Vzťahový poradca: Ak chcete mať fungujúci partnerský vzťah, uzdravte najskôr vzťahy s rodičmi

BRATISLAVA 12. februára - Poradca v oblasti vzťahov a partnerstva, mentor a kouč, autor bestselleru knihy Ako ju pochopiť, Nový muž a novinky Pravda o mužoch Stanislav Ličko hovorí: „Vôbec netvrdím, že ostať vo vzťahu je to najlepšie riešenie pre vás. Je to vždy individuálne. Vždy však  stojí za to zapracovať na vzťahu z oboch strán a dať do toho maximum.“ 

Zdá sa to jednoduché. Muž aj žena chcú doma nachádzať oázu porozumenia a pokoja. Prečo sa potom naše predstavy o chode domácnosti rozlišujú a my sa hádame?

Väčšinou nevedome opakujeme to, čo sme videli vo svojej pôvodnej rodine robiť našich rodičov. Ak si to dokážeme uvedomiť a porozprávať sa úprimne ako to chceme, môže nastať zmena. Ďalšou zásadnou vecou je, či sme si to odkomunikovali nahlas a úprimne. Mnoho ľudí očakáva, že ten druhý si to domyslí. Nikto však nevie čítať myšlienky.

PRÁCA NA VZŤAHU 

Existujú krásne a fungujúce vzťahy bez práce?

Z môjho pohľadu sú tu vzťahy aj preto, aby sme sa niečo o sebe naučili a mohli rásť. Každý vzťah prechádza obdobím, kedy sa „obrusujú hrany”. To znamená, že dávame preč všetko staré, napríklad vzorce správania z minulých vzťahov či z pôvodnej rodiny. Obrusovacie obdobie nemusí byť vždy príjemné. Niekto ho nevydrží a vzťah skončí rozchodom. Je to v poriadku. Niektoré páry to spolu zvládnu a posilní ich to. Najdôležitejšia je však vždy láska. Aj keď sa dvaja ľudia rozídu, odporúčam, aby sa rozišli v láske a mieri. Ľudia, ktorým skutočne fungujú vzťahy, sa ľahko vzdávajú minulosti a nefunkčných vzorcov správania. Sú flexibilní, ochotní sa meniť a na sebe pracovať. Nelipnú na minulosti. Vedia, čo chcú a čo nechcú. Povedia to nahlas a vyžadujú to aj od partnera. Pod túto cenu nepôjdu.               

Čo vlastne „práca na vzťahu znamená?

Práca na vzťahu znamená vystúpiť z role: „To ty si ma nahneval”, a vstúpiť do role „Ja som sa nahneval”. Potrebujeme si uvedomiť svoje vlastné témy, na ktorých potrebujem pracovať. Bez ohľadu na to, s akým partnerom som. Pokiaľ ma niečo vytáča až do fialova, súvisí to predovšetkým so mnou. Podvedome si priťahujeme partnerov, ktorí nám dokážu krásne zrkadliť naše nespracované témy. Práca na vzťahu znamená pozrieť sa spoločne na svoje tienisté stránky, slabosti, strachy, bolesti, traumy, emočné zranenia. Uvedomiť si skutočnú príčinu, prečo robím veci tak, ako ich robím. Prečo ma štartuje stále to isté správanie partnera? Potrebujeme sa na nikoho a nič nehrať a začať vidieť veci pravdivo.  

Vytvárať fungujúce vzťahy nás často nikto neučí. Hovoríte, že vzťah je zručnosť, ktorú treba trénovať. Ako?

Uvedomovať si svoje slabé stránky, strachy a tiene. S láskou ich prijať a vedome začať veci robiť inak. Uvedomovať si súvislosti. Prečo som vo vzťahu, kde ma stále niekto podvádza, nedostávam dotyky, lásku, pozornosť... ? Kde to vzniklo? Je potrebné menej rozprávať, hodnotiť, kritizovať. Viac počúvať toho druhého a viac hovoriť o svojich pocitoch. Nehádzať vinu na partnera. Každý má svoj spôsob práce na sebe. Čítanie kníh, prednášky, kurzy, online videá, terapie, koučing, mentoring, párová terapia, inšpirácia od kamarátov a od známych. Ak niekto prinesie do vzťahu niečo nové, je dobré porozprávať sa o tom, ako to vnímame obaja. Ide o ochotu, či na tom chceme spoločne pracovať. Ak jeden z dvojice nechce, je tam zapojené ego a to môže byť problémom.

AKO NAŠE VZŤAHY OVPLYVŇUJÚ NAŠI RODIČIA 

Do akej miery ovplyvňuje našu schopnosť nadväzovať zdravé vzťahy naše detstvo a rodina?

