Prírodné bohatstvo bez zásahu človeka má oveľa väčšiu finančnú hodnotu ako farmárčenie
Podľa najnovšej štúdie majú prírodné oblasti oveľa väčšiu finančnú hodnotu, ako by farmári zarobili z pestovania plodín na poliach.
CAMBRIDGE 9. marca - Podľa najnovšej štúdie vedcov z univerzity v Cambridge a Kráľovskej spoločnosti na ochranu vtákov, by ďalšie zásahy do prírody mohli spoločnosť stáť oveľa viac, ako by priniesli úžitku.
Vedci analyzovali 24 lokalít na šiestich kontinentoch a zistili, že prírodné bohatstvo má pre ľudí oveľa vyššiu ekonomickú hodnotu. Napríklad prírodné lokality sú oveľa prospešnejšie pre pestovanie plodín ako tie umelo vytvorené.
V štúdii sa uvádza, že viac ako sedemdesiat percent prírodných lokalít má vyššiu čistú ekonomickú hodnotu práve vtedy, ak by sa do nich umelo nezasahovalo. To isté platí napríklad aj pre zalesnené oblasti. Aj keby sa teda ľudia zaujímali iba o peniaze - a nie o prírodu - ochrana týchto biotopov má stále zmysel aj z ekonomického hľadiska.
Dokázali by sme ušetriť desiatky tisíc eur
Napríklad taký močiar Hesketh Out Marsh v ústí rieky Ribble v Lancashire v Spojenom kráľovstve mal hodnotu okolo dvoch tisícok libier, čo predstavuje viac ako dvetisíc tristo eur na jeden hektár. To je dokonca oveľa viac peňazí, ako zarobíme z pestovania plodín či chovom zvierat v tejto oblasti.
Mnoho oblastí sa nedá takto ekonomicky vyhodnotiť, no stále by bolo pre nás oveľa výnosnejšie, ak by sme do biotopov nezasahovali. „Ľudia využívajú prírodu predovšetkým z finančného hľadiska. Napriek tomu v takmer polovici prípadov, ktoré sme študovali, vykorisťovanie prírody ľuďmi znížilo jej ekonomickú hodnotu,“ tvrdí spoluautor štúdie, doktor Kelvin Peh.
Nové polia, ktoré sa využívajú na poľnohospodárske účely, väčšinou dotuje štát, čím podporuje ešte viac produkciu tovaru, ktorý sa však na trhu aj tak nepredáva. Preto chcú Briti platiť poľnohospodárom za ochranu pôdy. Autori štúdie sú presvedčení, že by sme sa mali poučiť z toho, ako zaobchádzame s prírodou a ešte viac ju chrániť.
Ešte väčšia ochrana životného prostredia
„Aj keď vlastníctvo pôdy predstavuje určité privilégium, na druhej strane so sebou prináša obrovskú zodpovednosť voči prírode,“ myslí si doktor Alexander Lees, tropický ekológ z Metropolitnej univerzity v Manchestri. „Na jednej strane by sme mali nejako odmeňovať a podporovať obhospodarovanie pôdy prírodným spôsobom, a zároveň penalizovať tých, ktorí neudržateľne obhospodarujú pôdu, prostredníctvom daní či regulácií.“
Na druhej strane profesor Ben Groom, ekonóm pre biodiverzitu na Exeterskej univerzite, ktorý sa štúdie nezúčastnil, dodáva, že výsledky štúdií nemusia reprezentovať všetky prírodné lokality. Štúdia však zdôrazňuje ochranu ekosystému, ktorá môže mať dlhodobý pozitívny dopad pre našu prírodu.
