Dobré noviny
Petíciu Za živú krajinu podpísalo už 20 000 ľudí, iniciátori sa obrátia na rezort
TASR
TASR

Petíciu Za živú krajinu podpísalo už 20 000 ľudí, iniciátori sa obrátia na rezort

Ilustračné foto
Ilustračné foto — Foto: TASR/Milan Kapusta

Petíciu za ozelenenie poľnohospodárstva s názvom Za živú krajinu podporilo už 20 000 ľudí.

Bratislava 11. apríla (TASR) - Petíciu za ozelenenie poľnohospodárstva s názvom Za živú krajinu podporilo už 20 000 ľudí. Jej iniciátori ju plánujú v najbližšie dni odovzdať Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. TASR o tom informoval Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.

Ochranárske organizácie stojace za iniciatívou veria, že podpora petície bude pre rezort pôdohospodárstva signálom o citlivom vnímaní stavu agrárnej krajiny verejnosťou a impulzom pre riešenie situácie.

Žiadosti petície

V petícii žiadajú ozelenenie poľnohospodárstva, od rezortu pôdohospodárstva chcú zásadné zmeny v podpore farmárom v prospech udržateľnejšieho využívania polí, lúk aj lesov. Chcú napríklad rozčlenenie lánov biopásmi na menšie s maximálnou rozlohou 20 hektárov.

Apelujú aj na podporu farmárov, ktorí chcú obnoviť lúky a vrátiť zvieratá do krajiny. Rovnako apelujú na zvýšenú podporu ekologickým formám poľnohospodárstva a zníženie používania agrochemikálií.

„Ak sa u nás situácia nezmení, čoskoro sa môže stať, že zo Slovenska úplne vymiznú kedysi bežné jarabice či pipíšky a pozorovanie lastovičiek či strnádok, ktoré neodmysliteľne patria k vidieku, bude veľkou vzácnosťou,“ hovorí o možných dôsledkoch nevhodného nastavenia poľnohospodárskej politiky Ridzoň.

Nevhodne nastavená súčasná podpora

Boris Maderič z Ochrany dravcov na Slovensku zas upozornil, že súčasná podpora pre farmárov hospodáriacich s ohľadom na prírodu je nastavená nevhodne a nevýhodne a farmárom sa do environmentálnych schém podpory neoplatí vstúpiť.

„Aby neprichádzali o priame platby, zaorajú trávne pásy až po samotný okraj pôdnych blokov a ciest. Pre prírodu tak neostáva na poliach a lúkach vôbec žiaden priestor,“ podčiarkol. Iniciátori zároveň upozorňujú na rozoranie lúk a pasienkov, ktoré rovnako považujú za dôležité pre ochranu biodiverzity.

Úbytok vtáctva aj hmyzu

Ochranárske organizácie tvrdia, že intenzívne hospodárenie vedie k úbytku vtáctva aj hmyzu. Za tým podľa nich stojí Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) Európskej únie. Poukázali na pokles početnosti bežných druhov vtáctva v Európe o 55 percent a početnosti viacerých druhov hmyzu o 74 percent od roku 1980.

Na Slovensku podľa nich došlo z toho dôvodu k strate vzácnych vtáčích druhov, ako brehár čiernochvostý, hvizdák veľký či ležiak úhorový. Druhom, ako drop veľký, krakľa belasá či sokol kobcovitý hrozí vyhynutie.

Už ste čítali?