Odpadový detektív: Kam správne vyhodiť infikovaný respirátor, rozbitú šálku či obaly z nápojov?

BRATISLAVA 19. marca - Pre myšlienku triedenia odpadu nadchol mnohé známe osobnosti aj slovenských výrobcov. Natáča akčné videá na Youtube, v ktorých polopatisticky vysvetľuje, prečo potrebujeme tvoriť čo najmenej odpadu. A ak predsa, do ktorého kontajnera ho správne vyhodiť. Aby ľudí inšpiroval k poctivejšiemu triedeniu, neváha „diagnostikovať“ kontajner za kontajnerom a prinášať rukolapné dôkazy o tom, čo všetko sme schopní a ochotní vyhodiť. Environmentalista a šéf komunikácie NATUR-PACK, Marek Brinzík.

Pandémia nám priniesla nový typ odpadu. Kam odhadzovať jednorazové rúška a respirátory? Ako ich zodpovedne likvidovať, ak sme infekční?

Použité hygienické potreby typu rúška, servítky, vreckovky a ochranné potreby nachádzame často v modrom kontajneri na papier. Tam však vonkoncom nepatria. Mali by sa vyhadzovať  do zmesového (zmiešaného) kontajnera. Ak je človek pozitívny, o to viac by mal dbať na to, aby nenakazil človeka, ktorý bude s odpadom ďalej nakladať. Tento typ odpadu je ideálne nechať pár dní na bezpečnom mieste „odležať“, až potom ho vyhodiť. Dôležité je všetko riadne zabaliť, aby sme svojvoľným vyhadzovaním do kontajnerov neohrozili zamestnancov zberových spoločností.  

Nedávno ste spustili nový seriál na Youtube s názvom Správna trefa. Venujete sa najčastejším chybám, ktoré robíme pri separovaní odpadu. Ktoré sú to?

Seriálom Správna trefa sa snažíme jednoducho vysvetliť základné pravidlá a časté chyby a nasmerovať odpady do správneho kontajnera. Celoslovenským nedostatkom je nestláčanie odpadov (PET fľaše, kartónové krabice a pod.). Pre nejednotnosť systému triedeného zberu sú problémy pri triedení často spojené napríklad s nápojovými kartónmi, známymi ako tetrapaky, a tiež s plechovkami od nápojov. Preto je potrebné si všímať informácie priamo na kontajneroch alebo si ich overiť na webovej stránke svojej samosprávy, prípadne zberovej spoločnosti. Niekde sa plasty zbierajú do samostatných žltých kontajnerov, nápojové kartóny do oranžových, plechovky a konzervy do červených. V iných putujú nápojové kartóny, kovové obaly a plasty do jedného spoločného žltého kontajnera. Známe sú aj dvojkombinácie, keď sa zbierajú spoločne napríklad nápojové kartóny a kovové obaly. Vysvetlenie je jednoduché. Keď zbierame všetky tri komodity spolu, kontajner sa rýchlejšie naplní. Odpad sa tak rýchlejšie dostane k recyklátorovi, čím sa znižuje riziko znehodnotenia niektorých odpadov. Obsah zo spoločného zberu sa následne dotrieďuje na dotrieďovacích linkách.

Druhý diel seriálu Spávna trefa sa venuje sklu. Čo do kontajnera na sklo nepatrí, no často tam nájdete?

Porcelán, autosklo, bezpečnostné sklo či sklo kombinované s inými materiálmi. A nepatrí tam ani elektronika (monitor z počítača, žiarovky, žiarivky).

Čo najčastejšie vyhadzujeme do triedeného zberu odpadu, no nemali by sme? 

Nebezpečné látky, ťažké kovové predmety, elektroniku, šrot... Veľmi často vyhadzujeme odpad, ktorý do triedeného zberu síce patrí, ale zahodíme ho do nesprávneho kontajnera. Keď ľudia nevedia, kam čo odhodiť, tipnú si podľa toho, z akého väčšinového materiálu je daná vec zložená. Ak z plastu, končí v kontajneri na plasty napríklad aj taký vysávač. Nedávno som v kontajneri na kovový odpad našiel dvojplatničku.

Prečo je dôležité, aby v komunálnom odpade skončilo čo najmenej našich odpadkov? 

Ideálne by bolo, ak by sme zbytočný odpad vôbec nemuseli vytvárať. Aj v dnešnej dobe veľmi veľa plytváme. Vidíme to v kontajneroch. Často v nich nachádzame ešte neotvorené potraviny. Keď už odpad vytvoríme, dôležité je triediť ho, inak na väčšine územia Slovenska skončí na skládkach. Sklo a kovové obaly môžeme recyklovať donekonečna. V zmesových kontajneroch bežne končia aj recyklovateľné druhy plastov a papier. Papier dokážeme recyklovať päť- až osemkrát. Možnosti jeho opätovného využitia sú veľké. Vyrába sa z neho napríklad toaletný papier či kartóny.

Na jednom sídlisku žijú vedľa seba dva typy susedov. Jedni odpad poctivo triedia, druhým je fuk, čo kam vyhodia. Poplatky za odpad platia však obe skupiny rovnako. Je šanca, že niečo spravíme s týmto nespravodlivým systémom?

Veľa ľudí triedi odpad z presvedčenia, no sused, ktorému je to jedno, platí rovnako. Svoj odpad odhadzuje do ktoréhokoľvek kontajnera, a tým znehodnocuje aj námahu ostatných. Keď nahliadate do vnútra kontajnerov, občas sa vám rozum zastaví... Znečistenie kontajnerov na plasty inými odpadmi, ktoré tam zásadne nepatria, je často viac ako 25 %. Veľmi pekný príklad vidíme v obci Košeca. Zaviedli tam množstevný zber, ktorý je spravodlivo nastavený. Zohľadňuje, koľko odpadu vytvorí konkrétna domácnosť. Motivuje k tomu, aby rodiny triedili čo najviac odpadu a v čo najmenšej miere produkovali zmesový odpad.

