Mama ôsmich detí Nika Macinská: Toto všetko sa zmení, ak si doma dohodnete presné pravidlá
Uplynulý rok bol pre ňu extrémne náročný. Nika Macinská napriek tomu inšpiruje tisícky žien, ako sa doma nezblázniť (nielen) počas korony. Ako aj tie najťažšie dni zvládať s múdrosťou, ľahkosťou a radosťou.
BRATISLAVA 8. februára - Nika Macinská sa venuje poradenstvu v oblasti výchovy a vzťahov. Je mamou ôsmich detí, autorkou troch kníh a blogu Denník mamy 8 detí. Rok 2020 bol pre ňu extrémne náročný. Zažila rozvod, smrť syna a covid-19 s náročným priebehom. Svojou životnou múdrosťou, silou, humorom a pokorou inšpiruje tisícky žien bez ohľadu na pandémiu či ťažké životné obdobie.
KORONA A ZVÝŠENÝ TLAK NA ŽENY
Čo všetko u vás doma zmenila korona?
Vplyvom celého minulého roka, nielen vplyvom korony, sme doma poľavili. Nemusíme stihnúť všetko. Nemusíme mať dokonalý poriadok. Nemusíme nič. Robíme to, čo vyhodnotíme ako dôležité. Nie to, čo sa očakáva zvonku, ale to, čo my ako rodina považujeme za potrebné. Niekedy je namiesto úloh do školy lepšie zahrať si spolu nejakú hru. Namiesto upratovania ísť na prechádzku von. Namiesto pozerania seriálu vyhádzať obsah skrine a prebrať, čo vlastne potrebujeme.... Nemôžeme robiť všetko perfektne. Vedie to k jedinému. K totálnemu vyčerpaniu. Naučili sme sa podávať maximálny výkon, lebo to sa od nás očakáva. Často sme to však my samy, ktoré to od seba čakajú...
AKO ROZDELIŤ ÚLOHY V DOMÁCNOSTI
Pomôže, ak vie žena medzi členov rodiny správne delegovať úlohy?
Jednoznačne áno. Dobré je dať si doma poradu a dohodnúť sa na presných pravidlách. Praktickou pomôckou môže byť spísať si na papieriky všetky povinnosti, ktoré je doma potrebné urobiť. Každý si z nich vyberie to, čo ho baví, čo je ochotný aj schopný pravidelne urobiť. Na koniec zostanú tie, do ktorých sa nechce nikomu. Tie sa rozdelia spravodlivým dielom medzi všetkých. Vyhneme sa tak tomu, že by niekto musel robiť niečo, čo skutočne nemá rád. U nás doma fungujeme na základných povinnostiach: pravidelné denné upratovanie kuchyne, raz do týždňa kúpeľne, vynášanie smetí, vysávanie maximálne raz za týždeň. Nakupujeme len nevyhnutne, ak sa dá tak online. Varenie si striedame, pranie si zabezpečuje každý sám.
AKO SI NÁJSŤ ČAS PRE SEBA
Ako si nájsť čas na seba, keď aj dvadsať minút vyzerá byť často nereálnym luxusom?
Pri malých deťoch je to náročné, zvlášť v tomto pandemickom období. Ak žijete v harmonickom vzťahu, kde ste obaja rodičmi, je zdravé vytvoriť si vzájomne takýto priestor na pravidelnej báze. Pri starších deťoch to ide ľahšie. Vedia sa naučiť, že mama potrebuje chvíľu času sama so sebou. Pochopia to tak, že sa o tom rozprávame. Že aj ony vedia, čo znamená byť sám so sebou. Že to nie je nuda, ako si myslí väčšina detí, ktorým od malička robíme hustý program a ony nemusia vynaložiť takmer žiadnu námahu. Pre také deti je problém pochopiť, čo znamená pre mamu byť sama so sebou. Niekedy sa čas pre seba nedá nájsť. Musíme ho len zaradiť do dennej rutiny tak, že ho posunieme vyššie v rebríčku potrieb. Aj na úkor toho, že niečo iné budeme nutne musieť zo zoznamu vyradiť. Ak však žena nevníma dôležitosť seba samej, čas na seba si „nenájde“.
