyľoval. Čudovali by ste sa, koľko detí má pri učení sa zapnutý televízor, alebo má na stole telefón.

Domáce štúdium by však nemalo trvať príliš dlho, keď sa jedná o žiakov základnej školy a najmä prvého stupňa, určite by nemalo trvať celé hodiny, ideálne je, ak sa úlohy stihnú vybaviť za 30, maximálne 40 minút. Zo začiatku to však niekedy nejde a učenie trvá dlhšie, buďte preto trpezliví. Často sa dieťaťu už poobede alebo po krúžku nechce, čo bol aj náš prípad. Vysvetlite mu však pokojne, že je to potrebné a aj vy ste si tým prešli a že to spolu zvládnete. 

Matematika

Ak sa s vašim malým žiakom učíte matematiku, nechajte ho samého prísť na výsledok, samého čítať zadanie a podobne. Ak zadaniu nerozumie, alebo si nevie poradiť s príkladom, dávajte mu rôzne otázky, ktoré ho môžu na výsledok naviesť. Ľudia sa učia z vlastných chýb a tak ho pokojne nechajte pomýliť sa. Ak pochopí dieťa princíp, akým sa nejaký príklad počíta, dávajte mu podobné príklady častejšie, aby sa mu ten princíp úplne zafixoval. Veľa rodičov robí chybu v tom, že chcú mať učenie rýchlo za sebou a dieťaťu prezradia výsledok skôr, než ho samé vypočíta. 

Písanie

Ak má dieťa v prvých ročníkoch problém s písaním, inak, ako tréningom to nepôjde. Uzavrite teda dohodu, že každý deň, aj cez prázdniny, napíšete tri dlhšie vety. Pokojne si ich môže dieťa samo vymyslieť, alebo odpísať z knižky. Super nápad, ktorý funguje je písanie denníčka. Takto bude dieťa nenásilnou formou písať samo a rado. 

Toto sa vám môže hodiť:

  • Ak sa dieťa nevie učiť samo, učte sa s ním - zbytočné je potom lamentovať, že „sedel v izbe zavretý tri hodiny a aj tak dostal päťku.“ Niekedy si jednoducho musíte sadnúť k nemu a nájsť fintu, ako ho učivo naučiť.
  • Učte sa hrou - na nákupe, pri varení, vonku na prechádzke – učiť sa môžete aj inde, ako len v izbe za stolom.
  • Odhaľte poruchy učenia - dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia, to sú dnes bežné poruchy a nie je žiadnou hanbou, ak má niektorú z nich aj vaša dcéra či syn. Čím skôr ju odhalíte, tým skôr sa budete vedieť zariadiť.
  • Naučte ich finty, ktoré fungovali vám - spomeňte si, ako ste sa učili poučky či vzorce vy. Možno ste si museli kresliť, možno sa naučiť začiatočné písmená naspamäť – každý mal svoj systém a vďaka nemu to môžete svojmu dieťaťu uľahčiť.
  • Zistite, či to naozaj vie - vedieť učivo totiž znamená vedieť ho bez nazerania do kníh a zošitov.
  • Opakujte - aj keď dieťa nemá úlohy, za pár minút s ním prebehnite podľa rozvrhu hodín to najdôležitejšie, čo sa v daný deň naučilo a majte prehľad o tom, čo sa práve učí.

Plánovanie

Najmä starší žiaci dostávajú úlohy dopredu – napríklad o dva týždne treba odovzdať projekt, o mesiac bude polročná písomná práca a podobne. Je fajn, ak o týchto termínoch vie a má ich niekde vyznačené a priebežne sa na ne pripravuje, teda neučí sa deň pred písomkou, alebo nerobí veľký projekt na poslednú chvíľu, pretože je to stresujúce a môže sa stať, že takáto príprava bude nedostatočná. Máme to tak aj my v práci, máme deadliny, ktoré keď chceme stihnúť, musíme s prípravou začať v predstihu a stíhame ich aj vďaka prípravným krokom a menším cieľom. Rovnako dôležité je plánovanie počas samotnej písomky. Naučte svoje dieťa, aby odpovedalo jednoducho, ale presne a nestrácalo čas nepodstatnými vecami. Ak nevie odpoveď, nech sa v teste posunie ďalej a ku tejto otázke sa nakoniec ešte vráti.

