Uznávaný odborník na výživu radí: V zime nedám dopustiť na kyslú kapustu. Mrazenú zeleninu odsudzujeme neprávom

BRATISLAVA 27. decembra - Za ktorú zeleninu a ovocie vyhadzujeme v zime zbytočne peniaze? Ktorú by sme, naopak, mali počas epidémie koronavírusu konzumovať každý deň? Radí odborník na bezpečnosť potravín a zdravú výživu, MVDr. Jozef Klíma.

Zimné mesiace s nedostatkom slnka, čerstvej zeleniny a ovocia zvyknú preveriť našu imunitu. Čo by sme mali dodávať nášmu telu vo vianočnom období? 

Všetko, čo našu imunitu posilní. Aktuálna situácia je vážna. Ľudia so slabým imunitným systémom mávajú veľmi ťažký priebeh infekcie COVID-19. Za elixír zdravia špeciálne v zimnom období považujem voľne dostupné probiotické kultúry. Dokážu rýchlo a účinne naštartovať a podporiť náš imunitný systém. Na trhu ich je veľké množstvo, najnovšie výskumy však potvrdzujú, že najúčinnejšie výživové doplnky s probiotikami obsahujú tridsať miliárd a viac jednotiek CFU. To je ideálna odporúčaná terapeutická denná dávka.

Môžeme probiotiká získať aj z bežných mliečnych výrobkov?

Na trhu máme kvalitné slovenské probiotické mlieko. Obsahuje osem pôvodných patentovo chránených mliečnych kultúr  a potrebnú dávku tridsať miliárd probiotických jednotiek. Ďalšia slovenská mliekareň začala tento rok vyrábať špeciálne jogurty gréckeho typu bez konzervantov, stabilizátorov a chemických prímesí. Toto je pravá, hodnotná jogurtová kultúra. Naše telo dokáže profitovať len z čistého, „živého“ jogurtu. Prospešné laktobacily, ktoré obsahuje, dokážu preniknúť cez črevnú stenu do organizmu. Konzervačné látky a modifikované škroby vo väčšine jogurtov ich vstrebávanie zhoršujú.

Obyčajné acidofilné mlieko nestačí?

Tradičné kyslé mlieko je hodnotná probiotická potravina, neobsahuje však komplexný probiotický reťazec. To dokážu v plnej miere len výživové doplnky.

Aké ďalšie výživové doplnky odporúčate pridať k strave v zimnom období?

Zinok a selén, vitamín K2, A, tisíc miligramov čéčka a vitamín D3. Déčko je dôležité ako prevencia pred vírusom COVID-19.

Čomu sa pri nákupe v potravinách radšej vyhnúť?

Potravinám so stabilizátormi a konzervantmi. Jedlo, ktoré obsahuje modifikované škroby, farbivá a syntetické sladidlá, je pre náš imunitný systém ako rozbuška. Negatívne vplýva na črevnú stenu, dôsledkom čoho nedostávame zo stravy toľko živín, koľko by sme mohli bez konzervantov a chemických prímesí. Preto by sme celý rok, a špeciálne v zimnom období, mali pri príprave jedla výnimočne dbať na čerstvosť surovín. Ak je to možné, v čo najväčšej miere ich nakupovať od lokálnych výrobcov a v bio kvalite.  

Odporúčate v zime zeleninu z dovozu?

Osobne sa jej vyhýbam. Paradajky, ktoré sa k nám dovážajú zo Španielska, z Egypta či z Maroka, nemajú takmer žiadnu výživovú hodnotu, sú bez arómy, typickej chute a často so stopami pesticídov. Zbierajú ich bez toho, aby dostatočne dozreli a tisíce kilometrov, ktoré strávia na ceste, ich vystavujú enormným tepolotným rozdielom. Neobsahujú potrebné mikroživiny. Navyše, často sa už na druhý deň pokazia. Ovocie a zelenina z kontajnerového transportu býva ošetrená chemicky, inak by taký dlhý „výlet“ nezvládli. Ak už si ju v potravinách kúpite, vždy ju poriadne vyumývajte alebo nechajte na chvíľu odležať vo vlažnej vode s pár kvapkami octu. Nedostatočne umyté plody môžu vyvolať alergické reakcie.

Existuje niečo, na čo v zime nedáte dopustiť?

Červená repa a kyslá kapusta. Pravá, kvalitná, domáca, slovenská. Bez stabilizátorov, konzervantov, a chemických prímesí. Špeciálne v zime odporúčam jesť denne sto gramov surovej kyslej kapusty. Telo z nej vyťaží maximum vitamínu C a probiotických kultúr, na ktoré je kyslá kapusta veľmi bohatá. Tepelne upravená chutí výborne, o hodnotné látky však varením alebo dusením prídete. Červená repa je zase superzásobarňou vitamínov D a C. Je výborná aj za surova, ako príloha k jedlu, napríklad vo forme studeného nastrúhaného šalátu.