Prečo nám podľa vás triedenie odpadu robí stále také problémy?

Vo verejnosti ešte stále panuje skepsa. Veľa ľudí si myslí, že s vytriedeným odpadom sa nič nerobí. Že všetok aj tak končí na skládkach odpadov. Preto navštevujeme recyklátorov a prinášame reportáže o recyklácii skla, plastov, papiera, elektroodpadov a ďalších odpadov. Aby bolo zrejmé, že s týmito odpadmi sa naozaj po ich vytriedení pracuje. Práve v týchto dňoch sme spojili sily s iniciatívou projektu Miesta preč, ktorú priniesol Inštitút cirkulárnej ekonomiky v spolupráci s organizáciou Slovakia Going Zero Waste. V reportážach jasne vidno, kde všade končia odpady, keď ich triedime a keď ich netriedime  A keďže sme ešte stále krajinou čiernych skládok, spolupracujeme aj s iniciatívou Nie som prasa, ktorá upozorňuje na neodhadzovanie odpadu v prírode.

Spolupracujete aj so slovenskými výrobcami, ktorí platia recyklačné poplatky. Aký majú vzťah k ochrane životného prostredia a k triedeniu odpadu?

Mnohí sú naozaj aktívni. Napríklad slovenský výrobca potravín Bonavita vytvoril svetovo unikátny projekt Chytrý macko. Ide o platformu na označovanie obalov s edukatívnym obsahom. Aj ostatným slovenským výrobcom poskytuje bezplatne systém, ktorý môžu využiť na svoje obaly. Napríklad si kúpite tyčinku a na jej zadnej strane nájdete zrozumiteľný vizuál, ktorý vás upozorní, kam je obal potrebné odhodiť. Je oveľa pochopiteľnejší ako len malá recyklačná značka, ktorú si ľudia často vôbec nevšimnú.

Pre propagáciu triedenia odpadov ste nadchli aj množstvo inštitúcií a známych tvári. Napríklad obľúbeného autora detských knižiek Braňa Jobusa...

Keď sme Braňa a jeho kapelu Vrbovskí víťazi počuli prvýkrát hrať na zrecyklované nástroje, okamžite nám napadlo, že spravíme spoločne niečo pre deti. Vznikla krásna kniha  Zberný dvor a skvelý rovnomenný zážitkový program pre deti. Prepájame v ňom poslanie knižky s hudobnými vstupmi Braňa Jobusa a s hravými prednáškami našich lektorov. Program je interaktívny a zážitkový, deti sa hrajú a ani si neuvedomujú, že sa zároveň učia o odpadoch. Žiaľ, korona turné pozastavila, ale veríme, že s ním opäť začneme. Čoskoro vyjde aj pokračovanie knihy, ktoré bude mať názov Odpadkový fantóm a skládka odpadu.

Kde sa vlastne zrodila vaša vášeň pre životné prostredie?  

Otec bol lesník. Často som s ním a s jeho kolegami chodieval  do lesa. Od malička som trpel silnou astmou, preto sa rodičia rozhodli, že sa z panelákového bytu v Malackách presťahujeme do bratislavskej vidieckej mestskej časti v Rusovciach. Zrazu som bol v oveľa väčšej blízkosti k prírode. Chodil som do poľovníckeho krúžku a mal som to na skok k Dunaju. Na strednej škole som sa začal venovať ornitológii a ochrane vtáctva. Po štúdiu environmentalistiky som nastúpil do Spoločnosti pre ochranu vtáctva. Popri ochrane vtáctva som sa venoval aj ochrane netopierov a vtáčej kriminalite.

V treťom sektore ste zažili syndróm vyhorenia, kade viedla vaša ďalšia cesta?

Do verejnej správy, kde som sa naučil niektorým manažérskym zručnostiam. Pred šiestimi rokmi som začal pracovať pre NATUR-PACK, kde mám na starosti okrem iného aj aktivity na zvyšovanie povedomia o odpadoch ako stabilnej súčasti ochrany životného prostredia. Úprimne, odpady nepatria u ľudí medzi top päť tém. Aby sme verejnosť inšpirovali k lepšiemu triedeniu odpadov, spolupracujeme s inšpiratívnymi ľuďmi a tvoríme originálne inovatívne projekty. Cítim obrovskú radosť vždy, keď našimi aktivitami inšpirujeme ďalšieho človeka.

Ako to máte u vás doma s triedením odpadu?

Samozrejme, triedime a k triedeniu vedieme aj naše dcéry. Doma máme malé kontajneríky na separovaný zber. U dedka na záhradke budujeme kompostoviská. Dcéry práve tu vidia kolobeh odpadu naživo. Ku koncu zimy sme rozoberali spodné vrstvy starého kompostu. Videli, ako sa pôvodný odpad, ktorý aj ony pomáhajú vyhadzovať (šupky, zvyšky z jedál, zo záhrady) mení na humus. Krásne tak chápu kolobeh biologického odpadu. Slovensko od tohto roku prechádza na povinné triedenie kuchynského bioodpadu. V Bratislave sa spustí až v roku 2023. Veľmi sa teším na túto zmenu, aj na to, ako nám doma pribudne ďalší kontajnerík. Práve triedenie tohto druhu odpadu môže celkovú úroveň recyklácie odpadov na Slovensku posunúť výrazne vpred.

Článok vznikol v spolupráci s NATUR-PACK.