STRAVA
Ako u vás fungujete s varením? Plánujete stravu na týždeň dopredu?
Dobrý plán šetrí čas aj peniaze. Naučila som sa variť zdravšie a tak, aby to chutilo všetkých členom rodiny. Na príprave jedla sa podieľame všetci spoločne. Striedame sa, zvyčajne sú v kuchyni dvaja, aby to šlo rýchlejšie. Občas chce byť niekto v kuchyni sám, to je v poriadku. Máme radi systém, ale život má prednosť pred systémom. Preto nebazírujem na pláne a systéme na úkor nášho života.
Pred časom ste si preškrtali rozpočet a optimalizovali mesačné výdavky. Na čom viete najlepšie a najrýchlejšie ušetriť?
Na oblečení a doplnkoch v šatníku, na sladkostiach a slanostiach, na hromadení zbytočných vecí. Nemáme to ani kde skladovať. Načo kupovať a potom vyhadzovať? Človek si musí ujasniť, čo skutočne potrebuje. Pomôže klásť si otázky: Prečo to chcem? Akú potrebu si tým napĺňam?
Jedným z najväčších žrútov rozpočtu sú nákupy potravín. Aj tu ste optimalizovali výdavky?
Najviac pomáha jedálniček a podrobný plán nákupu potravín. Máme ho zoradený podľa regálov v obchode, v ktorom nakupujeme. Vyhneme sa tak zbytočnému obzeraniu vecí, ktoré v skutočnosti nepotrebujeme.
Ste zástancom aj rýchlenie efektívneho varenia či studenej večere?
Jednoznačne áno. Rada varím a experimentujem, ale iba vtedy, keď mám čas. Zvyčajne cez víkend. Musím mať na to chuť a náladu. Inak varím zrýchlene. Osvedčené jedlá, ktoré sa dajú urobiť ľahko a rýchlo. Sem tam sa mi podarí experimentovať, no ak sa netrafím a deťom to nechutí, mrzí ma to a oberá o ďalšiu chuť experimentovať. Pochopila som, že s experimentami začínam pre seba a nechám ich ochutnať. Až potom konkrétne jedlo zaradím do jedálnička, ak s tým súhlasí väčšina.
ŠETRENIE V ČASE KORONY
Korona zasiahla mnohým do života aj finančne. Ako sa nezblázniť s bežným mesačným rozpočtom?
Peniaze sú a vždy boli pre mňa stres. Preto si robím tabuľky a plánujem výdavky. Potrebujem to vidieť čierne na bielom. Vidieť výdavky, ktoré sú fixné a pravidelné. Vidieť, kedy musia odísť z účtu a rozložiť si aj ostatné, variabilné, ktoré odhadujem podľa analýzy predchádzajúcich období. Snažím sa vytvárať rezervu na nepredvídané výdavky.
Deti od malička vediete k šetreniu?
Je to podobné ako u nás dospelých. Definujem si, či danú vec potrebujem alebo chcem. Ak chcem, pýtam sa, prečo ju chcem a čo si ňou napĺňam. S deťmi je potrebné rozprávať sa primerane veku, najmenšie na tieto otázky ešte nevedia odpovedať. Ale ak chcú ďalšie autíčko, vyberieme si všetky autíčka, spočítame ich a rozprávame sa o tom, prečo ďalšie autíčko. A čo urobíme s tými, s ktorými sa už nehrajú. Či ich niekomu darujeme alebo ich predáme a za to si kúpime ďalšie.
LOCKDOWN A POBLÁZNENÉ EMÓCIE V RODINE
Lockdown pobláznil aj naše emócie. Častejšie prežívame obavy, úzkosti, nudu, strach... Čo robiť, keď vidíme, že s dieťaťom nie je niečo v poriadku?