Ak chceme mať pekné vzťahy, odporúčam začať skúmať a uzdraviť v prvom rade vzťahy vo svojej pôvodnej rodine. Ovplyvňuje nás už prenatálne obdobie, keď sme boli v brušku, pôrod aj prvé roky života. Sú to zásadné obdobia, počas ktorých sa formuje náš mozog, schopnosť cítiť, byť prijatý, cítiť sa hodnotný. V prvých rokoch života sa tvorí náš charakter a naša osobnosť. V tom období fungujeme ako špongia. Nasajeme do seba všetko, čo vidíme, počujeme a cítime v rodine. Dobré aj zlé. 

Ako môže osobnosť nášho otca vplývať na náš súčasný vzťah?

Chlapci potrebujú vidieť a zažiť iných zrelých mužov. Potrebujú vzory, aby mohli dospelé správanie vo vzťahu niekde odkukať. Ak nemali vrúcny vzťah s otcom, otec chýbal a v rodine nebol iný zrelý muž, nemali sa to odkiaľ naučiť. V dospelosti sa tento muž môže správať nezodpovedne a nezrelo. Nemá silu, podvedome odmieta všetko, čo súvisí mužstvom. Môže mať problémy so závislosťami, neverou, lenivosťou, nevie zarobiť peniaze, klame, podvádza, nedodrží slovo, ženie sa za materiálnymi vecami.

Ako sa prejaví otcova neprítomnosť u ženy?

Ak mali slabého otca (on bol podpapučník, matka generál) alebo v rodine chýbal, môže sa to prejaviť pohŕdaním mužmi. Tento vzorec dcéra odkukala. Bude si priťahovať do života slabých mužov, ktorými môže podvedome pohŕdať. Alebo ak sa matka aj rozdala pre deti a nemala svoj život, dcéra môže od nej odpozorovať model slúžky a obete. Bude mať problém dupnúť si, nastaviť hranice a povedať nahlas, čo potrebuje sama pre seba. Prípadne môže hľadať partnera, od ktorého bude nevedome vyžadovať, aby im zaplnil prázdnotu po otcovi. Nebude to potom rovnocenný vzťah. Celkovo vo vzťahoch potrebujeme dať pozor na to, či sa nestaviame do iných rolí, ako je žena a muž. Môže pomôcť otázka: „Prečo som vo vzťahu s týmto človekom? Čo od neho primárne potrebujem?” V zásade opakujeme buď to isté, čo robili rodičia, alebo sa uchyľujeme k presnému opaku. Potrebujeme opakovane prepisovať zažité vzorce z rodiny. Až keď si ich uvedomíme, môžeme začať robiť veci inak. 

Platí, že ak si hľadáme životného partnera, mali by sme si dôverne „preklepnúť“ jeho rodinu?

Je veľmi dôležité vidieť rodinné prostredie, v ktorom náš partner vyrastal. Ideálne s jeho rodinou zažiť aj nejakú krízovú situáciu. Napríklad, keď niekto stratí pas na dovolenke, alebo keď sa rozbijú taniere po babičke.             

Pričom nám má zasvietiť kontrolka?    

Krik, nadávky, manipulácia, klamstvo, intrigy, ohováranie, vyvolávanie pocitov viny, neúcta, fyzické alebo psychické násilie. Zdúvanie a urážanie sa, ponižovanie, citové vydieranie, detské správanie sa dospelých. Alkoholizmus, drogy. Nehovorím, že máte dať hneď ruky preč. Každá rodina má svoju tému. Je však potrebné všímať si, čo si partner doniesol z pôvodnej rodiny a či si uvedomuje, že to robí tiež. A hlavne, či sa s tým aspoň snaží pracovať. Dôležité je tiež vypozorovať, či má svojho otca a mamu v úcte a v rešpekte. Či ich prijíma v láske bez ohľadu na to, aká bola minulosť. Kde nie je úcta, prichádza boj. Ak niekto nedokáže odpustiť a prijať svojich rodičov, zostáva uväznený v roli zraneného dieťaťa. Ak si neustále v sebe nosí krivdu a hnev voči rodičom, bude to bude ovplyvňovať aj jeho partnerský vzťah.

NA ČO DBAŤ PRI VÝCHOVE DETÍ 

Ak si dáme do poriadku naštrbené vzťahy s rodičmi, bude z toho profitovať aj náš vzťah?             

Je to prechod zo zraneného dieťaťa do dospelosti. Žiaľ, niekedy sa deje príliš neskoro a my kvôli tomu zbytočne trpíme vo vzťahoch. Keď uzdravíme vzťah s našime rodičmi, rozhodne sa nám uľaví.

