Odborníčka na Bratislavu: S týmito tipmi zažijete jeden z najkrajších výletov po lockdowne

BRATISLAVA 31. marec - Kam sa ako prvé vyberiete po lockdowne? Pandémia nás naučila oceňovať krásy miest, ktoré máme skryté priamo pod nosom. Čo by ste povedali na výlet na miesto, ktoré ponúka tajuplné historické príbehy, gastronomicko-kulinársky raj, rozprávkové cyklotúry, plavby loďou, lesoparky ukrývajúce zaujímavé príbehy, streetfood kultúru a mestské parky, v ktorých nájdete dokonalý chill? Možno ste naše hlavné mesto navštívili už nespočetne veľakrát. Možno tu dokonca žijete. Odborníčka na Bratislavu vás napriek tomu presvedčí, že Bratislava má všetky predpoklady na to, aby sa stala jedným z vašich najkrajších tohtoročných výletov.

Turizmus, ako ho poznáme dnes, v Bratislave neexistoval až do začiatku 20. storočia. Meštianske rodiny mali podľa sprievodkyne Dagmar Gubovej celkom iné životné priority a povinnosti voči rodine, priateľom, susedom. Meštianske ženy nechodili do práce, ich oficiálnou funkciou bolo adekvátne reprezentovať hlavu rodiny, teda otca alebo manžela. Peniaze z práce nosil domov muž. Manželka sa starala o „salón“, obývačkového predchodcu, do ktorého pozývala svoje návštevy.

Povinné nedeľné korzovanie  

„Obyvatelia Prešporku na prelome 19./20. storočia organizovali pohostenia v domácich salónoch, boli členmi rôznych záujmových spolkov (Strelecký spolok, Spolok znalcov prešporského vína, Hubársky či Poľovnícky spolok...), chodili na prechádzky na korzo, do kúpeľov a do tančiarní,“ začína svoje rozprávanie bratislavská sprievodkyňa Dagmar Gubová. Jej mama rozprávala ako malá „prešporácky“, mixom nemčiny, slovenčiny a maďarčiny, ktorý bol pre Prešporok typický.

Povinná jazda bola nedeľná prechádzka na korze. Očakávalo sa, že sa tam mihne každá poriadna bratislavská rodina. Ospravedlnení ste boli iba v prípade, ak niekto z rodiny ochorel, inak hrozilo, že prídete do rečí. Mešťania korzovali od Michalskej brány cez Hlavné námestie k Dunaju. Slúžky, vojaci a „obyčajní ľudia“ mali podľa Dagmar Gubovej vlastné korzo, ktoré sa tiahlo pozdĺž Poštovej ulice. „Práve tam boli na jednom mieste kontrované najkrajšie bratislavské dievčatá.“

Obľúbené tančiarne a vychýrené kúpele na Železnej studničke

Obľúbenou spoločenskou udalosťou bola návšteva tančiarní, napríklad v Petržalke a na Železnej Studničke. „Želená studnička mala aj vychýrené Ferdinandove kúpele, ktoré vznikli v prvej polovici 19. storočia. Železitá voda mala blahodarné účinky na zdravie. Navyše, z centra mesta tu začal chodiť aj prvý omnibus (dnešný trolejbus).“ Do chýrečnej lokality sa podľa D. Gubovej chodilo aj na ľadový bál, ktorého sa zúčastňovali korčuliari na zamrznutých rybníkoch.

Na prechádzku do parku

Starí Prešporáci neboli padavky. Športovali síce o punc decentnejšie ako obyvatelia Bratislavy dnes, aj oni si však radi vo voľnej chvíli vyšli s rodinou na špacír. Napríklad do najbližšieho vinohradu alebo do Auparku (dnešného Sadu Janka Kráľa), ako sa volal najstarší verejný park v strednej Európe, ktorý vznikol z povolenia Márie Terézie v rokoch 1774-1776. Od začiatku ponúkal obyvateľom miesto pokoja. Botanici tu zriadili aj bylinkovú záhradu, ktorú využívali na študijné účely. Dodnes tu nájdete vzácne stromy a dreviny vrátane platanov, javorov, topoľov a exotických druhov ako je ginko dvojlaločné, metasekvoju čínsku či makluru oranžovú. V parku si môžete dať piknik, zacvičiť alebo si dopriať osviežujúcu prechádzku.

Na kávu do Mayera, Štefanky a Aucafé

Ak ste sa chceli vybrať na kávu, na výber ste mali viaceré vychýrené kaviarenské adresy, na ktorých si po dúšok dobrej kávy môžete zájsť aj dnes. „Chodilo sa do Aucafé, hoci na mieste rovnomennej reštaurácie stojí dnes už nová budova, pôvodná zhorela. V Bratislave pôsobil aj cisársko-kráľovský dodávateľ Július Mayer. Prvú kaviareň otvoril vo Viedni, ďalšiu pobočku na dnešnej Sedlárskej ulici, odkiaľ Kaffee Mayer presťahoval na Hlavné námestie.“ Cukráreň, ktorá doslova dýcha atmosférou Rakúsko-uhorskej monarchie, má kvôli dobovým obrázkom starej Bratislavy rada aj Dagmar Gubová.

