Toto sa stane s mikroténovým vreckom, do ktorého si v potravinách balíte pečivo a zeleninu
Júlia Mekyňová
Júlia Mekyňová

Toto sa stane s mikroténovým vreckom, do ktorého si v potravinách balíte pečivo a zeleninu

Slovenskom sa šíri inšpiratívna ekologická výzva. Malým gestom sa môžete pridať aj vy. Pomôžete zlepšiť kvalitu slovenských riek aj Tichý oceán.

Jednorazové plasty, ku ktorým patria aj mikroténové vrecká, sa už našli v každom kúte zemegule vrátane Mount Everestu či Mariana Trench, v najhlbšom mieste zemského povrchu. — Foto: Unsplash / N.B. Jensen, Pexels / A. Shvets

BRATISLAVA, 15. januára - Jeho dramatický osud by mohol byť predlohou fascinujúcej ekologickej rozprávky. „Narodí“ sa len preto, aby splnilo niekoľko minútovú misiu. Akonáhle doň vložíte pečivo, paradajky, mandarínky, banány, naplní svoje životné poslanie a krátko pred sklonkom života sa pretrhne. Vietor ho odveje a rieka odplaví za oceán, kde sa rozloží na drobné čiastočky, ktoré poškodzujú telá rýb a následne aj človeka.

Mikroténové vrecká a jednorazové obaly ako igelitové tašky či obalové fólie tvoria až 40% plastov, ktoré sa ročne vo svete vyrobia. Každý rok unikne z pobrežia do oceánov približne 8 miliónov ton pastového obalu. Väčšinu prifúkne z pevniny.

Už aj na Mount Evereste

Po tom, čo sa plast dostane do mora, slnko, vietor, vlny, morské prúdy spôsobujú, že sa láme na menšie čiastočky, mikroplasty.  Tie sa dokážu rozptýliť vodnými cestami na celú planétu. Našli sa už v každom kúte zemegule vrátane Mount Everestu či Mariana Trench, v najhlbšom mieste zemského povrchu s hĺbkou 10 994 m pod hladinou severného Tichého oceánu. Vedci ich objavili už v zdrojoch pitnej vody aj  vo vzduchu.

Viete, koľko rokov sa dožíva plast? Mesiace, roky, desaťročia, storočia. Plasty obsahujú často aditíva, vďaka ktorým sú pevnejšie. Ich životnosť môžu v niektorých prípadoch predĺžiť aj na 400 rokov.
Viete, koľko rokov sa dožíva plast? Mesiace, roky, desaťročia, storočia. Plasty obsahujú často aditíva, vďaka ktorým sú pevnejšie. Ich životnosť môžu v niektorých prípadoch predĺžiť aj na 400 rokov. Foto: Unsplash / N.B.Jensen, Pexels / A. Shvets

V čase môjho detstva žilo v našich riekach približne trojnásobné množstvo rýb,“ spomína ichtyológ, profesor Vladimír Kováč. V sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch minulého storočia sa kvalita slovenských riek podľa jeho slov významne zhoršila. „Išlo o žalostný stav, kvalita vody bola vtedy na Slovensku mizerná. Všade vládlo industriálne nadšenie, nerešpektovali sa žiadne environmentálne pravidlá. Najhoršie boli na tom asi rieky Nitra a Ondava, ale aj Dunaj a Zemplínska Šírava, ktorá je nebezpečnými bifenylmi znečistená aj dnes.

Trpia ryby, bobor, vydra

Vedec, ktorý sa v medzinárodnom tíme Joint Danube Survey zaoberá výskumom mikroplastov v rybách z celého Dunaja, považuje za hlavnú príčinu znečistenia nedisciplinovanosť človeka. „Stále v prírode odhadzujeme odpadky. Všetci sme asi videli zábery z priehrady Ružín na východnom Slovensku. Ľudia hádžu smeti ku brehu, budujú nepovolené skládky.

Podľa Mariána Bocáka zo Slovenského vodohospodárskeho podniku plasty rozložené na mikroplasty a nanoplasty sa už natrvalo dostali do nášho životného prostredia. „Zhoršujú kvalitu vody a sú nebezpečné aj pre zdravie vodných živočíchov, hlavne rýb. Trpia nimi aj bobor a vydra.

