Beáta priviedla priateľa ku koňom, on ju ku včelám: Zaútočili na mňa, no nikdy ma to neodradilo
Beáta je v dnešných dňoch študentkou posledného ročníka všeobecného veterinárneho lekárstva. Zvieratá si ju získali predovšetkým svojou čistotou a pokojom.
KOŠICE 12. marca - Beáta Hurná (25) je študentkou všeobecného veterinárneho lekárstva v Košiciach. K zvieratám mala vždy blízko, no život sa jej zmenil pred ôsmimi rokmi, keď sa stretla so súčasným priateľom. Zatiaľ čo on ju priviedol ku včelám, Beáta ho zoznámila s koňmi. Starostlivosť o zvieratá je ich spoločným koníčkom, ktorý ich spája.
Budúcnosť koňa bola neistá
Beáta sa od 12 rokov zaujímala o kone. Začínala jazdiť na Ranči Breziny v Pavlovciach. S odstupom času si urobila aj jazdecké licencie na westernové a anglické jazdenie, no to ju až tak neoslovilo. Už desiaty rok je hrdou majiteľkou valacha Spirita, ktorého budúcnosť bola od narodenia neistá. Keď mal tri mesiace, napadli ho psy, veterinári odporučili eutanáziu, pretože predpokladali, že koník bude mať nielen fyzické, ale aj psychické následky. Pomohli mu však ľudia s veľkým srdcom. Beáta odmietla eutanáziu a ujala sa ho.
Podala mu pomocnú ruku a v dnešných dňoch hovorí, že je to jej celoživotný priateľ. Pred tromi rokmi si spolu s priateľom prikúpili aj kobylu, ktorá tvorí so Spiritom nerozlučiteľnú dvojicu. Starostlivosť o kone však popri štúdiu všeobecného veterinárneho lekárstva nie je jednoduchá. Beáta dochádza za nimi spolu s priateľom pravidelne 80 kilometrov. Vždy ich vyčeše, vezme na vychádzku a užíva si s nimi spoločne strávený čas.
Fyzicky náročnejšia je príprava zásob sena na zimu, pričom urobiť musí aj pravidelné kontroly. Čo sa týka ošetrovania, dôležité je podľa jej slov odčervovanie, očkovanie jedenkrát ročne na influenzu a tetanus, pravidelná kontrola krvi a korektúra kopýt.
Kone majú spolu s priateľom ustajnené v režime 24/7, čo znamená, že sú neustále na pastvine a majú voľnosť rozhodnutia. Beáta tvrdí, že základom je to, aby mali výbeh, dostatok vody, sena a prístrešok, ktorý ich ochráni nielen pred vetrom, ale aj dažďom.
Priateľa priviedla ku koňom
Beáta sa s priateľom spoznala pred ôsmimi rokmi. Zatiaľ čo ona ho priviedla ku koňom, on jej ukázal včelie kráľovstvo. Dovtedy si však med od včelára nikdy nekúpila. Na svoje začiatky so včelami spomína s úsmevom na tvári. Včelárenie bolo pre ňu niečím novým a zaujímavým, no do dnešného dňa miluje vytáčanie prvého jarného medu, odviečkovanie plastov. Na včelej farme v Okrúhlom včelári nielen s priateľom, ale aj jeho otcom.
Starostlivosť o včely však nepredstavuje niekoľkodňovú aktivitu, ide o celoročnú prácu. Koncom septembra zimujú včely do januára až marca, závisí to predovšetkým o toho, kedy spozorujú prvý prelet. Koncom marca začínajú prvé prehliadky včelstva. V máji už vytáčajú kvetový a vŕbový med, v júni agátový, o mesiac neskôr pohánkový, v auguste zlatobyľový aj medovicový, ktorý je raritou.
Včelám vyhovuje bezvetrie
Pred tohtoročnou zimou mali 70 včelstiev, chceli by ich však rozšíriť na približne 120. Vhodné podmienky pre včelárenie závisia podľa jej slov od počasia, ako aj od toho, kde majú včielky umiestnené a aké je tam zoskupenie rastlín.
Včelám však vyhovuje bezvetrie, teplota do 25 stupňov Celzia a bohatá včelia pastva. „Ak je veľmi horúco, nektár na kvetoch vyschne a med nebude. To isté platí aj v prípade, keď veľa prší a ochladí sa,“ prezradila pre Dobré noviny Beáta Hurná.
Deň, na ktorý nezabudne
Beáta dostala už nejedno žihadlo, no pred dvomi rokmi včely na ňu zaútočili. Priznáva však, že to bola jej chyba, pretože keď sa včely roja, roj si sadne napríklad na konár stromu a nie je útočný. Práve preto si obliekla len kombinézu, ktorá ju chránila od pása hore. Priateľ jej podal odrezaný konár s rojom. Beáta však mala obuté len šľapky a pošmykla sa. „Včely som striasla na seba, napočítala som približne 40 miest po bodnutí. Ihneď som si dala antihistaminiká. Bola som v obrovskom šoku, no nemala som žiadnu závažnejšiu reakciu,“ uviedla.
Týždeň mala stvrdnuté lýtka a pociťovala bolesť svalov. „Odvtedy si dávam pozor, ale nikdy ma to neodradilo od včiel,“ dodala s tým, že každoročne sa stretáva aj s úsmevnými momentmi, keď sa jej napríklad včely zamotajú do vlasov.
Začala vyrábať balzamy aj mastičky
Včely si ju získali natoľko, že približne pred dvomi rokmi začala vyrábať balzamy na pery. Spočiatku však išlo len o experiment a balzamy sa rozhodla rozdať známym. Keď sa začala stretávať s pozitívnymi ohlasmi, rozhodla sa, že sa výrobe začne venovať naplno. Skúšala rôzne kombinácie, no podľa jej slov to stálo za to. V dnešných dňoch má vlastný recept, ktorý obľubujú mnohí ľudia.
Pred rokom začala vyrábať aj mastičky, pričom sa inšpirovala svojou kobylou, ktorá trpí letnou vyrážkou, a sestrou, ktorej diagnostikovali psoriázu. Masť, ktorá obsahuje včelí vosk, propolis, bio oleje a bylinky, ktoré Beáta sama pestuje, nazýva hojivým zázrakom.
Zvieratá sú jej terapeutmi
Beáta je v dnešných dňoch študentkou posledného ročníka všeobecného veterinárneho lekárstva. Zvieratá si ju získali predovšetkým svojou čistotou a pokojom. „Sú to moji terapeuti. Predstavujú pre mňa útek od každodenných problémov,“ ozrejmila.
Po ukončení štúdia by sa chcela venovať nielen koňom, ale aj včelám. Taktiež by chcela upriamiť pozornosť na bylinky a liečiť nimi budúcich pacientov. Je totiž presvedčená, že všetko potrebné na rôzne ochorenia môžeme nájsť práve v prírode.
