Otázka, ktorá trápi generácie: Vedci prišli s teóriou, ako v skutočnosti vyhynuli dinosaury
Podľa štúdie mala byť časť ničivej kométy odklonená gravitáciou Jupitera a nasmerovaná smerom k Slnku, ktoré ju rozbilo na kúsky.
BRATISLAVA 16. februára - Vedci sa vo väčšine zhodujú, že zánik dinosaurov spôsobila zrážka Zeme s meteoritom, aj keď existujú aj iné teórie. Dinosaury malo vyhladiť teleso Chicxulub, ktoré po sebe zanechalo obrovský kráter pri pobreží Mexika. Jeho zrážka so zemou mala byť jednou z hlavných príčin hromadného vymierania druhov na konci kriedy.
Vedci sa tiež zhodujú, na tom, aké to malo dopady – zničilo takmer tri štvrtiny života na Zemi, nastala tma a 18-mesačná zima, kedy z neba pršal „oheň“.
Odkiaľ sa ničivé teleso vzalo?
Menej jasné bolo, či išlo o asteroid alebo kométu, odkiaľ sa zjavil, či ako sa objekt dostal na Zem. Odpoveď na túto otázku vrhá svetlo nielen na koniec éry dinosaurov, ale aj na stav slnečnej sústavy a nášho miesta v nej, vzhľadom na obavy, že aj nás by mohlo zasiahnuť hromadné vymieranie.
Na tieto otázky sa pokúša odpovedať nový výskum, ktorý bol zverejnený v časopise Scientific Reports. Vedci hovoria, že analýzou údajov o objektoch, ktoré lietajú okolo slnečnej sústavy, ako aj simuláciami toho, ako ich gravitácia tlačí okolo, našli teóriu, ako vysvetliť, ako našu planétu mohla zasiahnuť taká ničivá sila.
Tvrdia, že cesta objektu, ktorý vyhladil dinosaury sa začala v Oortovom mraku , systéme komét, ktorý leží na kraji solárneho systému. Podľa štúdie mala byť časť kométy odklonená gravitáciou Jupitera a nasmerovaná smerom k Slnku, ktoré ju rozbilo na kúsky.
Jupiter ako hrací automat
„Jupiter v zásade funguje ako akýsi hrací automat,“ uviedol Siraj, vysokoškolský študent, ktorý pracoval na štúdii. „Jupiter „odkopáva“ takéto kométy na obežné dráhy, ktoré ich privádzajú bližšie k Slnku.“
Takéto planéty podľa jeho slov obliehajú Slnko dlhú dobu – preto ich pomenovali „slnečné pásy“ (sun grazers) a „dlhoperiodické kométy,“ ( long-period comets ).
„Nejde len o tavenie, ktoré je celkom zanedbateľné, ale ide o to, že kométa je tak blízko k Slnku, že časť ktorá je bližšie k Slnku, je pod silnejším gravitačným tlakom, ako časť, ktorá je ďalej od Slnka, čo spôsobuje splavové sily,“ dodal.
Väčšia šanca zasiahnuť Zem
„Vzniká jav, ktorý sa nazýva splavová porucha a tak sa tieto veľké kométy, ktoré sa skutočne blížia k Slnku rozpadajú na menšie kométy. Tak štatisticky vzniká väčšia šanca, že zasiahnu Zem,“ ozrejmil.
„Mali by sme vidieť menšie úlomky prichádzajúce na Zem častejšie z Oortovho mraku,“ povedal vedúci štúdie, profesor Avi Loeb. „Dúfam, že dokážeme túto teóriu otestovať tým, že budeme mať viac údajov o dlhoperiodické kométach, získame detailnejšie štatistiky a možno uvidíme dôkazy o niektorých fragmentoch,“ uzavrel.
Zdroj: Independent
