Spisovateľ Hvorecký: Kultúra nie je iba pár známych umelcov, kopa ľudí je v problémoch. Oproti Česku máme smolu
Spisovateľ Michal Hvorecký sa s Mariánom Balázsom rozprával o dopade pandémie na kultúru a o tom, čo by sa malo zlepšiť, aby sme kultúre pomohli.
Ako vysvetľuje, sklamaním je pre neho aj to, že sa kultúra nenachádza ani v pláne obnovy. „To bolo pre mňa obrovské sklamanie, pretože pre väčšinu európskych krajín sa kultúra stala jednou z kľúčových oblastí, ktorá môže naštartovať reštart zelenej ekonomiky po pandémii. A tu vidíme, že máme akoby nejaké civilizačné meškanie a nepochopili sme, že kultúra nie je nejaký prívesok ekonomiky, ale môže byť jej motorom,“ konštatuje spisovateľ.
Oproti Česku máme smolu
Kultúra je u nás dlhodobo zanedbávaná aj v porovnaní s krajinami V4, kde na ňu dávame najnižšie percento HDP. Taktiež sa podľa Hvoreckého ukazuje aj to, že povolania v kultúre patria k tým s najnižším príjmom a chýba nám celá nová generácia ľudí, ktorá v nej chce pracovať: „A potom sa deje to, že členovia Slovenskej filharmónie musia mať 2-3 zamestnania, aby sa uživili. Herci z SND popritom ešte musia zarábať inde, aby dokázali splácať hypotéku a dať deti do škôl.“
Ako príklad lepšej situácie ukazuje na Česko. „Mám dojem, že máme trošku smolu oproti Českej republike, kde minister Zaorálek veľmi silno spolupracuje s komunitou od kultúry, pozná ju dobre, drží jej palce,“ uvádza vzor a zároveň spochybňuje politický výtlak slovenskej ministerky kultúry Natálie Milanovej. Spomína aj Nemecko, kde sa napríklad kancelárka Angela Merkelová vyjadrila, že bez kultúry krajina neprežije.
Nahnevaní tvoriví ľudia
Na druhej strane, Hvorecký pripomína, že v rámci celej Európy to umelci nemajú úplne ľahké. Tvoriví ľudia sú vraj nahnevaní. „Lyžuje sa na pretekoch, športuje sa, konajú sa futbalové majstrovstvá a neviem čo všetko. Ale do divadla nesmiete ísť na predstavenie pre 50 divákov,“ hovorí a pýta sa, prečo sú zatvorené všetky malé kluby, kde sa dodržiavali hygienické opatrenia.
Teraz sa to stoplo na dlhé mesiace a umelci sú frustrovaní. „Boja sa, že ľudia stratia návyky chodiť na kultúru. Lebo kultúra je aj trošku súčasť životného štýlu, spoločnosti. Keď to nebudú len mesiace, ale roky, tak môžeme prísť o najdôležitejších – a to sú prijímatelia kultúry,“ naznačuje možný problém.
Ako môže pomôcť každý z nás? „Každý z nás si môže kúpiť obraz svojho obľúbeného vizuálneho umelca, kúpiť si knihy, zájsť do divadla, kúpiť si lístok aj na ten online stream, alebo prispieť množstvám kultúrnych centier, klubov, vo svojej komunite, vo svojej obci... A ľudia to robia. Mnohí pochopili, že ak chcú, aby ich obľúbení tvorcovia pracovali ďalej, tak bez peňazí to nepôjde,“ uvažuje Hvorecký.
Viac si môžete prečítať na ďalšej strane.