Psychológ: Manažovať čas deti nikto neučil. Takto si počas online školy začnú robiť denný plán
Nemajú notebook, na hodiny sa pripájajú cez mobil. Strácajú sa v povinnostiach a chýba im režim dňa. Odborníci, ktorých oslovili Dobré noviny, poradia, v čom všetkom pomôže deťom dobrý denný plán a ako si ho ľahko vytvoria.
BRATISLAVA, BUDIMÍR 14. marca - Obraz prvý: kuchyňa, stôl, manžel, dieťa a dva laptopy. Obraz druhý: trojizbový byt, tri deti priestorovo rozptýlené po miestnostiach s notebookmi. Obraz tretí: štyri deti, žiaden manžel, žiaden notebook, dva mobily pre všetkých. Realita online vyučovania v domácom prostredí nastavuje mnohým rodinám stále drsnú tvár. Pravidlá time managementu deti nikto neučil. Na rodičov padla ťarcha zodpovedajúca povinnostiam manažéra menšej továrne.
Vyučovanie cez mobil
„Boli by ste prekvapení, aké nízke percento žiakov má k dispozícii optimálne podmienky na online vyučovanie, teda oddelenú vlastnú izbu, dobré internetové pripojenie, mobilný telefón a vlastný počítač. Laptopy nemajú k dispozícii nonstop, najmä, keď je ich doma viac a rodičia majú tiež homeoffice. Mnohé deti trávia celé vyučovanie iba s mobilom,“ hovorí pre Dobré noviny ambasádorka programu Teach for Slovakia a učiteľka anglického jazyka na dedinskej základnej škole v Budimíri, Mária Leitnerová.
„Predstavte si, že sa celá vaša škola scvrkne do dvadsiatich centimetrov štvorcových. To nie je optimálne prostredie na učenie. Mozog potrebuje rôzne impulzy, aby sa dokázal sústrediť a správne fungovať. Veľa toho poriadne nevidíte a keď sa na internet pripoja štyria členovia domácnosti, seká to... Situácia je podobná aj v mestách, možno majú akurát lepšie dátové pokrytie...,“ opisuje situácie v ich škole angličtinárka. Keď u nich na dedine nasneží, polovica triedy jej vypadne z hodiny kvôli zlému signálu.
Naučia sa o 30-80% menej učiva
Jej slová potvrdzujú aj oficiálne údaje. V prvej vlne pandémie sa cez internet neučil každý piaty žiak. Takmer 40-tisíc žiakov základných škôl pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia. Približne každé desiate školopovinné dieťa má kvôli komplikovanej sociálnej situácii a nedostatočnému technickému zabezpečeniu obmedzený prístup ku vzdelaniu. Chýba mu kontakt a interakcia s učiteľom, aj možnosť dovysvetliť učivo. Podľa odborníkov sa to môže nepriaznivo prejaviť na ich budúcich možnostiach.
Navyše, deti si z online hodín odnesú menej, ako spoza školskej lavice. „Naši učitelia odhadujú, že žiaci z rodín žijúcich v chudobe sa v súčasnej situácií naučia o približne 80% menej, ako by sa dokázali v škole,“ hovorí Stanislav Boledovič z programu Teach for Slovakia. Určité znevýhodnenie pri dištančnej výučbe cítia aj deti z bežných rodín. Podľa prieskumu Teach for Slovakia sa z domu naučia odhadom o 30% menej učiva.
„V online priestore sa vytvárajú obrovské rozdiely medzi žiakmi, ktorí majú lepší internet a doma optimálnejšie podmienky, vďaka ktorým sa vedia lepšie sústrediť. Sú však aj deti, ktorým online výučba nevyhovuje. Nevedia sa koncentrovať a menej sa naučia. No keď to porovnávame s treťou kategóriou detí, ktoré sa nepripájajú vôbec, sú to priepastné rozdiely,“ hovorí učiteľka, ktorá sa, podobne ako jej kolegovia, snaží na hodinách vytvoriť čo najlepšiu atmosféru evokujúcu pohodu.