Učenie sa naspamäť

Ak sa má vaše dieťa naučiť dlhšiu báseň naspamäť, najlepšie bude, ak sa pustí do práce hneď, nie až deň či dva pred termínom skúšania. Najskôr si s ním básničku len čítajte, potom zistite, či jej rozumie. Nakoniec si ju rozdeľte na niekoľko častí a každý deň sa s ním naučte jednu jej časť. Je to síce otrava, no vo vyšších ročníkoch bude dieťa presne vedieť, ako na to.

Čítanie

Veľa detí keď číta, vôbec nevie, o čom číta. Snažte sa zistiť, či vaše dieťa rozumie textu, pýtajte sa ho, vysvetľujte. Môže mať napríklad problém s chronológiou – vtedy je dobré nakresliť mu časovú os, kde vysvetlíte, čo sa kedy odohráva a že v texte je možné aj neskôr vracať sa na začiatok príbehu a podobne. S týmto môže mať totiž veľa detí problém a v príbehu, alebo v texte, sa tak ľahko stratia. Po prečítaní rozprávky sa dieťaťa pýtajte, o čom bola a čo bola podľa neho hlavná myšlienka textu. A čítajte všetko, čo sa dá - jedálne lístky, časopisy, nápisy, príbehy o obľúbených postavičkách dieťaťa. 

Učenie hrou

Vieme o tom všetci, no málokto to naozaj aj robí. Učiť sa môžeme s dieťaťom stále, nie len pri robení domácich úloh. Slovná zásoba z angličtiny sa dá opakovať aj v kuchyni pri varení, obliekaní, či hraní spoločenských hier, kedy slovenské slová nahradíme anglickými – môžeme tak dieťa ľahko naučiť potraviny, farby, názvy oblečenia, členov rodiny, aj jednoduché vety. Rovnako vieme dieťa učiť prvouku, chémiu či fyziku vonku počas prechádzky vysvetľovaním jednoduchých zákonov prírody. Dejiny a historické udalosti sa zas učia fajn pomocou filmov či internetu, kde môžete každú osobnosť vyhľadať, ukázať dieťaťu jeho fotografiu a dozvedieť sa o ňom aj nejaké iné informácie, než tie, ktoré má v učebnici.

Zistite, aký typ vaše dieťa je

Niekto má fantastickú fotografickú pamäť a učí sa najlepšie vizuálne. Ak zistíte, že je to tak aj u vášho dieťaťa, bude vždy dôležité, ako, čo a kde má zapísané, či nakreslené. Podporujte preto pri jeho učení sa vizuálne prvky. Ak je vaše dieťa žiak poslucháč, najlepšie pre neho je, ak si látku poriadne vypočuje v škole a doma si s ním učivo nahlas opakujete. Existujú aj deti, ktoré potrebujú z textu urobiť akýsi vzorec – očistiť ho od nie až tak podstatných informácií. Keď pochopí ten úplne základný a jednoduchý princíp, môže na neho nabaľovať ďalšie informácie.

Pozitívne myslenie

Možno aj vy patríte medzi dospelých, ktorí keď si spomenú na svoje školské časy, písomky, testy a hodnotenia, zviera sa vám žalúdok a veľmi dobre si viete vybaviť úzkosť, ktorú ste vtedy prežívali. A to nie je dobre. Určite nechcete, aby podobné veci zažívalo aj vaše dieťa a tak sa ho snažte motivovať, chváliť a podporovať miesto strašenia a kritizovania. Ak v škole zlyhá, môžete mu pomôcť z jeho chyby sa niečo naučiť a prijať fakt, že aj prehry k životu patria.

 

Už ste čítali?