Píšu nám deti, že s pornom začínali v 7 rokoch. Hovorí Pete z NePornu, ktorý bol sám závislý a dnes pomáha ostatným

BRATISLAVA 25. januára - Sám bol závislý na porne – začal zanedbávať kamarátov a školu. Neskôr sa dostavili aj problémy s erekciou. Hoci sa Pete Lupton pokúšal skoncovať so sledovaním pornografie, pomohlo mu, až keď po rokoch vyšiel z anonymity.

Keďže v Česku, ktoré je veľmocou pornografie, prakticky pomoc pre ľudí so závislosťou na porne neexistovala, v roku 2018 založil Projekt NePornu, prostredníctvom ktorého nielenže šíri povedomie o rizikách pornografie, ale zároveň poskytuje ľuďom pomoc. Dnes im do neziskovky píšu desiatky mužov a žien, ale aj veľké množstvo detí.

Prvé stretnutie

Pete sa stretol s pornografiou, keď mal 11 rokov, v časopise, ktorý priniesol kamarát. Dnešná internetová pornografia je podľa neho návykovejšia, pôsobí na viac zmyslov. „Začalo to časopismi, potom prišli cédečka, ale stále to bolo v nejakej obmedzenej miere na rozdiel od súčasnej doby, keď má každý smartfón a môže si zapnúť pornografiu len pár kliknutiami. Dostupnosť je obrovská a sila toho podnetu je natoľko veľká, že sa tomu veľmi ťažko odoláva, hlavne pokiaľ je človek tínedžer,“ myslí si Pete, ktorý v rozhovore pre Dobré noviny hovorí o svojej závislosti, ako sa z nej dostal, ale aj o tom, aký má sledovanie porna vplyv na deti.

Nikto netušil, že by pornografia mohla spôsobovať problém

Vráťme sa ešte do vašich tínedžerských čias. Bolo porno nejakým fenoménom, ktorý ste prežívali so svojimi kamarátmi, rozprávali ste sa o tom, vnímali ste to ako niečo „frajerské“?

Už v tej dobe to bolo medzi chlapcami veľmi „cool“. Nebolo to o tom, že by sme sa o tom rozprávali, ale skôr sme si vymieňali cédečka, bolo to normálne.

Zamýšľali ste sa nad tým, že by vám to mohlo v budúcnosti uškodiť?

Bolo to v dávnej minulosti okolo roku 2000, nikto v tej dobe netušil, že by to mohlo spôsobovať nejaký problém. V Českej republike sa o tom vôbec nehovorilo.

Kedy ste začali vnímať sledovanie pornografie ako problém?

Skoro nikto si neuvedomuje, že má s pornografiou problém alebo že je od nej závislý, pokiaľ nejakým spôsobom nenarazí na informáciu, že niečo také existuje. Pre mňa to bolo v 16-tich, keď som bol na konferencii pre mladých a jeden rečník hovoril o tom, že sám bol na pornografii závislý a akým spôsobom sa s tým vysporiadal, aké problémy mu to spôsobovalo v živote. V tom momente som si spätne uvedomil, že som tiež závislý na porne.

Únik z reality

Môžete bližšie špecifikovať, aké ťažkosti vám to spôsobovalo?

Skrz porno som sa na dievčatá pozeral cez prekrútený pohľad, v podstate som ich videl len ako sexuálny objekt. Ovplyvnilo to spôsob, akým som sa pozeral na sex a ako som o ňom premýšľal. Druhý rozmer bol, že som pri pornografii trávil veľa času, bol som schopný ju sledovať niekoľko hodín denne. Začal som zanedbávať kamarátov, školu…

Čo ste hľadali v pornografii, čo vám nedával vonkajší svet?

Pornografia v kombinácii s masturbáciou prináša veľkú mieru uspokojenia. Hovorí sa, že orgazmus je najväčšia prirodzená obmena, ktorú môžete svojmu telu poskytnúť. V spojení s pornografiou, supranormálnym stimulom, je možné orgazmus dosiahnuť niekoľkokrát denne. Jednak to boli dobré pocity, zároveň to pre mňa pôsobilo ako únik z reality od problémov, ktoré boli v škole alebo potom hlavne v mojej rodine.

A čo intímny život so ženou z mäsa a kostí, bol pre vás dostatočne stimulujúci?

Mne sa to prejavovalo v rámci vzťahu s mojou prvou manželkou v tom, že môj pohľad na sex bol hrozne sebecký, bol o vlastnom uspokojení, zároveň som sa neprestal pozerať na pornografiu. Hoci si veľa ľudí myslí, že keď si nájde sexuálneho partnera, tak s pornom prestane. S prvou ženou sme sa, žiaľ, rozviedli, stále som v tom pokračoval, s novou manželkou som dokonca objavil problémy s erekciou.

