Vedec Čekan: Tvrdý lockdown tu nemáme. Plošné testovanie, tak ako ho plánujeme, nemá teraz zmysel

Vedec sa vyjadril aj k problému niektorých antigénových testov. Tvrdí, že v dobe, keď sa testy vrátane tých neslávne známych značky Rapigen nakupovali, používali sa v nemocniciach na symptomatických pacientoch, čiže na ľuďoch, ktorí mali veľa virálnej nálože. Iné informácie k dispozícii neboli, pričom Slovensko ich išlo použiť na niečo iné.

„Zrazu netestujete len chorých, ale testujete chorých, chorých bezpríznakových a zdravých. Niektoré testy na to nie sú pripravené. To kritérium nákupu bolo, aké bolo. Realita je taká, že nie všetky dobre zareagovali v tom plošnom testovaní," vysvetľuje. Dodáva, že my sme tam boli testovaní značkou SD Biosensor, ktorá spoločne s testami Abbott, ktoré sme tiež kúpili, vo validačných testoch patria medzi tie najlepšie.

O Pavlovi Čekanovi:

Pavol Čekan pochádza z Prešova, zo Slovenska odchádzal v roku 1998. „Prvý rok som strávil v Londýne. Bol to čas, keď sme neboli ani súčasťou EÚ a na to, aby človek mohol študovať a v podstate legálne pracovať a žiť v zahraničí, potreboval pracovné povolenie. Vtedy bolo naozaj ťažké pre Slováka niečo také mať. Naďabil som práve na Island a na veľmi dobrých ľudí, ktorí mi poradili, aby som ho skúsil práve kvôli štúdiu na VŠ a pracovnému povoleniu," povedal pre Dobré noviny.

Mal 19 rokov a ako hovorí, bolo pre neho celkom ľahké skúsiť niečo nové. „Pamätám si ten prvý deň, keď som priletel do Keflavíku a išli sme autobusom do Reykjavíku. Zrazu som uvidel tie lávové polia a tak – úplne iná flóra, úplne iný reliéf krajiny. Potom sme prišli do Reykjavíku a videl som nápisy na obchodoch v islandskom jazyku, ktorý je pre cudzinca veľmi ťažký. Prvý mesiac som nevidel slnko, pretože bolo zamračená a stále pršalo. Začiatok na Islande bol veľmi zvláštny, ale mal som šťastie na ľudí, na prácu a na to, že ten jazyk mi nakoniec celkom sadol a naučil som sa ho relatívne veľmi rýchlo.“

Prečítajte si tiež: Veľké uznanie pre našu vedu. Slovenský test na covid patrí medzi najlepšie v Európe

Začínal na medicíne

Začal som na medicíne, potom ale prešiel na biochémiu a neskôr išiel aj na doktorandské štúdium. „To bola biochémia nukleových kyselín, čiže som študoval štruktúry DNA a tak ďalej, čo všetko využívam teraz pri PCR testoch. Všade som musel tú islandčinu výrazne používať, dokonca som na katolíckej škole učil chémiu a fyziku,“ s úsmevom dodáva.

Prečo sa vrátil?

Na Islande strávil desať rokov, potom odišiel do USA. Zlom nastal až v roku 2015, keď už bol po štvorročnom pôsobení na Rockefellerovej univerzite v New Yorku a končil aj pôsobenie v Národnom onkologickom inštitúte vo Washingtone. „Dosť ťažko som ochorel a mal som neurologickú chorobu. Veľa som tak premýšľal, čo s tým životom – či naozaj pokračovať ďalej v Amerike. Mali sme už dve deti, tretie na ceste. Začal som prvýkrát uvažovať,“ spomína Čekan. Vtedy sa rozhodli s kamarátom založiť firmu MultiplexDX, hoci mal viacero zaujímavých ponúk.

Na Slovensko sa vrátil v roku 2017. „Zdalo sa mi to aj byť ako dobrá výzva pre mňa - preniesť biomedicínsku a biotechnologickú firmu na Slovensko a uspieť v tomto ekosystéme, alebo byť ten pionier, ktorý ten ekosystém dokáže pozdvihnúť a dokáže niečo vybudovať na zelenej lúke," vysvetľuje svoje pohnútky.

Pomohol veľký európsky grant

Firma MultiplexDX, ktorú zakladal, sa zviditeľnila aj tým, že vyvíja PCR testy na nový koronavírus a množstvo ich aj darovala. Ako tvrdí, majú šťastie. „Pred pandémiou sme boli firma, ktorá bola veľmi silná vo vývoji diagnostických metód pre onkológiu. Koncom roku 2019 sme získali veľký európsky grant, takmer 3 milióny z Bruselu, ako prvá slovenská firma v plnej výške. To nám dopomohlo, že sme mohli rozšíriť stavy vedcov v rámci našej firmy. Mnohí z nich sú prakticky navrátilci zo zahraničia. Zároveň sme mali oveľa lepšiu finančnú kondíciu,“ hovorí Čekan.

Situácia však nebola úplne ružová. Aj napriek pomoci Nadácie ESET vraj vývoj prvých testov nebol ziskový, práve naopak – nestačilo to ani na výrobné náklady. „Koniec roka bol už celkom dobrý v tom, že naozaj prišli aj komerčné predaje – samozrejme, neboli to nejaké veľké čiastky, ale pre firmu ako sme my, ktorá sa stále cíti byť vedecko-výskumná a nie úplne komerčný subjekt, sme na tom stále dobre," myslí si.

Čekan dodáva, že je to akoby niekto nad nimi držal ochrannú ruku - aj vďaka tomu môžu pokračovať aj v onkologickom výskume. Objednávky mali z rôznych krajín z Maďarska či Česka, no rokujú aj so Saudskou Arábiou a Kanadou.

Prečítajte si tiež: Sociológ Vašečka: Máme tvrdiť, že Matovič to robí dobre? Nerobí, vedci stále ponúkajú pomoc, no je odmietaná

Základný pilier úspešnej krajiny

Veda a výskum sú podľa neho jedným zo základných pilierov úspešnej krajiny a spoločnosti, pričom by sme ich mali podporovať a stavať na nich. Veda totiž prináša nielen výsledky, ktoré vieme uchopiť v každodennom živote, ale aj fakty - a tie sú pravda, tvrdí biochemik.

Dodáva, že štáty, ktoré investujú do vedy, neinvestujú preto, že sú bohaté: „Oni sú bohaté preto, že investujú do vedy. To je možno pre niektorých ťažké na pochopenie, ale naozaj, investícia do vedy sa oplatí. Vidia to škandinávske krajiny, vidí to Nemecko, vidí to USA a vyspelý západný svet vôbec.“

Viac sa môžete dozvedieť na ďalšej strane.