Ďalšou vychytenou kaviarňou bola bratislavská Štefánka. „Priestory na prízemí prenajímala majiteľka budovy od konca 19. storočia. V roku 1904 si ich prenajal Béla Hackenberger, ktorý novootvorenú kaviareň pomenoval po habsburskej princeznej, ktorá obývala kaštieľ v Rusovciach.“ Princezná Štefánia Belgická bola vdovou po korunnom princovi Rudolfovi. Ten spáchal v roku 1889 samovraždu. Jeho manželka prišla po druhom vydaji o tituly a presťahovala sa do kaštieľa v Rusovciach. „Hackenberger ju osobne požiadal, aby po nej mohol pomenovať svoju kaviareň,“ spomína znalkyňa Bratislavy. V Štefánke sa v období prvej republiky schádzali bohémovia a umelci. „Išlo o kaviareň na vysokej úrovni. Hoci sa z nej na chvíľu stala čínska reštaurácia, jej súčasný majiteľ sa snaží obnoviť jej pôvodný historický cveng.“

Ďalšou obľúbenou kaviarňou v barokovom šľachtickom paláci bola Alžbetka. „Po roku 1989 tam začali predávať textil, dnes je z nej pivovar.“ Známkou kvality bol aj Hotel Albrecht, ktorý nesie meno po známej vinohradníckej rodine. „Pani Albrechtová bola významná kuchárka, vďaka nej išlo o hotel s vynikajúcou kuchyňou. V jeho okolí to žilo, konali sa tancovačky, rozvoniavali štrúdle...“

Víno, štrúdel, šnicel

Ak si chcete na potulkách Bratislavou pochutnať na niečom typickom, čo sa v hlavnom meste jedávalo ešte za cisára, dajte si (prešporský) rezeň, pohár vína, dobrú štrúdľu a najmä ... Bratislavské rožky. „Prešporské kifle, ako sa v tom čase volali, boli pre Bratislavu mimoriadne typické. Naši pekári ich dodávali do celej monarchie. Pokiaľ sú urobené poctivo a výrobca na nich nešetrí, je to skutočná delikatesa, ktorá vie aj dlho vydržať,“ ospevuje obľúbené rožteky v makovej a orechovej podobe Dagmar Gubová.

„Za socializmu zmenili názov, stali sa z nich Bratislavské rožky. Žiaľ, aj recept sa pokazil. Namiesto poctivého masla začali do nich dávať rôzne náhrady. Našťastie, dnes už viacero výrobcov obnovilo pôvodný recept, v ktorom používa maslo a plnka je hrubšia ako cesto. Presne tak, ako to má byť.“ Znalkyňa Bratislavy prezrádza aj poznávacie znamenie, podľa ktorého zistíte, či sú rožky vyrobené skutočne podľa klasického receptu. „Je ním mramorová kôrka. Keď rožky naplníte plnkou, necháte ich pred pečením trikrát nakysnúť a pomedzi to potierate vajíčkom. Vždy, keď rožtek nakysne, pôvodná vajíčková škrupinka sa poláme.“

Hoci skutočným národným jedlom Slovákom sú kaše a prívarky, vystihuje nás aj Wiener Schnitzel, aj Pressburger Schnitzel. „Prešporok bol na križovatke Maďarska, Rakúska a Česka, tým pádom nás  ovplyvnili všetky kuchyne. Všetci poznajú viedenský rezeň, my sme však mali aj svoj, prešporský. Hovorí sa, že bol ešte lepší ako rakúsky, lebo ešte pred trojobalom sa nechá uležať v oleji s cibuľkou.“

V Bratislave vždy pôsobili aj špičkoví vinári, vrátane rodiny Palugyayovcov. V Bratislave mali prvé auto a istý čas im patril aj hotel Carlton. Hroznový mok sa nielen na litre pil, používal sa aj v kuchyni, mnohé jedlá sa podlievali a dochucovali práve vínom. „Zbojnícky hrniec, divina poprekladaná slaninou a zaliata vínom, je excelentná pochúťka. Navyše, Prešporok mal na výber veľa sezónneho jedla. Na jar zeleninu, cez leto ovocie a počas celého roka aj ovocné likéry. Na jeseň pečené husy a kačice. Aj lokše sú tunajšie.“

V nedeľu mala každá „správna“ prešporská rodina na tanieri šnicel a štrúdel. „Prešporčania mali tiež radi dusené mäsá a ryby. Kuchyňa bola vo všeobecnosti ťažšia, ale jedávali sa aj delikatesy ako žabie stehienka alebo slimáky,“ spomína D. Gubová.

Článok bol pripravený s Bratislava Tourist Board. Aktivity Bratislava Tourist Board sú realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.