Dobré noviny
Prečo covid ovplyvňuje ľudí rozdielne, hoci bývajú v tej istej domácnosti?
Ľubomíra Somodiová
Ľubomíra Somodiová

Prečo covid ovplyvňuje ľudí rozdielne, hoci bývajú v tej istej domácnosti?

Ilustračné foto
Ilustračné foto — Foto: Pixabay/Candid_Shots

Prečo má koronavírus na každého človeka iný dopad? Je to spojené s našim imunitným systémom, genetikou, vírusovou záťažou, alebo je v tom niečo úplne iné?

LONDÝN 22. februára - Ľudia na koronavírus reagujú rozlične. Niektorí sa môžu nakaziť, ale nemajú žiadne príznaky, niekto môže skončiť s bolesťami v krku a plným nosom, zatiaľ čo ich spolubývajúci majú dýchacie ťažkosti, kašlú a nedokážu sa postaviť z postele.

Niektorých bolí hlava, iní majú hnačky. Deti aj dospelí môžu byť hospitalizovaní, pričom niektorí skončia na pľúcnej ventilácii. Prečo má vírus na každého človeka iný dopad? Je to spojené s našim imunitným systémom, genetikou, vírusovou záťažou, alebo je v tom niečo úplne iné?

Rôzna reakcia na rôzne vírusy

„Všetky infekčné choroby ovplyvňujú rôznych ľudí v odlišnej miere,“ povedal pre portál HuffPost profesor Charles Bangham, predseda Inštitútu infekcií na Imperial College v Londýne.

„Keby som ochorel na chrípku, mohol by som mať ťažký priebeh, zatiaľ čo vy by ste mohli mať miernu alebo bezpríznakovú infekciu, hoci by sme vo výteroch vašich dýchacích ciest našli vírus. Ale pri inom víruse by som mohol naopak mať miernejšiu infekciu ako vy,“ ozrejmuje profesor.

Imunitná odpoveď

Hlavným dôvodom týchto rozdielov je podľa jeho slov to, že každý z nás má inú sadu génov, ktoré riadia účinnosť vrodenej imunitnej odpovede. Koronavírus nevie žiť ani rozmnožovať sa mimo bunky, preto jeho úlohou je dostať sa do nej.

Tam sa jeho genetická informácia uvoľní do prostredia a začne sa množiť, aby napadol viac a viac buniek. Náš imunitný systém to naštartuje, aby sa to pokúsil zastaviť, a pošle svoju obrannú líniu - „vrodenú imunitnú odpoveď“ - na vysporiadanie sa s votrelcom.

Imunita

Imunita je schopnosť organizmu reagovať na antigén imunitnou odpoveďou, ktorej výsledkom je jeho likvidácia. Antigény sú teda cudzorodé látky, ktoré sú schopné navodiť v organizme imunitnú odpoveď. Imunitný systém tvoria orgány, tkanivá, bunky a molekuly, ktoré zabezpečujú ochranu organizmu.

Toto je predvolená odpoveď na akýkoľvek vírus, ktorý sa dostane do tela. V rámci tejto počiatočnej odpovede sa uvoľňujú zápalové proteíny nazývané „interferóny“, ktoré majú antivírusové funkcie. Cieľom je zastaviť vírus v jeho stopách.

Iná variácia génov

Hlavnými génmi, ktoré riadia účinnosť imunitnej odpovede, sú gény tkanivového typu - HLA gény - ktoré tiež kontrolujú, či je možné prijať transplantovaný orgán, hovorí profesor Bangham. Existujú stovky mierne odlišných variantov týchto génov, preto môže byť hľadanie zhody pre transplantácie také ťažké.

Viac si môžete prečítať na ďalšej strane.

Časť 1 / 2

Už ste čítali?