Čo brať pri výchove do úvahy, aby sme zo syna vychovali dobrého budúceho manžela, z dcéry dobrú budúcu manželku?

Syn potrebuje denne tráviť s otcom čas. Vidieť ho, ako funguje v bežnom živote. Otec potrebuje syna podporovať v samostatnosti. Chlapec všetko odkuká. Je super, keď vidí otca pri práci, aj to, že pomôže s domácimi povinnosťami, dokáže zarobiť peniaze, makať, ale aj prejavovať lásku, oddychovať a zahrať sa. Deti všeobecne potrebujú, aby sme im venovali lásku, dotyky, pozornosť a spoločne strávený čas. Potrebujú zdravé a láskavé hranice, pravidlá a poriadok. To je to, čo môže do rodiny priviesť práve otec. Tiež je dobré, aby videli prejavy lásky medzi mamou a otcom.

Čo ak v rodine otec nie je prítomný?

Potom je dôležité jeho rolu nahradiť. Úlohu silného muža môže prebrať dedo, strýko, tréner, učiteľ... Od matky potrebuje syn podporou, nehu, lásku, prístav bezpečia a priestor, kde môže otvoriť svoje srdiečko. Chlapci potrebujú občas aj výzvy, pevnú ruku muža autority. Inak neskôr vyskakujú a hľadajú iných silných vodcov svorky/gangov. Dievčatá potrebujú predovšetkým oceniť a pochváliť, aby sa cítili krásne, hodnotné, dostatočné. Skrátka v poriadku také, aké sú. 

Na čom si dať záležať, aby sme zo syna vychovali láskavého a empatického partnera?

Syn potrebuje od matky lásku, prijatie, nehu. Láskavé dotyky, podporu, bezpečné emočné prostredie. Mnoho mužov si zavrelo svoje srdce, lebo keď ho v detstve otvorili pri matke, bolo to zneužité proti nim. Takto vznikol vzorec, na základe  ktorého sa v dospelosti boja emočne sa otvoriť pred ženou. Matky by si mali dať pozor na prílišné „držanie” syna. Približne okolo šiesteho roku by mali syna  energeticky prepustiť a dovoliť mu, aby sa viac zaujímal o mužský svet.  Tiež sa ma to týkalo. Dnes pracujem s mužmi, ktorí sa od matky stále neodpútali, hoci majú štyridsať či päťdesiat rokov. To sa môže prejaviť v podobe bojov medzi svokrou a nevestou.                

Jedným z veľkých problémov vo vzťahu je aj nezdravá naviazanosť na partnera...

Závislosť je prvá úroveň vzťahu, ktorou sme si prešli takmer všetci v puberte. Niekomu, žiaľ, až do dospelosti ostala. V dlhodobých aj krátkodobých vzťahoch by sme si mali dovoliť chýbať a mať svoj svet. Svojich kamarátov, koníčky, sebarealizovať sa vo svete. Kto očakáva, že ho partner naplní šťastím, bude skôr či neskôr sklamaný. Je potrebné hovoriť o svojich pocitoch. O tom, ako sa cítim, keď na mne niekto visí. Môžete mu pomôcť tak, že sa ho spýtate, čo pre seba skutočne potrebuje on.

KOMUNIKÁCIA VO VZŤAHU

Odborníci na lingvistiku upozorňujú, že štýl komunikácie ženy a muža je úplne rozdielny. Mužský opisujú ako priamku, ženský ako mnohouholník, z ktorého sa vychyľujú odbočky. Čo platí v komunikácii na ženu, čo na muža?

Muž nemá často kapacitu počúvať siahodlhé príbehy a detaily. Žena by mu mala nahlas povedať, či potrebujete niečo vyriešiť, alebo len potrebuje, aby ju vypočul. Muž rád rieši problémy. Keď ho požiadate alebo poprosíte o pomoc, urobí to radšej, ako keď mu zadávate príkazy. Takto sa môže vedľa vás cítiť ako hrdina. Muži nemajú radi, keď k nim žena hovorí ako matka, ktorá mu prikazuje, zakazuje, ponižuje ho, poúča ho alebo sa ho snaží prerobiť.             

Čo by mal, naopak, rešpektovať v komunikácii so ženou, muž?