Von z anonymity

Kedy ste teda vyhľadali pomoc?

S pornom som sa snažil prestať od 16 rokov. Žiadnu pomoc som nehľadal, pretože v tom čase nebola ani žiadna ponuka. Na druhej strane, za nejakým odborným psychológom som ísť nechcel, vnímal som to ako osobný problém, ktorý si dokážem vyriešiť sám. Pomoc prišla až neskôr, keď som si začal uvedomovať, že je potrebné si vybudovať nejakú podpornú sieť ľudí, kamarátov, s ktorými som o tom mohol otvorene hovoriť. Zároveň zlomový bod bol, že sme si obaja s manželkou priznali, že sme boli závislí od pornografie. Bol to moment, keď sme zrazu vystúpili z anonymity a mohli sme to začať riešiť otvorene.

Myslíte si, že bez manželky by to bolo ťažšie?

Myslím, že áno, lebo by tam stále bola miera tajomstva. Veľa ľudí nám píše, že by sa chcelo zbaviť závislosti od porna, ale partnerovi to nechcú hovoriť. Na jednej strane ich strach chápem, do ničoho ich nenútim, na druhej strane po skúsenostiach či už mojich alebo klientov sa ukázalo, že keď to manželka vie, príjme to a snaží sa partnerovi pomôcť, je to neskutočná pomoc. A hlavne - to, že človek vystupuje z anonymity, je z psychologického hľadiska veľmi silný nástroj na prekonanie akejkoľvek závislosti.

Ako sa zmenila kvalita vášho sexuálneho života, odkedy nesledujete porno?

Je oveľa lepšie mať kvalitný sexuálny vzťah. Vzťahy vnímam vo všeobecnosti ako motor nášho života. Pornografia síce ponúka obrovské uspokojenie, ale potom vrhá ľudí do toho, že sa cítia osamelo, niektorí až úzkostne. Ten vzťah, ktorý máme s manželkou, vnímam, že je veľmi dobrý a kvalitný aj po sexuálnej stránke. Ak sa chce človek zbaviť tých umelých podnetov, realita je oveľa záživnejšia. Toho sexu nie je toľko ako pri porne, ale je to kvalitnejšie. Vzťah sa prehlbuje a o to je sex kvalitnejší.

Závislosť?

Osveta je mizivá. Je problém, že sa ľudia hanbia o tom hovoriť?

Možno to je jeden problém. Je to skôr na osobnej úrovni, keď o tom ľudia nechcú hovoriť. Myslím si ale, že za tým, prečo je osveta slabá, bude viac dôvodov. Stretávam sa s tým, že ľudia neradi počujú, že je to problém. Majú skôr pocit, že im beriete ich obľúbenú hračku, niečo, pri čom sa cítia dobre. Okrem toho, odborníci sa zbytočne bijú o to, či to brať ako závislosť, či je to vôbec problém, to sa, samozrejme, dostáva do médií, ľudia potom len mávnu rukou a povedia, že to pre nich nie je problém.

Okrem toho sa objavuje názor, že pre niektorých je porno problém, ale inak je to niečo normálne, keď to človek používa umiernene. Zároveň to nikto nešpecifikuje, čo je to umiernene používanie. Ono sa to nedá presne upresniť, u každého je miera iná. Keď už človek povedzme obecne sleduje pornografiu niekoľkokrát do týždňa a už to začína nejakým spôsobom ovplyvňovať jeho život, napríklad tak, že sa skrýva a podobne, dalo by sa to charakterizovať ako závislosť. Stretávame sa s tým, že za nami chodia ľudia, ktorých psychológ takmer vysmial, že porno nie je žiaden problém, že ho majú iba obmedziť.

Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb závislosť od porna nie je duševnou poruchou ani závislosťou...

Osobne si myslím, že nie je problém, ako to nazveme, či je to impulzívna porucha správania alebo závislosť. Realita je taká, že pornografia spôsobuje množstvu ľudí problémy v ich živote.

Momentálne sa pornografia nekategorizuje ako závislosť. Musíme si uvedomiť, že tá klasifikácia si už prešla niekoľkými revíziami, poznatky sa vyvíjajú, veda sa vyvíja. Podľa mňa je otázka času, keď bude zavedená aj do oficiálnej klasifikácie. Veľa ľudí poukazuje na to, že pornografia môže byt problém, ale v podstate neexistuje žiadna systematická ponuka pomoci v tejto oblasti. Ako som spomínal, veľké množstvo sexuológov a psychológov nad tým máva rukou a neberie to ako reálny problém. My sme projekt, ktorý tým ľuďom pomáha, vnímame to ako najdôležitejšiu časť práce, hoci aj osveta je dôležitá.

Kto sa na vás obracia? Je to viac mužov?

