Koučka: Na začiatku pandémie sme sa nastavili až príliš optimisticky. Naše očakávania musíme prispôsobiť vývoju situácie
Konzultantka, lektorka, koučka a facilitátorka Zuzana Kocúrková sa snaží nachádzať inšpiráciu a energiu v maličkostiach každodenného života.
BRATISLAVA 20. februára - Pandémia už takmer rok zasahuje do nášho každodenného života, a preto niet divu, že sa stala hlavným predmetom internetových diskusií. Zatiaľ čo niektorí ľudia šíria spochybňujúce príspevky či píšu absurdné komentáre, zdravotníci a lekári neraz siahajú na dno svojich síl.
Prečo ľudia spochybňujú pandémiu? Prečo stúpa frustrácia z opatrení? Ako zvládnuť obdobie neistoty? Na tieto i ďalšie otázky odpovedala Zuzana Kocúrková, ktorá už roky podporuje jednotlivcov, ktorí si prechádzajú procesom pri vytváraní dlhodobo udržateľných zmien v živote. Jej misiou je poskytnúť ľuďom bezpečné a silné miesto na objavenie odpovedí, ktoré potrebujú, aby sa mohli profesionálne a osobne posunúť vpred. V koučingu sa zameriava na objavovanie a posilňovanie vlastných schopností človeka a jeho sebapodporu. Snaží sa nachádzať inšpiráciu a energiu v maličkostiach každodenného života.
Rolu zohrávajú aj autority, ktorým dôverujeme
Zatiaľ čo počas prvej vlny pandémie sa ľudia zomkli, v dnešných dňoch sa čoraz častejšie na internete objavujú spochybňujúce príspevky či absurdné komentáre. Ľudia môžu mať na takéto správanie niekoľko dôvodov. „Neistota trvá už dlho. Nemali by sme sa socializovať a začíname zažívať aj zlú ekonomickú situáciu. To spôsobuje, že sa cítime bezradne a potrebujeme mať pocit kontroly. V takýchto prípadoch máme tendenciu mať jednoznačné vysvetlenie udalostí a je pre nás dôležité zažívať intenzívnejšie vzťahy s druhými. Túžime po ich záujme, ocenení a zdieľame rôzne stanoviská. Veľkú rolu zohrávajú aj autority, ktorým dôverujeme,“ prezradila pre Dobré noviny Zuzana Kocúrková.
Na druhej strane, od začiatku pandémie sme vystavení množstvu informácií z rôznych zdrojov. Aj napriek tomu, že na internete nájdeme množstvo príspevkov, odborné články zväčša nie sú dostupné širokej verejnosti. „Okrem toho sú písané odborným jazykom, ktorý nevieme správne interpretovať. Máme málo času na spracovanie veľkého objemu informácií. Z dôvodu nášho rýchleho myslenia ich nesprávne priradíme k existujúcim informáciám a dochádza k skresleniu skutočnosti. Vyhodnocujeme ich aj na základe nepodložených záverov, vyberáme si len to, čo potvrdzuje naše presvedčenie a všetko ostatné ignorujeme. Následne dochádza k skresleniu skutočnosti a neuvedomovaniu si rizík, ktoré môžu vzniknúť,“ objasnila koučka.
Podceňovanie dôsledkov či prejav vzdoru
Aj v dnešných dňoch sa nájdu takí, ktorí spochybňujú pandémiu a nedodržiavajú nariadenia. „Zatiaľ čo v jednom prípade môže ísť o podceňovanie dôsledkov ochorenia, v druhom to môže byť prejav vzdoru,“ dodala Kocúrková s tým, že ľudia by sa vždy mali zamyslieť nad tým, či majú podstatné informácie a pri ich interpretácií by mali byť zdržanlivejší.
Frustrácia podľa jej slov súvisí s očakávaniami. „Už na začiatku pandémie sme sa nastavili až príliš optimisticky, ak hovoríme o tom, dokedy stačí dodržiavať opatrenia. Naše očakávania potrebujeme zreálňovať podľa vývoja situácie. Mali by sme sa sústrediť na prítomnosť, vytvárať si so svojím okolím zmysel toho, čo je dôležité a neuvažovať, čo by bolo, keby, a teda nevytvárať na seba zbytočný tlak,“ skonštatovala.
Mali by sme sa tešiť z maličkostí
Mnohí ľudia mali pred pandémiou zabehnuté rutiny, ktoré museli zmeniť. Zuzana Kocúrková tvrdí, že by sme si mali nielen v práci, ale aj doma stanoviť role a sústrediť sa na konkrétne kroky. Nemali by sme však zabúdať ani na oddych a čas pre seba. Time management je práve preto nesmierne dôležitý, aby sme neboli ľahko preťažení.
Aj napriek tomu, že už neraz nevidíme svetlo na konci tunela, podľa slov koučky by sme mali hľadať zmysel, čo nás situácia má naučiť či k akému správaniu má viesť. „Potrebujeme hľadať spoločné hodnoty, myslieť na druhých a tešiť sa z maličkostí,“ doplnila.
Stretáva sa s rôznymi problémami ľudí
Zuzana sa ako konzultantka, lektorka, koučka a facilitátorka stretáva s rôznymi problémami ľudí. Majú napríklad obavy z toho, ako zabezpečia finančne rodinu a zaplatia účty. „Objavujú sa však aj pocity nepokoja, bezmocnosti, ľudia sa necítia produktívni a sú osamelí. Cítia preťaženosť zvládať súbežne prácu a učiť sa s deťmi. Mnohí riešia aj otázku profesijného života a hľadajú prácu, ktorá by ich nielenže bavila, ale aj uživila,“ uzavrela Zuzana Kocúrková.
