Talent, ktorý sa rodí raz za generáciu. Karol Duchoň bol legendou, ktorú obdivujú aj dnešní mladí
V Tokiu sa hrala jeho pieseň, v Nemecku si vyslúžil prezývku Slovenský Tom Jones. Počas svojej obrovskej speváckej kariéry však prepadol veľkej závislosti.
BRATISLAVA 13. marca - Čardáš dvoch sŕdc, Mám ťa rád, V dolinách či Smútok krásnych dievčat. To je len zlomok najznámejších skladieb slovenského speváka Karla Duchoňa. Väčšinou sa na neho spomína len v dobrom - ako na človeka s výnimočným hlasom a obrovským speváckym talentom. Rodák z Galanty však tiež prepadol rôznym manierom. Už v tridsiatich rokoch trpel zdravotnými komplikáciami s pečeňou, keďže si doprial nejeden pohárik alkoholu. Časom sa prinútil vzdať závislosti, no nie na dlho. Bohužiaľ za to mohol aj rozvod či druhé manželstvo s majsterkou zvuku Alenou Čermákovou.
Hudobný talent zdedil po mame, ktorá ho v speváckej kariére podporovala. Na rozdiel od otca. Ten mu raz rozrúbal gitaru. Karol Duchoň sa však otcovými radami neriadil.
Svoju spevácku kariéru začal už v pätnástich rokoch na súťaži a kvôli spevu nedokončil ani strojnícku priemyselnú strednú školu. Zoznámil sa so spevákom Robom Kazíkom a spolu s ním vystupoval v hudobnej skupine The Ice Boys. Preslávil sa cover verziou hitu Sugar Sugar so slovenským názvom Uber pary. Už vo svojich dvadsiatich rokoch vystupoval na Bratislavskej lýre. Tu sa v sedemdesiatych rokoch preslávil Kto má ťa rád. S uznaním a slávou sa roztrhlo vrece.
Slovenský Tom Jones
Známy spevák sa preslávil aj za hranicami - v Tokiu bola jeho pieseň Čardáš dvoch sŕdc mimoriadne obľúbená. V Nemecku si zas vyslúžil prezývku Slovenský Tom Jones. V roku 1969 spieval s Evou Mázikovou a s Orchestrom Braňa Hronca. Jeho priamym speváckym súperom bol najmä Karel Gott, ktorý mu na festivale Bystrické zvony povedal: „Keby som ja mal to, čo tebe nadelil Boh, bol by som šťastný. Ja som si to musel všetko vydrieť.“
Obrovská sláva si nakoniec vyžiadala svoju daň. Karol holdoval alkoholu, až to jedného dňa prepuklo do závislosti. Aj napriek odporúčaniam lekárov sa ho nedokázal vzdať. Mal vtedy iba tridsať rokov. Časom sa zadlžil a chcel emigrovať. Po liečení ho opäť stiahli na alkoholovú dráhu. Nakoniec skončil v nemocnici s cirhózou pečene, dokonca mu začali zlyhávať obličky.
Vedel, že zomiera
Aj samotný spevák tušil, že čoskoro tento svet opustí. „Viem, že to je kruté, ale moje dnešné vystúpenie v kapele bude posledné. Ráno musím nastúpiť na Kramáre a kedy odtiaľ vyjdem a či vôbec, neviem. Zomieram, ja do tej nemocnice musím nastúpiť.“ Toto boli posledné slová, ktoré venoval speváčke a dobrej kamarátke Oľge Szabovej. Počas koncertu, keď spieval svoju poslednú pieseň v živote Mám ťa rád, sa obrátil tvárou ku kapele. ,,Revali sme ako zmyslov zbavené,“ zaspomínala si Oľga.
Karol sršal nevídaným optimizmom, miloval zábavu a rád bavil aj iných. Najmä svojím spevom. Miloval život a rovnako ho chcel prežiť naplno. Náš svet opustil vo veľmi mladom veku. V tridsiatich piatich rokoch. Aj po smrti sú však jeho piesne známe viacerým generáciám.