Čiastočky plastov sa našli už všade, v oceánoch, v moriach, v Antarktíde, v pitnej vode či  vo zvieratách. Foto: Pexels

Riziko pre zdravie rýb aj človeka 

Podľa svetových odborníkov aj ďalších viac ako 700, vrátane ohrozených druhov, druhov zvierat už v sebe obsahujú  nejaký mikroplast. Čiastočky plastov sa našli v krevetách, rybách, mušliach, ktoré putujú na naše taniere. Hoci časti zvierat mikroplasty ublížiť nemusia, u iným môžu zablokovať tráviaci systém, znížiť chuť do jedla a tým zabiť zviera od hladu.

Najnebezpečnejšie podľa Mariána Bocáka je, že „mikroplasty vo vodách viažu na seba ďalšie znečisťujúce látky, napríklad organické látky. A ťažké kovy. Pri konzumácii kontaminovaných rýb a pitnej vody sa tak mikroplasty dostávajú aj do organizmu človeka.“ Slovenský vodohospodársky podnik preto upozorňuje, že jedinou cestou je precíznejšia separácia odpadu a minimalizácia jednorazových plastov. Plastových fľašiek, igelitiek a mikroténových vrecúšok.

Mikroténové vrecko v hlavnej úlohe

Stopku mikroténovým vreckám už dávajú viaceré slovenské potravinové reťazce. V roku 2018  Ministerstvo životného prostredia nariadilo povinný poplatok za ľahké  plastové tašky. Lidl sa  najtenšie igelitky rozhodol vyradiť úplne. Reťazec vyrátal, že vďaka tomu odľahčí životné prostredie o 125 ton plastu ročne.

Kampaň Lidlu s názvom Nenechajme to plávať inšpiruje k zníženému používaniu mikroténových vreciek. Foto: Pexels / A. Shvets

Zatiaľ čo v roku 2010 každý Slovák minul ročne v priemere 466 kusov ľahkých plastových tašiek, v roku 2018 to bolo už len sedemnásť. Koncom roka 2020 prišiel reťazec spolu so Slovenským vodohospodárskym podnikom s ďalšou ekologickou iniciatívou. Kampaň Nenechajme to plávať má znížiť počet mikroténových vreciek počas nákupov.

Podpora slovenských riek a vodných nádrží 

Chceme, aby sa ľudia zamysleli, či vrecko naozaj potrebujú. Veríme, že sa nám podarí otvoriť diskusiu o nadmernom používaní týchto obalov, vzdelávať našich zákazníkov a v konečnom dôsledku znížiť objem používaných jednorazových sáčkov. Súčasťou kampane je aj náš príspevok k čisteniu slovenských vôd,“ vysvetlil Matúš Gála, generálny riaditeľ Lidl Slovenská republika. 

Ak teda vrecko skutočne potrebujete, môžete zaň v Lidli dobrovoľne zaplatiť jeden cent. Reťazec  túto sumu zdvojnásobí a prispeje ňou Slovenskému vodohospodárskemu podniku na čistenie slovenských vodných nádrží a riek. 

Ak vrecko počas nákupu skutočne potrebujete, môžete zaň dobrovoľne zaplatiť jeden cent. Lidl sumu zdvojnásobí a prispeje ňou Slovenskému vodohospodárskemu podniku na čistenie slovenských vodných nádrží a riek.
Ak vrecko počas nákupu skutočne potrebujete, môžete zaň dobrovoľne zaplatiť jeden cent. Lidl sumu zdvojnásobí a prispeje ňou Slovenskému vodohospodárskemu podniku na čistenie slovenských vodných nádrží a riek. Foto: Unsplash / M. Spiske, Lidl

Malé gesto slovenskej pomoci tak pocíti naše životné prostredie, aj Tichý oceán, kam plasty z celého sveta odnáša prúd vetra a riek. „Výsledkom je hromadenie plastov v Tichom oceáne. Plastový odpad sa zhromažďuje v konkrétnych oblastiach, napríklad v Great Pacific Garbage Patch. Nájdete v ňom dokonca ostrov plný plastového odpadu, ktorý má rozlohu dvojnásobku Texasu,“ upozorňuje profesor Vladimír Kováč.  

Ostrov z plastu v Tichom oceáne

Neslávne slávny neobývaný ostrov Henderson Island v súostroví Pitcairnne leží zhruba polceste medzi Čile a Novým Zélandom . Na bielych pieskových plážach sa tu kopí približne osemnásť miliónov ton plastového odpadu, napríklad aj z Ruska, Spojených štátov, Južnej Ameriky, Číny aj Japonska.