Základom je bezpečie. Dieťa potrebuje vedieť, že vám môže dôverovať. Že nebudete hneď mudrovať a poúčať. Že mu dáte priestor a budete počúvať. To sa však učí ešte pred tým, ako má niečo, o čom by sa s vami potrebovalo rozprávať. Deje sa to pri jednoduchých situáciách. Napríklad, keď vám povie, že sa mu nechce ísť v tej chvíli so smeťami. A vy nebudete trvať na tom, že to musí byť hneď, lebo ste povedali. Ak to nebolo dohodnuté dopredu. Tým mu dávate najavo, že na jeho pocitoch nezáleží. Že nezáleží na tom, čo ono chce alebo nechce. Ak takto vyrastá, je ťažké riešiť veci, ktoré prídu neskôr. Nebude vám veriť a chcieť s vami o svojich emóciách hovoriť.
Ako to máte s komunikáciou a zvládaním emócií u vás v rodine?
Rozprávame sa otvorene. Máme to tak už dlho. No minulý rok nás všetkých totálne rozhádzal. Museli sme hľadať nové spôsoby, ako spolu komunikovať. Zažili sme traumy, ktoré sa nedajú len tak prejsť a tváriť sa, že sa nič nestalo. I keď aj to k tomu na chvíľu patrí. Postupne sa vraciame k rôznym situáciám a hľadáme odpovede. Každý sám, aj všetci spolu. Za každou emóciou, za každou reakciou, za každým únikom, či útokom... je niečo. A my sa snažíme to pomenovávať.
Aké rituály vám pomáhajú prekonať toto obdobie?
Ja osobne potrebujem pohyb, dobré jedlo, dostatočný pitný režim a dostatočne spať. Na to všetko som si našla spôsoby, ktoré mi vyhovujú a pomáhajú. Počas uplynulého roka som ich niekoľkokrát musela upravovať a prispôsobovať. Aj to k tomu patrí. Deti to majú podobne a ja rešpektujem spôsoby, ktorými fungujú.
NÁROČNÝ ROK
Predchádzajúci rok bol pre vás výnimočne náročný. Prišli ste o syna, rozviedli ste sa, prežili covid-19 s náročnými príznakmi. Čo pomôže žene, ktorá prechádza extra ťažkým obdobím? Čo pomohlo vám?
Nedá sa to popísať pár vetami. Asi aj preto som napísala knihu Deň za dňom, ktorá má 360 strán. Aj tak tam nie je zďaleka všetko. Pomohlo mi mať svoju záchrannú sieť. Niekoho, o koho sa môžem oprieť. Niekoho, kto nemá potrebu má poúčať a naprávať, kto v tých najnáročnejších chvíľach len je so mnou v mojich „sračkách“. Som zámerne expresívna, je zbytočné zaobaľovať to nejakými krásnymi slovami. Pomohlo mi uvedomiť si, že život plynie zo dňa na deň a že niektoré veci nemám a nebudem mať pod kontrolou. Tiché uvedomenie si Boha a jeho prítomnosti, aj keď všetko kričí, že to nie je fér. Pomohlo mi hľadať svoje rituály, ktoré mi dávajú deň za dňom istotu v neistote.
MALÉ KAŽDODENNÉ RADOSTI
Ako žiť v prítomnej chvíli, tešiť sa z bežných vecí a naučiť to aj zvyšok rodiny?
Mojim deťom ukazujem, aké dôležité je zastaviť sa. Kopec z toho, čo si myslíme, že musíme a že bez nás to nepôjde, v skutočnosti nemusíme. Možno je načase postaviť sa čelom tlaku spoločnosti na výkon. Ak nenapĺňame očakávania šéfa, manžela, mamy... kohokoľvek, neznamená to, že sme neplnohodnotné a zlé. Možno je čas každý deň, každú hodinu a každú minútu si to aktívne pripomínať a nič neodsúvať na potom. Tak si každé ráno dám pekné raňajky a dobrú kávu. Objímem sa s deťmi. Aj s tými veľkými, aj s chalanmi. Ak oni chcú. Každý deň sa rozprávame. Niekedy len tak medzi dverami, inokedy vedieme siahodlhé dialógy. Každý deň nájdem veľa toho, za čo som vďačná. A na to sa pozerám. Neznamená to, že nevidím veci, ktoré nefungujú a ktoré chcem zmeniť. Vidím ich. No dávam si na nich čas. A netlačím sama na seba. Už nie.
Článok bol pripravený v spolupráci so SYRÁRŇOU BEL SLOVENSKO, a.s. a značkou KARIČKA.