Nie sú to len výnimoční hudobníci. Rómsky pôvod mali aj nositelia Nobelovej ceny či Oscara
Dnes je Medzinárodný deň Rómov. To, že sú medzi nimi výnimoční hudobníci vieme, no Rómovia "miešali karty" aj vo vede či literatúre.
Slovenská spisovateľka Elena Lacková, ktorá písala po rómsky
Narodila sa v roku 1921 v rómskej osade na východnom Slovensku a na Fakulte žurnalistiky Univerzity Karlovej získala ako prvá rómska žena zo Slovenska titul magister. V tom čase už mala deväť vnúčat! Elena Lacková sa vlastným menom volala Doktorová a jej otec bol vajda a hudobník.
Prežila druhú svetovú vojnu – domy v ich osade Hlinkove gardy zbúrali a obyvateľov vyhnali v tuhej zime von na kopec, kde žili bez strechy nad hlavou, mužov a chlapcov z osady umiestnili v pracovných táboroch. Tieto skúsenosti sa napokon stali základom pre Lackovej tvorbu. Napísala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor, v ktorej upozornila na utrpenie Rómov počas vojny, s ktorým rómske divadlo žalo veľké úspechy a pochodilo celú krajinu. Písala verše, poviedky aj rozprávky, a okrem iného, bola ocenená vysokým štátnym vyznamenaním Rad Ľudovíta Štúra III. triedy v roku 2000.
Od roku 1976 sa stretávala s českou lingvistkou PhDr. Milenou Hübschmannovou, ktorá zasvätila svoj život štúdiu rómskeho jazyka a propagácii rómskych osobností a rómskej literatúry na Slovensku i vo svete. Vďaka Elene Lackovej spoznávala Hübschmannová Rómov na Slovensku a vďaka Milene Hübschmannovej vzniklo dielo Narodila jsem se pod šťastnou hviezdou - Uľiľom tel bachtaľi čercheň, ktoré je spracovaním autobiografie Eleny Lackovej na základe jej autentického rozprávania, ktoré Milena Hübschmannová chodievala viac ako osem rokov zaznamenávať na magnetofónové pásky. Dielo bolo ukončené v roku 1986, prepísané, preložené do češtiny a autorizované rozprávačkou, aby napokon vyšlo v knižnej podobe v roku 1997 v Prahe. Dnes už poznáme jeho anglickú i francúzsku verziu. Elena Lacková zomrela v domove pre seniorov v Košiciach v roku 2003.
Sestry vedkyne Natalja a Ljuba Pankovové
Ak sa bavíme o rómskej inteligencii, nemôžeme nespomenúť ruské sestry Pankovové. Jedna bola biologička, druhá chemička. Natalja (1924 – 1991) bola vedeckou pracovníčkou a rozpracovala viac ako 30 návrhov kyanidových farbív, na ktoré získala patent. Jej o rok staršia sestra Ljuba prednášala na univerzite o živočíšnej fyziológii a anatomicko-fyziologických vlastnostiach detí a dospievajúcich. Bola autorkou množstva učebníc na tieto témy. Sestry patria do starej a významnej rómskej dynastie Pankovových. Ich otec Nikolaj Alexandrovič napríklad prekladal Puškina do rómštiny.
Výrobca inzulínu a nositeľ Nobelovej ceny August Krogh
Shack August Steenberg Krogh bol dánsky profesor na Univerzite v Kodani a nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a po mame bol Róm. Už ako školák sa zaujímal o vedu a značnú časť detstva strávil experimentovaním. V dospelosti sa venoval výskumu látkovej premeny plynov pri dýchaní živočíchov a ľudí a anatómiu krvných kapilárií v rôznych orgánoch. Za „kapilárnomotorickú reguláciu“ aj získal v roku 1920 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. Jeho manželka lekárka Maria trpela cukrovkou a tak začal Krogh v Škandinávii vyrábať inzulín.
