Ozajstné dieťa džungle - jej najlepšími priateľmi boli slon a leopard. Dnes má Tippi čerstvých 30 a chráni prírodu

PARÍŽ 20. decembra - Mauglí existuje. Nie je to však chlapec, ale dievčatko menom Tippi Degré, ktoré žilo spolu so svojimi francúzskymi rodičmi Alainom Degré a Sylvie Robert v africkej buši v Namíbii. Dnes už žije vo Francúzsku. Napriek tomu, že prakticky vyrastala so zvieratami, podarilo sa jej začleniť do „normálneho“ života. Na prírodu však nezanevrela, práve naopak. Pomáha v jej ochrane.

Celý príbeh sa začal písať, keď si jej rodičia, ktorí sa živili fotografovaním a natáčaním dokumentárnych filmov, jedného dňa povedali, že Európu vymenia za divokú neprebádanú divočinu. 

Šťastné detsvo

Tippi prišla na svet 17.12. 1990 v Afrike, v Namíbii. Zakrátko sa stala súčasťou divokej prírody, ktorá ju obklopovala.

„Bolo to malé šťastné dievčatko - narodilo sa a vyrastalo do desiatich rokov úplne v divočine. Boli sme to len my traja, ktorí sme vo voľnej prírode žili so zvieratami a s nie príliš veľkým počtom ľudí,“ vysvetľuje mama Sylvie.

Zvieratá ako kamaráti

V roku 1997 o nej vyšiel dokument s názvom Svet podľa Tippi, ktorý ju zachytáva ako bezprostredné spontánne dieťa, ktoré sa dorozumie so všetkými zvieratami.

Jej „brat“ bol slon, jej najlepší priateľ leopard a jej ihrisko africká buš, po ktorej pobehovala bosá v jednoduchom odeve. Spriatelila sa aj s hadmi, paviánmi ci žabou.

„Nemám tu žiadnych kamarátov, pretože sa tu veľmi nestretávam s deťmi. Moji kamaráti sú zvieratá,“ vysvetľuje malá Tippi v dokumente.

Reč zvierat

Keď bola Tippi malá, nespočetnekrát sa jej pýtali, aké je jej tajomstvo, že sa môže bez strachu hrať s takou nebezpečnou mačkou. V dokumente odpovedala: „Ja sa viem brániť. Takže, viem, čo mám robiť. Ale ja sa s ním nechcem biť. Proste sa nesmiete veľmi hýbať, robiť prudké gestá, nesmiete mať žiadnu palicu, nôž alebo zbraň, nič také! Len si v pokoji sadnete a on spozná, že mu nechcete ublížiť.“

„So zvieratami vychádzala úžasne. Rozprávala sa s nimi očami a srdcom,“ povedala Sylvie pre Daily mail.

Rodičia však vždy dozerali na je bezpečnosť. Nešlo vždy o úplne divoké zvieratá. Boli zvyknuté na ľudí. No kontakt s Tippi bol aj tak veľmi výnimočný a blízky. „V suchých alebo polopúštnych oblastiach južnej Afriky majú ľudia farmy s rozlohou aj 10 000 až 20 000 hektárov. Farmári sa tam často starajú o osirelé zvieratá pri svojich obydliach. Niekedy sú zvyknuté na ľudí, a tak si s nimi Tippi dokázala byť veľmi blízka,“ vysvetlila mama malého dievčatka.

Súčasť domorodého kmeňa

Prijal ju medzi seba aj kmeň domorodcov. Tí sa stali pre malé dievča priateľmi. Učili ju nielen ich jazyk a zvyky, ale napríklad aj to, ako z prírody získať jedlé korene a bobule.

Návrat do Francúzska jej lásku k prírode nezmenil

Keď Tippi dovŕšila 10 rokov, jej rodičia sa rozhodli, že bude pre ňu správny čas ísť do školy a socializovať sa s ostatnými deťmi. Odsťahovali sa naspäť do Francúzska. Chýbali jej zvieratá. „V našom byte sme nemali miesto ani pre psa, tak dostala aspoň andulku. Išla by s ňou všade, dokonca aj vo vlaku, lietala by tesne po jej boku, sedela by jej na hlave alebo zaspávala na pleci,“ povedala Sylvie pre Daily Mail. „Toho vtáčika milovala. Bol to jediný priateľ, ktorého mala,“ dodala.

Malému „Mauglímu“ sa nakoniec podarilo začleniť aj do „bežného“ života. Začala študovať herectvo na univerzite v Paríži. A hoci žije v súčasnosti úplne odlišný život ako v detstve, spomienky a zážitky z Afriky jej ostanú navždy hlboko v srdci. Momentálne sa venuje dokumentárnym filmom a je aktívna v ochrane prírody.