„Zo všetkého najdôležitejšie je mať s deťmi vzťah. V úvode hodiny sa vždy rozprávame. Mozog sa neučí nové veci, keď sa necíti bezpečne. Najviac informácií si osvojíme, keď sa cítime dobre a v bezpečí. Korona zvýšila potrebu láskavosti ešte viac. Častejšie ako kedykoľvek sa žiakov pýtam aj na spätnú väzbu na moje hodiny. Záleží mi na tom, aby ich čo najviac bavili.“
Keď chýba notebook aj internet
Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky má notebook k dispozícii len 21 % detí z rómskych, 28 % detí z chudobných a 86 % detí z bežných domácností. Učitelia Teach for Slovakia zapojení do sondáže v desiatich okresoch západného a východného Slovenska uviedli, že v 80% ich tried je aspoň jeden žiak, ktorý žije v extrémnej chudobe, nemá prístup k tečúcej vode či elektrine, alebo má obmedzený priestor na žitie.
„Žiaci z rodín žijúcich v chudobe nemajú k dispozícii prakticky žiadny elektronický nástroj na kontakt so školou. Nehovoriac o pripojení na internet. Tisíckam školákov sa nedostáva dostatok možností na vzdelanie, čo negatívne ovplyvňuje ich vyhliadky do budúcnosti. Záleží nám na budúcnosti týchto detí, preto sme sa v spolupráci s Nadáciou Volkswagen Slovakia rozhodli pomôcť 150 rodinám zmierniť náročnú situáciu zabezpečením notebookov s ročným pripojením na internet,“ uvádza Vladimír Slezák, generálny riaditeľ Siemensu na Slovensku.
Pomoc, ktorá zlepší budúcnosť dieťaťa
Notebooky prostredníctvom Centra pre filantropiu a programu Teach for Slovakia putovali deťom do rôznych kútov Slovenska. Napríklad aj šikovnej siedmačke Ivane. „Jej biologickí rodičia stratili záujem o jej výchovu, Ivanku tak zverili do starostlivosti jej tety. Ako dôchodkyňa nemala dostatok finančných prostriedkov, aby jej zabezpečila počítač a pripojenie na internet," vyjadrila sa riaditeľka základnej školy v Poprade, Monika Strnková. Počas prvej vlny pandémie sa cez dištančné vzdelávanie učila len s mobilom a „na internet“ chodievala k príbuzným. Notebook a internetové pripojenie od Siemensu jej skvalitnilo a zjednodušilo vzdelávanie.
Aj riaditeľka základnej školy V. Javorku v Žiline, Jana Popluhárová Čellárová, poukázala na rodinu s piatimi deťmi bez otca. „Najmladší Tomáš je tretiak, je veľmi živý, veselý. Tichšia, ale empatická a veľmi priateľská Veronika je siedmačka. Alenka (15) je milá a ochotná pomôcť, najstarší Števko (16) je manuálne zručný. Ich mama zostala na výchovu a finančné zabezpečenie úplne sama. Nemá to jednoduché, no svojou pracovitosťou sa to snaží zvládnuť.“
Na vzdelávanie z domu však podľa riaditeľky rodina pripravená nebola. „Štyri z piatich detí sú školopovinné. Od začiatku nemali dostatok technických prostriedkov. Pripájali sa iba cez mobil, ten však nepodporuje všetky školské programy.“ Riaditeľka im preto umožnila vzdelávať sa zo školy. „Po čase však jeden člen rodiny ochorel. Ani v karanténe to nevzdali, stále ich však trápili technické problémy. Notebooky od Siemens a nadácie Volkswagen týmto deťom veľmi pomôžu, konečne budú môcť ako iní žiaci pracovať aj na projektoch a plnohodnotne fungovať,“ vysvetlila riaditeľka.
Monitorovali situáciu každého dieťaťa zo školy
Do školy Márie Leitnerovej chodí približne 10% detí zo slabšieho sociálneho prostredia. Vrátane tých, ktoré bývajú v osade. Vychádza to približne tri až päť detí na triedu.
Základná škola v Budimíri však už počas prvej vlny pandémie vzala situáciu do vlastných rúk a zmapovala, aké podmienky na učenie má každý jeden žiak. „Každý triedny učiteľ zozbieral dáta za svoju triedu. Úplne do detailov. O každom dieťati zisťoval, či má svoju izbu alebo aspoň vlastný stôl, notebook, mobil, wifi sieť alebo je pripojený iba na dátach.“
Učiteľský tím na čele s riaditeľkou školy zrátal, koľkým deťom chýbajú doma ideálne podmienky. Spoločne sa pustili do zháňania mobilov, počítačov, notebookov. Oslovili nadácie aj firmy a získanú techniku distribuovali do rodín a po osadách.