Prevažne píšu muži. Orientačne, 20 percent našich klientov sú ženy a z toho 50 percent riešia samy seba, druhá polovica rieši svojho partnera. Mám niekoľko úspešných príbehov publikovaných na našom webe. Jeden z nich bol, keď nám písala žena, že jej manžel je závislý od pornografie, že sa to dozvedela a nevedela, čo s tým má robiť, manžel si zablokoval počítač, aby nevidela jeho aktivitu. Pomocou našej e-couchky sa jej podarilo presvedčiť manžela, aby vyhľadal pomoc, boli sme s ním v kontakte. Zo závislosti sa dostal a čo je najdôležitejšie, v ich vzťahu sa podarilo obnoviť dôveru.

1000 hodín porna pred prvým pohlavným stykom

Píšu vám aj deti?

Priemerne sa deti do kontaktu s pornografiou štatisticky dostávajú, keď majú 11 rokov, čiže v 5. triede základnej školy. Píšu nám aj 13-ročné deti s dodatkom, že s pornom začínali v napr. 11-ich, ale aj 7-ich rokoch.

Aký to má na ne vplyv?

Problém je v tom, že detský mozog nie je pripravený na tak intenzívne sexuálne podnety. U detí sa oveľa rýchlejšie vyvíja závislosť alebo kompulzívne správanie. To je jeden aspekt. To, že začínajú s pornografiou oveľa skôr ako s prvým sexuálnym stykom, spôsobuje, že majú nerealistické predstavy o tom, ako vyzerá sex, ako pristupovať k partnerke. Dievčatá majú problém ako vnímať sami seba. Sú výskumy, ktoré ukazujú, že odkedy je internetové porno, niekoľkonásobne vzrástol záujem o plastickú operáciu intímnych oblastí u žien.

Predtým, než vstúpia do prvých reálnych sexuálnych skúsenosti, majú strávené stovky alebo tisíce hodín pri pornografii.

Prejavuje sa to aj na fyzickej úrovni?

Najčastejšie sa objavuje erektílna dysfunkcia. Podľa výskumov až 50 percent mladých mužov vo veku 18-30 rokov trpí poruchou erekcie v dôsledku nadmerného sledovania pornografie. Keď sa pred chlapcom vyzlečie dievča, nepredstavuje preňho dostatočne intenzívny sexuálny podnet, ako tie tisícky žien v pornografii, takže sa ani nevzruší.

A čo ženy?

U nich to, paradoxne, funguje veľmi podobne, hoci sa o tom toľko nehovorí. Pretože u žien nie je poruchu erekcie vidieť, ale veľa žien trpí poruchou vzrušivosti.

Rodičia prenechávajú zodpovednosť na škole

Kde je miesto rodiča v rámci edukácie dieťaťa o pornografii a s ňou spojených rizík?

Miesto rodičov je vo výchove detí primárne. Rodičia to často prenechávajú škole, čo je omyl. Majú primárnu zodpovednosť za ochranu detí v oblasti pornografie. Rodičia si často neuvedomujú, že pornografia je pre deti problém.

Prečo?

Generácia rodičov „40 plus“ v detstve nemala dostupnú pornografiu, možno mala  nejaké časopisy, ťažšie sa im budovala závislosť. Keďže s pornografiou v podobe závislosti nemala taký problém, títo ľudia majú pocit, že ich deti budú na tom rovnako. Lenže dnes sú tie podnety pre deti oveľa silnejšie, ako boli kedysi.

Neuvedomujú si mieru rizika. Druhá vec je, to, že rodičia by mali byť hlavným zdrojom v rámci informácií o sexe a sexualite. Rodičia by sa mali podľa môjho názoru s deťmi v nejakej miere baviť o sexe, povedzme keď majú 5-6 rokov, a postupne ich upozorňovať aj na rizika pornografie. Existuje výborná knižka „Good Pictures Bad Pictures“, ktorá je koncipovaná pre deti od 5-6 rokov, kde je vysvetlené, akým spôsobom môžu rodičia deťom vysvetliť problematiku pornografie. Na našich stránkach sme pre rodičov pripravili aj online kurz, ako chrániť deti, ako ich tým previesť, ako pristupovať k smartfónom a počítačom v domácnosti a ako mať nastavené jasné pravidlá a ochranné programy - a hlavne ako komunikovať.

Kedy sa deti v Česku prvýkrát stretávajú so sexuálnou výchovou?

Stretávame sa s tým, že rodičia s deťmi vôbec nekomunikujú o týchto témach alebo až keď je neskoro. Mám pocit, že sexuálna výchova v školách nie je veľmi organizovaná a je koncipovaná štýlom „ako mať sex a nechytiť sexuálne prenosnú chorobu“ a nie tak, že ako by sme k nemu mohli zdravo pristupovať. „Použi kondóm“, to je celá sexuálna výchova na školách. O pornografii sa povie „je to rozprávka“ a to je všetko.