Ženy sú rady, keď im ako chlapi dokážeme otvoriť srdce, spojíme sa so svojimi pocitmi, emóciami a prestaneme sa hrať na nezraniteľných tvrďákov. Zatvárajú sa, keď vidia, že je muž slabý, neúctivý, nedrží slovo, prehnane argumentuje alebo útočí. Psychologicky vzdelaný muž vie, že žena prechádza cyklom, ktorý sa odzrkadľuje na jej komunikácii, správaní, náladách. V mojich knihách píšem o tom, kedy je vhodné rozoberať so ženou vážne veci a kedy je lepšie odložiť to na neskôr. Keď vidí, že ju niečo trápi, pomôže ju vypočuť. Pri vzájomnom zdieľaní pocitov a vypočutí sa nám uľaví. Viac o tom píšem v knihe Pravda o mužoch.     

NAJČASTEJŠIE NEDOROZUMENIA V KOMUNIKÁCII

Aj pri milujúcom partnerovi môžeme mať pocit, že nás vôbec nevníma. Hovoríte o pravidle „jednej veci“. Ako funguje?

Muži neradi počúvajú od žien príkazy a kritiku. Keď sme u nás doma vymenili príkazy za prosby, zrazu sa zázračne niečo zmenilo. Muž sa rád cíti ako hrdina, žena mu to v prvom rade potrebuje dovoliť. Ak si sama navŕta poličku, odnesie ťažký nákup a vymení olej v aute, nemala by sa sťažovať, že pre ňu nič neurobí.             

Ako vytvoriť atmosféru, v ktorej sa budú obaja partneri na seba sústrediť?              

Dať tomu prioritu, nájsť si vedome priestor a čas. Či už je to prechádza, spoločná obedná káva, večer pri pohári vína. Niektoré páry si na konci týždňa nájdu hodinku pre seba a spoločne vyhodnocujú, čo sa im za uplynulý týždeň páčilo a čo nepáčilo. Čo oceňujú, za čo sú vďační. V mojich knihách píšem o rôznych komunikačných pravidlách a technikách, ktorými sa môžete inšpirovať a nájsť si vlastný spôsob. Taktiež pre mnohých mužov platí, že keď prídu z práce, potrebujú desať – dvadsať minút na to, aby sa dokázali preladiť a vydýchnuť. Až potom prichádza plná pozornosť.

SLOBODA vs. ZÁVISLOSŤ OD PARTNERA

Hovoríte, že žena, ktorá trpí vo vzťahu, musí najskôr zmeniť postoj obete...

Je to o sile nastaviť partnerovi hranice: „Ešte raz ma udrieš a balím kufre.” Je to sila prekonať svoj strach a ak sa partner nezmení, rozísť sa a opustiť zraňujúci vzťah. Pokiaľ má žena v podvedomí vzorce obete, zákonite si pritiahne partnera, ktorý ju v tom iba utvrdí. Ak tieto vzorce v sebe uzdraví, trpieť viac nemusí. Nefunkčné a toxické vzťahy by sa nemuseli diať v takej miere, keby sme sa o týchto veciach učili napríklad na základných školách. Ešte predtým ako vstúpime do vzťahov.

Ako veľmi dôležitý je vo vzťahu náš vlastný pocit slobody?

Najmä u žien je dôležité opustiť model závislosti na mužovi. Nelipnúť na ňom, dokázať sa o seba postarať. Prestať očakávať, že šťastnou ju spraví jedine on. Nastaviť sebe a jemu jasné hranice priestoru, sebarealizácie, času s kamoškami, koníčkov, slobody. Žena si potrebuje jasne vymedziť, koľko času pre seba potrebuje, aby bola spokojná. Nájsť si konkrétne činnosti, ktoré jej pomáhajú žiariť, začať sa viac zaujímať o seba, tráviť čas činnosťami, ktoré ju potešia. Dôležité je neočakávať, že muž na to príde sám. Pokiaľ on chce ísť s kamarátmi na hory, v poriadku, nech ide. Zároveň je však  potrebné pobaviť sa o tom, ako si aj ona dobije baterky, aby mohla byť krásna a žiarivá.

Mali by si partneri jasne nastaviť pravidlá ohľadom trávenia voľného času vo vzťahu?       

To je pre mňa absolútny základ. Potrebujete hovoriť o tom, ako často trávite čas ako rodina a ako partneri na rande bez detí. Koľko času potrebuje každý pre seba, aby si dobil baterky s kamarátmi alebo v samote. Odporúčam minimálne jedno rande s manželom, manželkou za týždeň. Nezabúdajme, že my sami sme vo svojom živote na prvom mieste. Pozor, samozrejme, na prílišné ego a sebectvo. Neprišli sme na tento svet, aby sme robili šťastným iba ostatných. O svoje vlastné šťastie sa potrebujeme aj sami dokázať postarať. 

Článok bol pripravený v spolupráci so Stanislavom Ličkom.