Epidemiologička: Vakcína neprišla rýchlo, technológie na jej vývoj sú tu 10 rokov. Je absurdné, že o nej musíme ľudí presviedčať

Išlo najmä o izolovanie tej časti z vírusu, ktorá najsilnejšie zapôsobí vytvorenie imunity, čo bol práve ten spike proteín. „Táto vakcína bola podľa mojich vedomostí pripravená už vo februári, resp. tá technológia. Išlo tam len o dokončenie laboratórnej prípravy a o prebehnutie celého klinického skúšania na všetkých tých predpísaných počtoch ľudí, aby sa odsledovali nežiadúce účinky,“ hovorí.

Vakcíny, ktoré máme zatiaľ k dispozícii, sú založené na spomínanej technológii mRNA. „Do tela sa dostáva časť mRNA, čo je messengerová ribonukleová kyselina. To je gén, ktorý kóduje vznik toho typického spike proteínu vírusu. Keď si predstavíme vírus Sars-CoV-2 ako takú guľu, ktorá má špicaté výbežky, tak to sú ten s-proteín,“ hovorí Bražinová.

Prečítajte si tiež: Covid môže mať dlhodobé vedľajšie účinky, vakcína nie, odkazujú vedci

Tretia vakcína od firmy AstraZeneca je založená na inej technológii, ako však vraví odborníčka, bežnému človeku to môže byť jedno, keďže vyvolávajú rovnakú imunitnú odpoveď. Keď sa teda ľudia pýtajú, že ktorou vakcínou sa majú zaočkovať, tak odpovedá, že tou, ktorá bude k dispozícii. „Nie je v tom rozdiel. Čo sa týka účinnosti, sú rovnaké.“

Ako dlho nás ochránia?

Epidemiologička pripomína, že keďže pandémia je tu s nami ešte krátko, veľa vecí nevieme, ani to, ako dlho vydrží postvakcinačná imunita. „Z dostupných vedeckých štúdií sa odhaduje, že táto imunita vydrží niekoľko mesiacov, minimálne zhruba polroka, ale hovoríme o tzv. protilátkovej špecifickej imunite. Keď človek prekoná infekciu prirodzenou cestou, tak protilátková imunitná odpoveď vydrží minimálne 3 až 6 mesiacov, potom hladina protilátok klesá. Ešte neviem, či to tak bude aj po očkovaní,“ vysvetľuje.

Dobrou správou však je, že máme aj tzv. bunkovú imunitu. Vedecké štúdie totiž ukazujú, že s najväčšou pravdepodobnosťou vydrží oveľa dlhšie, pričom je možné, že aj roky. Podľa Bražinovej však vedecký konsenzus ešte nie je – je tak celkom možné, že sa budeme musieť chodiť preočkovávať po istom období.

Dve dávky sú nevyhnutnosť

Minimálne najbližší polrok s nami ostane aj testovanie, keďže istý čas trvá, kým si telo po očkovaní vybuduje imunitnú odpoveď: „Po prvej dávke to trvá minimálne desať dní až 2 týždne, kým sa začnú tvoriť tie protilátky. Maximálnu imunitnú odpoveď dosiahneme až zhruba dva týždne po druhej dávke.“

Prečítajte si tiež: Vedecké zistenie o vakcíne proti covidu. Túto vec pred a po očkovaní určite nerobte

Ak sa človek zaočkuje iba prvou dávkou, jeho imunitná odpoveď nemusí byť dostatočne silná, aby zabránila infekcii. „Tie dve dávky sú nevyhnutnosť. Tak je to vedecky odsledované, že to najspoľahlivejšie funguje,“ upozorňuje a odporúča, aby sa dali zaočkovať aj ľudia, ktorí už ochorenie prekonali – ale až ku koncu obdobia, kedy by mali mať imunitu.

Chýbajúca štátna kampaň

Zo strany štátu zatiaľ chýba kampaň, ktorá by presvedčila nerozhodnutých, aby sa išli očkovať. „Áno, malo to bežať už od novembra. Netrúfam si hodnotiť, prečo to tak nie je. Predpokladám, že je to tým, že proste máme veľa starostí so všetkými možnými aspektmi pandémie – zdravotníctvo na tom momentálne je veľmi zle,“ myslí si Bražinová.

Viac si môžete prečítať na ďalšej strane.