Čo zo zeleniny sa oplatí ešte kupovať? Má význam siahnuť aspoň po mrazenej?

Áno. Na mrazenú zeleninu sa mnohí pozerajú s dešpektom. Neprávom. Je dopestovaná a zozbieraná v lete. Nie je len zo sklenníkov a z fólií, dozrieva na poliach zaliatych slnkom a obsahuje všetky potrebné živiny. Keď je dobre hlboko zmrazená, ani po rozmrazení nestratí svoje vlastnosti. Navyše, môžete ju použiť na tisícky spôsobov vrátane polievok, príloh, prívarkov. U nás doma z nej celú zimu varíme.

Čo z ovocia si určite do košíka vložíte?

Stredoeurópske ovocie ako čerešne, višne, marhule, broskyne, hrušky a jablká. Jablko obsahuje draslík, vápnik, horčík a vlákninu, vďaka ktorej sa organizmus ľahšie zbavuje toxínov. Tiež avokádo, pretože má výborný pomer omega 3 nenasýtených mastných kyselín. Pomáha znižovať krvný talk, riziko infarktu a pravdepodobnosť vzniku krvných zrazenín. Avokávo má blahodárne účinky aj na mozgové funkcie.

Čo citróny, pomaranče, mandarinky, grepfruity, najznámejšie zásobníky vitamínu C?

Citróny, mandarínky, pomaranče sú takisto výborným zdrojom vitamínu C. Môžeme ich jesť, koľko vládzeme. Grepy sú na tom výživovo podobne, pri nich však opatrne, najmä ak užívate lieky a výživové doplnky. Látky obsiahnuté v grepoch môžu znižovať ich účinky.  

Máte aj netradičné zdravé rady na prípravu tradičných vianočných a silvestrovských jedál?

Ak vyprážate kapra, odporúčam zdravý zlepšovák. V oleji ho nechajte maximálne tri, štyri minúty. Potom  ho dopečte desať, pätnásť minút v rúre, na sucho. Ryba bude chutná, ale nie mastná, za čo sa vám poďakuje citlivý pankreas. Tradičný sviatočný zemiakový šalát je vhodnejšie pripraviť z polovice dávky majonézy a z polovice bieleho jogurtu. Pomer jedna k jednej zachová typickú chuť, dodá sviežosť a je neporovnateľne ľahší na trávenie.

Čo mäsové pokrmy? Aký typ mäsa je najľahšie stráviteľný a najzdravší?

Morčacie a bravčová panenka. Z celého spektra bravčového mäsa má najnižší podiel tuku. Navyše, keď hovoríme o nebezpečenstve príkrmu zvierat antibiotikmi a hormónmi, rezíduá liekov sú práve v panenke oproti inému bravčovému najnižšie. V zimnom období sú vynikajúce aj mäsové vývary. Od kedy mi v Číne pred rokmi ponúkli starý ázijský recept, dvanásť hodín varenú polievku z hovädzích a bravčových kostí, robíme ju doma pravidelne pre jej antivírusové účinky. Výživovo veľmi hodnotné je aj poctivé halászlé varené niekoľko hodín zo štyroch druhov rýb.

Ako naložiť so sladkým a s vianočným pečivom?

Vieme, že cukor je „tichý zabijak“. Ovplyvňuje hladinu inzulínu, organizmus býva z jeho vysokého príjmu zmätený. Cukor narušuje prirodzený metabolizmus. Ak to s ním preženieme, negatívne ovplyvní aj úroveň imunitného systému. Z receptov, ktoré nám zanechali naše babičky, by som z odporúčanej dávky cukru ubral dobrú polovicu. Pre našich prarodičov bol cukor vzácnosťou. Keďže sa ním nedopovali bežne celý rok, na sviatky si ho mohli dopriať bez výčitiek svedomia. V dnešných podmienkach vnímam „štandardné“ množstvo cukru v koláčoch ako zbytočné. Aj pri zníženej dávke si zachovajú skvelú chuť. Osobne sa vyhýbam krémovým margarínovým zákuskom, margarínový krém je vhodnejšie nahradiť radšej maslovým. Ak margarínovú tukovú bombu zajete počas dňa ďalšími tukovými lahôdkami typu klobáska či majonézové šaláty, je to akoby ste pankreas vystavovali výbuchu granátu.

Čo okrem stravy by sme mali práve v zimnom období posilniť?

Spánok (minimálne sedem hodín), pohyb na čerstvom vzduchu, pitný režim. V zime si málokedy uvedomujeme, že máme smäd. Oveľa častejšie ako v lete zabúdame piť. Telo však tekutiny potrebuje. Dehydratácia oslabuje organizmus aj v zimných mesiacoch. Nedostatok prijímaných tekutín tak nepriamo znižuje našu obranyschopnosť a my sa stávame zraniteľnejší v boji s vírusom.