Mamou v dobe covidu: Nevedeli sme, čo nás čaká. Slovenky priznali, aké bolo priviesť dieťa v čase pandémie
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Mamou v dobe covidu: Nevedeli sme, čo nás čaká. Slovenky priznali, aké bolo priviesť dieťa v čase pandémie

Strach o seba, aj dieťatko. Mamy musia s príchodom nového člena rodiny čeliť situáciám, ktorým doteraz nemuseli.

Slovenky prezradili, ako prežívali tehotenstvo počas pandémie. — Foto: Archív J.P a L.J

BRATISLAVA 18. marca – Chvíle radostného očakávania, ale aj pocity neistoty. Očakávať dieťa v dobe, keď sa celý svet otočil hore nohami, prinieslo aj obavy, s ktorými mamy nikdy predtým nemuseli počítať. Zhovárali sme sa s dvomi čerstvými mamičkami, ktoré pandémia zasiahla práve na začiatku tehotenstva.

Mysleli sme si, že v októbri bude všetko v poriadku

Jana žije v Košiciach a prvá dcérka Ema sa jej narodila koncom septembra. Bolo to práve v období, keď sa situácia začala na Slovensku po uvoľnenom lete prudko zhoršovať. Nemocnica zaviedla prísne hygienické opatrenia – rúško a dezinfekcia na každom rohu bolo samozrejmosťou.

 „Nemocnicu sme pravidelne navštevovali už mesiac pred pôrodom kvôli vyšetreniam a poradniam. Posledné týždne však už zakázala sprievod tehotnej ženy, ktorý nemohol počkať v čakárni, takže oteckovia čakali na mamičky v bufete alebo na parkovisku v aute. Zaujímavé a celkom nepochopiteľné z hľadiska opatrení pre mňa bolo to, že v prípade, ak tehotná žena prišla do čakárne s mamou, babkou alebo jednoducho s osobou ženského pohlavia, tak to bolo v poriadku,“ spomína na obdobie pred pôrodom Jana.

Foto: Archív Jana P.

Jej nemocnica zakázala návštevy už v júli a práve vtedy si s manželom mysleli, že sa situácia do októbra určite zlepší a návštevy povolia. Samozrejme, sa tak nestalo.

„Pri príjme do pôrodnice som absolvovala PCR test a opýtala sa lekára na povinnosť mať počas pôrodu rúško. Priznám sa, z toho som mala asi najväčšiu obavu, keďže rúško na tvári mi už v tom štádiu tehotenstva len pri sedení a ničnerobení spôsobovalo problémy s dýchaním a „krútením hlavy“. Nevedela som si predstaviť ako to zvládnem s ním pri pôrode, kde sa má žena sústrediť na dýchanie a koncentrovať sa na všetko s pôrodom spojené,“ vraví Jana.

Využili preto ponuku súkromných pôrodných boxov, kde mohol byť prítomný aj manžel a bez rúška. Opatrenia sa inak všade ukážkovo dodržiavali a onedlho na to ešte sprísňovali. Zákaz návštev však psychike po pôrode nepomohol.

„Zmenil sa mi život zo dňa na deň, Emka často v nemocnici plakala, po narodení dostala silnejšiu žltačku, v noci sme takmer nespali, trápili sme sa s kojením, keďže mliečko sa nerozbiehalo hneď, takže určite by mi pomohli od najbližšej osoby povzbudivé a milé slová,“ upresňuje.

Manželia sa tešia, že dcérka prišla na svet ešte v tom
Manželia sa tešia, že dcérka prišla na svet ešte v tom "lepšom" období pandémie. Foto: Archív Jana P.

Honba za informáciami

Prvý známy prípad nákazy ju zastihol na začiatku tehotenstva. Hneď na to sa spustila lavína informácií.

„Odrazu sa zaviedli v našej krajine určité zákazy a príkazy, na ktoré ľudia neboli zvyknutí, tak začali mať strach, niektorí dokonca prepadávali panike. Aj napriek tomu, že som bola tehotná, snažila som sa novú situáciu vnímať racionálne a nemať z toho taký strach,“ spomína.

Začala si vyhľadávať odborné články súvisiace s tehotenstvom, ale nikto tehotné ženy nezaraďoval do najviac ohrozenej skupiny.