Najväčší medzinárodný výskum kvality ekosystému na Dunaji

Joint Danube Survey 2019 spája medzinárodný vedecký tím, ktorý už štvrtýkrát (každý šiesty rok) skúma kvalitu vody a ekosystému na území od Nemecka  až po Čierne more. Profesor Vladimír Kováč vedie výskum mikroplastov v tráviacom ústrojenstve rýb. „Skúmame dva druhy rýb, jednou je býčko čiernoústy, druhou belička európska. Býčko žije pri dne, belička pri hladine.“ Hoci COVID-19 výskum spomalil, vedci majú napriek  tomu už prvé výsledky. V rybách objavili vláknité mikroplasty pochádzajúceho z nášho oblečenia a mikroplasty z polyetylénu, teda plastových tašiek a plastových fliaš. 

Dnes už podľa ichtyológa nenájdeme na svete oblasť s rybami, ktoré by neobsahovali mikroplast. „Mikroplasty boli už zistené aj v rybách pri pobreží Antarktídy. Ryby ich prijmú v potrave a hromadia  sa im v tráviacej sústave. Pri varení halászlé ich v jedle potom prehltneme aj my. Vyhneme sa im, ak konzumujeme podkovy zo svaloviny alebo filety. Mikroplasty boli už zistené žiaľ aj v pitnej vode a v potravinách ako je chlieb.

Mikroplasty sa našli už v každom kúte našej planéty, v každom mori, oceáne, dokonca aj pri pobrežiach Antarktídy.
Mikroplasty sa našli už v každom kúte našej planéty, v každom mori, oceáne, dokonca aj pri pobrežiach Antarktídy. Foto: Pexels / L. Wanda, Unsplash / D. Woodhouse

Najnebezpečnejšie pre zdravie rýb aj človeka je podľa profesora Kováča práve nanoplast. „Dokáže preniknúť do buniek aj do mnohých orgánov. Bunky by si s nimi mali vedieť poradiť. Sú to však pre ne neznáme molekuly. Hoci zatiaľ štúdie o pôsobení nanoplastov na zdravie človeka nemáme,  odborníci upozorňujú na možné riziká, ktoré sa môžu v budúcnosti objaviť.

Testy francúzskych vedcov potvrdili napríklad poškodenie pečene a buniek a zmeny v reprodukčných systémoch u ustríc. Následkom plastov môžu produkovať menší počet vajíčok. 

Sila vplyvu jedného človeka 

Tomáš Ščepka je vodák, ktorý trávi voľný čas trávi pri vode. „Rieky sú ako tepny krajiny, pretože do nej privádzajú život. Majú však aj jednu nevýhodu, sú zberačmi a prenášačmi odpadu. Naším správaním dokážeme tak ovplyvňovať komunity nachádzajúce sa nižšie po prúde rieky. Každý z nás potrebuje pristupovať zodpovedne minimálne k rieke a vodám vo svojej lokalite. Čím lepšie miesto okolo seba poznáme, tým nám na ňom viac záleží a chránime si ho. To bol aj môj primárny cieľ, ukázať ľuďom slovenskú lokalitu Dunaja,“ hovorí. „Preto som si vyrobil loďku z odpadkov a symbolicky splavil tento úsek Dunaja.“

Vodák Tomáš Ščepka si zostrojil loďku z plastového odpadu a preplavil ňou slovenskú časť Dunaja. Akciou chcel upozorniť na to, že konanie každého jednotlivca sa ráta.
Vodák Tomáš Ščepka si zostrojil loďku z plastového odpadu a preplavil ňou slovenskú časť Dunaja. Akciou chcel upozorniť na to, že ekologické konanie každého jednotlivca sa počíta. Foto: Archív T. Ščepku

Podľa Tomáša sa ráta každá zmena návyku. „Jednotlivec sa dokáže vysporiadať so znečistením na malej ploche našej planéty. Ak sa však zorganizujú viacerí jednotlivci, napríklad na dedine, dokážu v priebehu dvoch víkendov značne zlepšiť situáciu s odpadkami. Zvyšné víkendy v roku sa tak môžu tešiť z krajšieho prostredia." Problémom je podľa neho udržateľnosť.