„Vďaka prieskumu sme sa dozvedeli, že zhruba jedna tretina žiakov sa na hodiny pripája cez mobil. Tento údaj nám pomohol vernejšie prispôsobovať hodiny, aby boli zrozumiteľné, aj keď ich deti sledujú cez telefón. Vďaka našej riaditeľke situáciu v škole zvládame. Myslí dopredu, pýta sa, čo navyše môžeme pre deti urobiť. Už dnes sa pripravujeme na všetky možnosti, ktoré do konca školského roka nastanú.“
Organizovať si čas sa deti v škole neučia
Na dištančné vzdelávanie nebol podľa učiteľky pripravený takmer žiaden žiak. „Deti sú konfrontované novou situáciou, novým štýlom učenia. Nikdy sme nerátali s týmto scenárom, preto sme cielene nerozvíjali zručnosti, ktoré sú pri tomto štýle učenia potrebné,“ vysvetľuje Mária Leitnerová. Mnohé deti si napríklad nikdy nepripravovali režim dňa, ktorý je práve počas online hodín taký potrebný.
„Deti sa chtiac – nechtiac stali manažérmi svojho vlastného času,“ hovorí psychológ a kouč, Patrik Pauko. „Nemôžete im však nastavovať hranice, ani im prikázať, koľko sa majú toho za deň naučiť. Práve v tejto dobe potrebujeme učiť deti samostatnosti. Keď namiesto nich spravíme plán, stratia voľnosť a slobodu. Ak budú mať v detstve všetko nalinkované, celý život budú očakávať, že ich niekto bude kontrolovať a viesť.“
Úloha rodiča: s dieťaťom sa viac rozprávať
Ak si podľa Patrika Pauka dieťa pripraví plán, no nestihne ho, môžete spoločne rozobrať, ako sa zo situácie poučiť. „Denné plánovanie nezvláda každé dieťa rovnako. Dôležité je mať niekoho, kto ho nasmeruje, na koho sa môže obrátiť.“
V ZŠ Budimír využívajú na rozhovory o časovom manažmente online triednické hodiny. „Žiaci na druhom stupni skúšajú pri učení často techniku Pomodoro, učia sa v plánovaných blokoch,“ spomína učiteľka Mária Leitnerová.
Podľa psychológa Patrika Pauka je kľúčové mať v domácnosti jasne zavedené pravidlá. „Ako rodina si vytvárate nové spoločné rytmy, potrebujete sa zladiť, čo môže trvať istý čas. Dôležité je prijať fakt, že nič nefunguje ideálne. Aj naše deti z času na čas zmeškajú svoju povinnosť. Keď je päť ľudí v domácnosti v jednom priestore, vytvára sa príležitosť aj pre väčšie nezhody. Je to prirodzené a keď sa to naučíme zvládať, môže nás to posúvať.“
Pracovný stôl a vlastný rituál
Každé dieťa by malo podľa psychológa začať ráno tak, akoby chodilo normálne do školy. „Ranné rituály sú pre každého veľmi potrebné. Obliekanie, česanie, raňajky ... to všetko pomáha dieťaťu lepšie sa mentálne nastaviť na online hodinu.“
Dôležitým je aj priestor na učenie, ktorý inšpiruje, ale neruší. „Miesto na štúdium nemusí byť sterilné. Dieťa potrebuje získavať z prostredia určité podnety. Nemalo by však byť príliš rušivé, aby dokázalo udržovať pozornosť.“
Podľa Márie Leitnerovej aj Patrika Pauka je tiež dôležité, aby malo dieťa medzi hodinami aspoň krátky priestor na pohyb, prechádzku, venčenie... „Nemusíte čakať na čas po škole. Ak má blok medzi vyučovaním a vy si to môžete dovoliť, zoberte ho na krátku prechádzku. Bude sa lepšie sústrediť,“ radí psychológ.
Deti podľa neho potrebujú v čase dištančnej výučby s rodičmi viac ako kedykoľvek hovoriť. „U nás doma sa bavíme o pekných a menej príjemných momentoch, ktoré sme cez deň zažili. Vytvárame si rebríčky najlepších a najhorších vecí, ktoré sa nám udiali. Je to dobrý ventil. Niekedy nám deti nepovedia nič, inokedy sa nevieme prestať smiať. Každá reakcia je v poriadku. Dôležité je, že sa všetci spolu viac rozprávame a spoločne hľadáme riešenia.“
Článok bol pripravený v spolupráci so Siemens.