„Keďže som sa cítila fyzicky veľmi dobre a bábätko bolo v poriadku, chodila som stále do práce a žila svoj obvyklý život s prihliadnutím na vtedajšie obmedzenia. Všetci sme sa museli prispôsobiť novej situácii v krajine a pre mňa bolo dôležité ostať v psychickej pohode. Priznávam však, že ak by som bola tehotná dnes, moje obavy by boli oveľa vyššie vzhľadom na súčasný stav a podmienky v nemocniciach,“ hovorí Jana v rozhovore pre Dobré noviny.

„Lekári boli pri mojom pobyte dobre naladení, usmiati, nikto okolo mňa neprebehoval v skafandri, nebolo nutné sa testovať každý týždeň, z médií sme nepočúvali každý deň o náraste mŕtvych, ktorí boli aj v mojom veku a zomreli práve na tento vírus. V nemocnici som mala spolubývajúcu, s ktorou nás ani nenapadlo rozprávať sa o pandémii, nebáli sme sa,“ dodáva na záver.

Lucia je mamou dvoch dcér. Jedna prišla na svet medzi dvomi vlnami.
Lucia je mamou dvoch dcér. Jedna prišla na svet medzi dvomi vlnami. Foto: Archív Lucia J.

Nechceli, aby sme pandémiu pocítili

Lucia pochádza z Bánoviec nad Bebravou a v júli sa jej narodila druhá dcéra Nina. Sama hovorí, že čo sa týka načasovania v dobe pandémie, nemohla mať lepšie podmienky. Opatrenia sa uvoľňovali a pri pôrode mohol byť prítomný aj partner. Tesne po príchode do pôrodnice však zistili, že zakázali všetky ďalšie návštevy.

„Pri úvodných vyšetreniach mi sestrička povedala, že si rúško môžem dať dole. To nebolo povinné ani počas pôrodu a ani na oddelení šestonedelia,“ spomína Lucia.

Samotný deň pôrodu sa tak príliš nelíšil odo dňa, keď sa narodila prvá dcéra. Čerstvý zákaz návštev sa ešte prísne nekontroloval, takže za určitých podmienok sa mohli stretnúť s oteckom.

Lucia si veľmi pochvaľuje prístup všetkých zdravotníkov trenčianskej nemocnice, ktorí sa snažili urobiť všetko pre to, aby príchod dieťatka bol pre nich čo najkrajším zážitkom.

Malá Nina ešte v nemocnici.
Malá Nina ešte v nemocnici. Foto: Archív Lucia J.

Zatiaľ čo pôrod prebehol bezstresovo, o celom tehotenstve to neplatí. Partner sa nemohol zúčastniť vyšetrení a stále žili v obave, že sa niekde nakazia. Nevedeli, ako sa bude situácia vyvíjať ďalej, ako prebehne pôrod a či sa budú môcť vidieť.

„Dávala som si veľký pozor, lebo v tom čase nebolo veľa prípadov nakazených tehotných žien, a tak sa o tom veľa nevedelo. Nechcela som ohroziť bábätko,“ vysvetľuje Lucia pre Dobré noviny.

Pracuje v školstve, a preto jej za týchto okolností prišlo vhod zatvorenie škôl. Až do pôrodu teda mohla ostať doma.

„Od začiatku to bolo pre mňa po psychickej stránke ťažké. Ale myslím si, že to takto bolo pre každého, keďže sme sa dostali do situácie, ktorú sme doteraz nepoznali. Som šťastná, že ma pôrod zastihol v čase, keď situácia nebola tak vážna, ako je teraz,“ uzatvára Lucia.     

Už ste čítali?

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…

Mamou v dobe covidu: Nevedeli sme, čo nás čaká. Slovenky priznali,…

Strach o seba, aj dieťatko. Mamy musia s príchodom nového člena rodiny…

Chlapcov hnevá pri šachu aj futbale. Talentovaná rómska šachistka…

Šachistka Agátka Berková dokonca remizovala s ruským šachovým…

Uznávaná virologička: Prekonali ste covid-19? Toto by ste mali…

Vyšiel vám pozitívny test na covid-19? Prekonali ste ochorenie s miernymi…

Cestovateľ Tomáš: Naozaj dávate rodičov do starobinca? Pýtali…

Cestovateľ Tomáš Benedik z východného Slovenska má veľa…

Rómka Dominika študuje v Anglicku na prestížnej univerzite:…

Rodičia ju už od detstva podporovali v štúdiu. Dnes je druháčkou na University…

Najradostnejší kvetinár v Bratislave. Patrik s Downovým syndrómom…

Lekári Danku a jej manžela presviedčali, aby dali syna s Downovým syndrómom…

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…