Slovenskí odborníci na triedenie odpadu: Našli spôsob, ako naučiť ľudí triediť odpad naozaj účinne
Júlia Mekyňová
Júlia Mekyňová

Slovenskí odborníci na triedenie odpadu: Našli spôsob, ako naučiť ľudí triediť odpad naozaj účinne

Anonymita v nás posilňuje šlendriánsky prístup k triedeniu odpadu. Je rozdiel, či ho vynášame do spoločného kontajnera alebo ho vo vreci vyložíme pred svoj dom. To, čo vyhadzujeme, vyzerá v oboch prípadoch odlišne.

Výsledky analýzy pozitívne prekvapili: do vriec vyhadzujeme o 20 % lepšie vytriedené plasty ako do kontajnerových hniezd. — Foto: Pexels/M. Buonarroti, NATUR-PACK

BRATISLAVA 5. januára - Čo by ste robili inak, keby by ste vedeli, že vás nikto nevidí? Podľa psychológov každý z nás skrýva v sebe dve rôzne Ja. Naše verejné Ja je zošnurované pravidlami, ktoré dodržiavame, keď naše konanie sledujú ostatní. Naše súkromné Ja dostáva priestor a voľne dýcha až vtedy, keď nie sme pod drobnohľadom nikoho iného.

Vrecia vs. kontajner

Zaujímavý psychologický fenomén potvrdzujú aj výsledky viac ako  osemdesiat analýz úrovne triedenia odpadov, ktoré po celom Slovensku uskutočnila organizácia NATUR-PACK. Aj preto sa v lete 2020 zúčastnila pilotného projektu, ktorý mal potvrdiť skúsenosti z iných samospráv a napomôcť k zodpovednejšiemu triedeniu v domácnostiach so zavedením zberu formou vriec.

V siedmich vybraných mestských častiach Bratislavy zaviedol Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy v spolupráci s OLO a NATUR-PACK takzvaný vrecový zber. Znamená to, že v obytných zónach rodinných domov už ľudia nevynášajú plasty a papier do žltého a modrého kontajnera, ale zbierajú ich do modrých a žltých vriec. Tie podľa rozpisu vyložia pred dom v konkrétny zberný deň.

Viac ako tri štvrtiny bratislavských domácností v analýze potvrdilo, že systém zberných vriec je pohodlnejší ako kontajnery.
Viac ako tri štvrtiny bratislavských domácností zapojených do pilotného projektu v analýze potvrdilo, že systém zberných vriec je pohodlnejší ako kontajnery. Foto: Freepik, NATUR-PACK

Do prvej etapy sa zapojili obyvatelia Starého Mesta, Petržalky, Podunajských Biskupíc, Vrakune, Vajnor, Devínskej Novej Vsi a Devína. 

Vďaka novému prístupu zmizli zo spoločných kontajnerových hniezd kopy hromadiaceho sa odpadu, ktorý pribúda na zemi, keď sú kontajnery plné do prasknutia.

Do vriec triedime poctivejšie

Najväčším benefitom je však podľa informácií NATUR-PACKu „lepšie vytriedená surovina“. 

„V zberných hniezdach v mnohých častiach Bratislavy sledujeme opakované hrubé porušovanie pravidiel triedeného zberu. Výsledkom je potom nekvalitne vytriedený materiál,“ hovorí Marek Brinzík zo spoločnosti NATUR-PACK. Vrecový zber má podľa neho viacero predností. Jednou z nich je, „že ľudia vo svojich domácnostiach triedia svedomitejšie a vytriedený odpad je podstatne čistejší ako pri kontajnerovom zbere. A iba kvalitné triedenie je predpokladom lepšej recyklácie.“

To, že do vrecového zberu triedime odpad poctivejšie, potvrdili aj výsledky analýzy, ktorú realizoval magistrát v spolupráci s OLO a s NATUR-PACK. Jej cieľom bolo zistiť, či kvalita triedenia odpadov systémom „door to door" bude v porovnaní s kontajnerovým zberom naozaj lepšia.

O 20 % čistejšie výsledky

Výsledky? Kým do žltých kontajnerov „na plasty“ hádžeme takmer 32 % nesprávnych odpadkov, nečistoty (t. j. odpady, ktoré tam zásadne nepatria) v žltých vreciach dosahujú len necelých 11 %. 

V prípade modrých vriec, do ktorých sa zbiera papier a lepenka, dosiahla hodnota nečistôt len 4 %. Zatiaľ čo miera znečistenia modrých kontajnerov v Bratislave stúpa až na 17.5  %.  

Jedným z dôvodov, prečo je podľa M. Brinzíka vrecový zber čistejší, je aj to, že odpadá anonymita kontajnerového zberu. „Zberné hniezda sú často zneužívané na odhadzovanie akýchkoľvek odpadov. Veľmi často pri nich vznikajú lokálne tzv. čierne skládky odpadov, kde občania nezákonne hromadia rozmanité druhy odpadov (často z obhospodarovania záhrad alebo po rekonštrukcii domov a bytov), ktoré by mali po správnosti odovzdávať na zbernom dvore.“

Zmena od zberných hniezd na vrecový zber zmenil k lepšiemu aj Lovinského ulicu v bratislavskej Petržalke.
Prechod zo zberných hniezd na vrecový zber zmenil k lepšiemu aj Lovinského ulicu v bratislavskom Starom Meste. Foto: NATUR-PACK

Navyše, podľa Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, v analýze takmer 77 % opýtaných domácností uvádza, že systém je pohodlnejší ako zberné hniezda a 85,4 % je presvedčených, že ľudia takto triedia lepšie,“ uviedlo mesto.

Do žltých miest na plasty môžeme v Bratislave vyhadzovať aj plechovky, kovové a hliníkové obaly.
Do žltých vriec na plasty môžeme v Bratislave vyhadzovať aj plechovky, kovové a hliníkové obaly. Foto: Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy

V priebehu roku 2021 sa do vrecového zberu z rodinných domov zapojí všetkých sedemnásť bratislavských mestských častí, čo predstavuje približne 23 500 domácností. Na Slovensku tak pôjde o najväčší tzv. „DOOR to DOOR“ systém zberu triedených odpadov z domácností.

Článok bol vytvorený v spolupráci s NATUR-PACK. 

Už ste čítali?

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…

Mamou v dobe covidu: Nevedeli sme, čo nás čaká. Slovenky priznali,…

Strach o seba, aj dieťatko. Mamy musia s príchodom nového člena rodiny…

Chlapcov hnevá pri šachu aj futbale. Talentovaná rómska šachistka…

Šachistka Agátka Berková dokonca remizovala s ruským šachovým…

Uznávaná virologička: Prekonali ste covid-19? Toto by ste mali…

Vyšiel vám pozitívny test na covid-19? Prekonali ste ochorenie s miernymi…

Cestovateľ Tomáš: Naozaj dávate rodičov do starobinca? Pýtali…

Cestovateľ Tomáš Benedik z východného Slovenska má veľa…

Rómka Dominika študuje v Anglicku na prestížnej univerzite:…

Rodičia ju už od detstva podporovali v štúdiu. Dnes je druháčkou na University…

Najradostnejší kvetinár v Bratislave. Patrik s Downovým syndrómom…

Lekári Danku a jej manžela presviedčali, aby dali syna s Downovým syndrómom…

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…