Preto je potrebné takéto aktivity opakovať každý rok. Tu tiež môže pomôcť jednotlivec - motivátor, ktorý inšpiruje svojimi aktivitami neaktívnych ľudí navôkol. Faktom je, že v najbližších desaťročiach bude počet obyvateľov našej  planéty stále pribúdať. Téma odpadov bude stále pálčivejšia. Hoci ju nikdy úplne nevyriešime, môžeme ju zmierniť svojim uvedomelým správaním.“

Ekologické vrecká zo záclony 

Vlastné vrecká z textílií si môžete kúpiť, alebo ušiť zo zvyškových látok vrátane záclony.
Vlastné vrecká z textílií si môžete kúpiť, alebo ušiť zo zvyškových látok vrátane záclony. Foto: Pexels / M. Spiske, Cottonbro

Denisa Knotková radí ušiť si vlastné vrecká z textilu. V chránenej dielni Pezinská dielnička  sa výrobe ekologických variant venujú už niekoľko rokov.

Skúšame upcyklovať väčšinu textilu. Najčastejšie a najradšej pracujeme s vyradenými záclonami a tričkami. Záclona ako jediná textília sa nedá ďalej priemyselne spracovať. Putuje rovno do spaľovne. Preto je výborné, ak jej dáme druhú šancu v podobe nákupných vreciek na ovocie a zeleninu. Ďalej upcyklujeme staré tričká. Vyrábame z nich tričkovlnu a využijeme ju ako šnúrky do vreciek,“ hovorí Denisa Knotková.

Nemusíme zmeniť celý svet, stačí, ak sami zmeníme aspoň niečo vo svojom správaní. Napríklad obmedzíme mikroténové vrecká, ktoré sa dajú nahradiť inými, ekologickejšími formami.
Nemusíme zmeniť celý svet, stačí, ak sami zmeníme aspoň niečo vo svojom správaní. Napríklad obmedzíme mikroténové vrecká, ktoré sa dajú nahradiť inými, ekologickejšími formami. Foto: Unsplash / D. Dufour

Mikroténové vrecko je geniálny produkt, ktorý sme ako ľudstvo vyvíjali storočia. I keď váži len jeden gram, dokážeme v ňom odniesť niekoľko tisíc násobne väčšiu hmotnosť. To ma fascinuje, hovorí Tomáš Ščepka. „Viem však, že mikroténové vrecko nie je kompatibilné s prírodou. Preto som si dal do roku 2021 záväzok, že používanie plastových vreciek výrazne obmedzím.“ 

Podľa profesora Kováča je dôležité, aby „sme sa okrem individuálnych záväzkov zaujímali o problematiku životného prostredia aj ako spoločnosť. Aby sa stala aj ústrednou témou politiky. Životné prostredie máme iba jedno. Nedá sa vymeniť ako mikroténové vrecko. A od tohto prostredia závisí naše zdravie a kvalita života.“  

Článok bol pripravený v spolupráci s Lidl. 

Ako si ušiť vreká zo záclony podľa Denisy Knotkovej. 1. Zvyšky záclon nastriháme na potrebnú veľkosť vreciek. 2. Ušijeme. 3.	Staré tričká využijeme na šnúrky. 4.Ušité vrecká očistíme od nitiek, obrátime a navlečieme šnúrky.
Ako si ušiť vreká zo záclony podľa Denisy Knotkovej. 1. Zvyšky záclon nastriháme na potrebnú veľkosť vreciek. 2. Ušijeme. 3. Staré tričká využijeme na šnúrky. 4.Ušité vrecká očistíme od nitiek, obrátime a navlečieme šnúrky. Foto: Archív D. Knotkovej

Už ste čítali?

Uznávaná virologička: Prekonali ste covid-19? Toto by ste mali…

Vyšiel vám pozitívny test na covid-19? Prekonali ste ochorenie s miernymi…

Cestovateľ Tomáš: Naozaj dávate rodičov do starobinca? Pýtali…

Cestovateľ Tomáš Benedik z východného Slovenska má veľa…

Rómka Dominika študuje v Anglicku na prestížnej univerzite:…

Rodičia ju už od detstva podporovali v štúdiu. Dnes je druháčkou na University…

Najradostnejší kvetinár v Bratislave. Patrik s Downovým syndrómom…

Lekári Danku a jej manžela presviedčali, aby dali syna s Downovým syndrómom…

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…