Psychoterapeutka o mesiaci bez alkoholu: Každá zmena prináša nové poznanie. Vnímam to ako významný krok pred vznikom závislosti

BRATISLAVA 6. februára - 1. februára odštartovala na Slovensku preventívna osvetová kampaň s názvom Suchý február, ktorá má pomôcť verejnosti preveriť si svoj vzťah k alkoholu a zmeniť zabehnuté návyky, informovala TASR

Nová výzva, ale aj falošné potvrdenie 

Dôvod na konzumáciu alkoholu si takmer vždy nájdeme. Raz je to sklamanie v láske, inokedy narodenie dieťaťa, neskôr zas úspech alebo neúspech v práci. Mesiac bez alkoholu si môže vyskúšať skutočne každý. „Každá zmena prináša nové poznanie. Môže to byť nová výzva, ale aj falošné potvrdenie si, že nemám problém s pitím, čo v konečnom dôsledku racionalizuje postoj k uvoľnenému konzumu alkoholu,“ prezradila pre Dobré noviny Jana Žemličková, riaditeľka sociorehabilitačnej starostlivosti z bratislavskej odbornej špecializovanej liečebne Sanatórium AT.  

Psychoterapeutka sa dokonca stretla aj s teóriou, že ak niekto vydrží 30 dní bez alkoholu, nie je závislý. Padli aj názory, že pivo nie je alkohol alebo to, že kvalitný alkohol je zdravý. „V oblasti závislostí sme do dnešného dňa nespochybniteľní. Stále veríme tomu, že ‚mne sa to nemôže stať‘. Rozhodnutie vyskúšať si mesiac bez alkoholu by som vnímala ako významný krok k ochrane zdravia pred vznikom závislosti, ktorá mimochodom významne absentuje v našej spoločnosti. Vždy totiž bude platiť, že je zdravé nepiť,“ dodala Žemličková.

Kedy môžeme hovoriť o závislosti? 

Ľudia podľa jej slov buď nepijú zo zdravotných či osobných dôvodov, alebo veria tomu, že pijú kontrolovane. „Každý verí viac sebe. Neexistuje dokonca ani ochrana zdravia pred rizikovým pitím. Obyvateľstvo sa pri nej ocitá v chaose, pretože cestu k droge má neustále ustlanú najmä spoločensky – v nejednom prípade aj na roky či desiatky rokov. Závislosť na alkohole je v podstate ochorenie mozgu charakterizované chronickým a progresívnym priebehom s dôsledkami porúch myslenia a správania. Ide v podstate o napĺňanie permanentnej túžby po nadštandardnej odmene, ktorá sa v mnohých kódoch premieňa u človeka na stereotyp a je asociačne viazaná na prostredie, osobnosť a individuálne schopnosti jedinca,“ vysvetlila. 

Príjemný pocit opojenia z alkoholu, ktorý v malom množstve zlepšuje náladu či prináša sebavedomie, je lákavý, no žiaľ, za istých okolností aj smrteľný. „Medzi prvé príznaky patrí poľavovanie v bežných činnostiach, impulzívne zmeny v programe, kolísanie nálady, zmeny v prioritách a podobne. Už vtedy treba zakročiť,“ doplnila. 

Rozhovor nemusí vždy pomôcť 

Keď však blízki vidia, že niekto z ich okolia nadmerne konzumuje alkohol, dopúšťajú sa mnohých omylov. „Naivne si myslia, že dohovor typu - prestaň piť, nekúpim ti alkohol či rozvediem sa s tebou pomáha, no žiaľ, opak je pravdou. Užívateľovi zvyšuje predovšetkým obranný mechanizmus, ktorý v konečnom dôsledku prispieva ku klamstvu, takzvanému utajovanému pitiu alebo v horšom prípade prináša nové argumenty v prospech pitia. Je nereálne očakávať od niekoho, kto pije rizikovým spôsobom, aby bol sám schopný, aj s najlepšie mienenou radou blízkeho človeka, toto odhaliť a rešpektovať. Už pri prvých príznakoch odchýlky od normy radíme blízkym, aby si svoje pocity nenechávali pre seba. Rozhovor s človekom v domácom  prostredí, ktorý sa stáva závislým alebo sa ním už stal, však nemusí vždy pomôcť,“ objasnila. 

Ak sa však situácia nezlepšuje, blízka osoba by mala vyhľadať pomoc odborníka. Cesta do abstinencie podľa slov psychoterapeutky existuje vtedy, keď ju chce hľadať závislý. „Odsúdenie ani ľútosť nepomáha. Potrebuje pocit, že je hodný toho, aby ho mal niekto rád,“ uzavrela Jana Žemličková s tým, že v bratislavskej odbornej špecializovanej liečebni ponúkajú individuálny prístup s programom nielen priamo závislému, ale aj jeho rodine formou párovej či rodinnej terapie, ako aj komplexné následné doliečovanie pre všetky druhy látkových a nelátkových závislostí.