Dobré noviny
Vedci zo Slovenskej akadémie vied budú pracovať na európskom projekte SIMBA
TASR
TASR

Vedci zo Slovenskej akadémie vied budú pracovať na európskom projekte SIMBA

Predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Šajgalík
Predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Šajgalík — Foto: TASR/Lukáš Grinaj

Svojím výskumom prispejú k vývoju novej generácie vysokovýkonných, bezpečných, udržateľných a cenovo dostupných batérií pre stacionárne uskladnenie energie.

Bratislava 14. januára (TASR) - Od štvrtka štartuje európsky projekt SIMBA, ktorého súčasťou sú aj vedci z Ústavu anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied (SAV). Svojím výskumom prispejú k vývoju novej generácie vysokovýkonných, bezpečných, udržateľných a cenovo dostupných batérií pre stacionárne uskladnenie energie.

Projekt SIMBA je zároveň príspevkom k vytvoreniu Národného batériového centra na Slovensku. TASR o tom informovala Katarína Gáliková z referátu pre komunikáciu a médiá SAV. Systémy skladovania energie, najmä batérie sú kľúčovými technológiami pri prechode na uhlíkovo neutrálnu spoločnosť.

Obavy vedcov

Z dôvodu rastúceho trhu s elektromobilmi sa lítium-iónové batérie vyrábajú v čoraz väčšom rozsahu. SAV konštatuje, že to vedie k obavám o budúcnosť a dlhodobú dostupnosť kritických surovín používaných v týchto batériách. Cieľom medzinárodného projektu SIMBA je vývoj nových batérií na báze sodíka pre udržateľné skladovanie elektrickej energie produkovanej solárnymi alebo veternými elektrárňami.

„Projekt SIMBA je silným podporným projektom Národného batériového centra. Reagujeme v ňom aj na jednu z podmienok výzvy, ktorou bolo vyvinutie batérie s využitím zdrojov dostupných v Európe a práve sodík je tým prvkom, v ktorom vidíme budúcnosť," povedal predseda SAV Pavol Šajgalík.

Čo je úlohou?

Partnerom medzinárodného konzorcia je aj Ústav anorganickej chémie SAV. Úlohou vedcov je vývoj nových anód. „Spolu s kolegami z Nemecka a zo Švédska vyvíjame anódy na báze keramických materiálov a tvrdého uhlíka. Zároveň budeme skúmať a charakterizovať vznikajúce fázy, ktoré znižujú účinnosť a degradujú životnosť batérií, aby sme ju predĺžili a tiež zvýšili počet nabíjacích cyklov,“ spresnil Zoltán Lenčéš z oddelenia keramiky na Ústave anorganickej chémie SAV.

Projekt združuje vedecké inštitúcie a firmy z Nemecka, Spojeného kráľovstva, Švédska, Nórska, Francúzska, Holandska, Ukrajiny a Slovenska. Bol podporený sumou 7 300 000 eur z grantového programu HORIZONT 2020 a bude trvať do roku 2024.

Už ste čítali?