Pred 200 rokmi sa narodil velikán Janko Matúška. Vďaka nemu máme hymnu
Básnik a spisovateľ, autor textu slovenskej hymny Janko Matúška patril k popredným príslušníkom generácie štúrovcov.
Keď v decembri 1843 zakázali Štúrovi pre jeho politické aktivity prednášať a nakoniec musel zo školy aj odísť, rozhodlo sa 22 študentov, medzi nimi aj Matúška, na protest opustiť bratislavské lýceum. Svoj smútok a hnev z tejto udalosti opísal v básni Nad Tatrou sa blýska, s pôvodným názvom Ponad Tatrou blýska, vznikla na Silvestra v roku 1843.
Báseň na motívy ľudovej piesne
Báseň napísal na nápev ľudovej piesne Kopala studničku, pozerala do nej. Burcujúce slová básne prvýkrát spievali Štúrovi študenti v čase protestného odchodu z Bratislavy do Levoče (5. a 6. marca 1844), kde sa malo formovať Mladoslovenské hnutie. Neskôr sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže.
V marci 1844 zložil Matúška v Tisovci kandidátske skúšky. V polovici roku 1844 sa vrátil na rodnú Oravu, kde až do roku 1848 pôsobil ako vychovávateľ v oravských rodinách. Jeho dramatická tvorba z tohto obdobia Siroty (1846) a prozaická tvorba, Zhoda liptovská (1848) však nedosiahla umeleckú úroveň jeho poézie.
Organizoval národnooslobodzovacie hnutie
V rokoch 1848-1849 Matúška organizoval slovenské národnooslobodzovacie hnutie. Od roku 1851 začal pracovať v štátnej službe. Bol správcom kancelárie súdu v Dolnom Kubíne, neskôr vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej. V roku 1851 sa oženil s meštiankou Žofiou Veselovskou z Námestova.
Manželský zväzok však nebol harmonický. Mrzutosť z nenaplneného súkromného, ale i pracovného života, sklamanie z neúspechu revolúcie nepriaznivo vplývali na jeho psychiku. Podľa dobových svedectiev podľahol hazardu a začal navštevovať kasína. V roku 1875 Janka Matúšku predčasne penzionovali.
Bez finančných prostriedkov a na následky ťažkej choroby zomrel 11. januára 1877 vo svojom rodisku, na milovanej Orave. Na jeho hrobe v Dolnom Kubíne stojí: Svoji svojmu!
